Druhá vlna epidémie je tu a môže byť smrtiaca. Ale nie sme bezbranní

Štúdie zverejnené v poslednom období ukázali, že vitamín D má ochranný účinok pri ochoreniu COVID-19. Upozorňuje na to Juraj Mesík, analytik globálnych trendov a rizík. „Ľudia by si mali uvedomiť jeho význam v súvislosti s prevenciou proti koronavírusu,“ prízvukuje niekdajší špecialista Svetovej banky vo Washingtone, ktorý vyštudoval medicínu.

27.09.2020 23:00
Juraj Mesík
Juraj Mesík zdôraznil, že poznať svoju hladinu vitamínu D v krvi je podobne dôležité, ako poznať vlastný krvný tlak.
debata (146)

Kontroverzný rozhovor?

weekend, víkend, vírus

Pred príchodom tzv. prvej vlny koronovírusu na Slovensko, v sobotu 7. marca 2020, Pravda zverejnila na titulnej strane namiesto fotografie obálku prílohy Víkend. Hlavný titulok znel: Vírus môže Slovensku silno ublížiť. Avizoval veľký rozhovor s analytikom globálnych trendov a rizík Jurajom Mesíkom. Text vyvolal búrlivé ohlasy medzi čitateľmi i v odborných kruhoch; väčšina oceňovala odvahu redakcie Pravda rozhovor zverejniť, boli však aj také, ktoré nás obviňovali zo šírenia poplašných správ a vyhrážali sa súdnymi žalobami. Všetky predpovede J. Mesíka z interview sa postupne vyplnili vrátane odkladu tokijskej olympiády. Spomínaný rozhovor, ktorý na jar patril medzi najčítanejšie články v slovenskom internete, si môžete stále prečítať na našom webe pravda.sk pod titulkom Mesík: Koronavírus je už nezastaviteľný.

Začiatkom marca ste pre Pravdu vôbec ako prvý slovenský expert upozornili na extrémne riziko koronavírusu na tunajšom území, a správne ste predpovedali, že olympiáda v Tokiu sa v lete neuskutoční. Slovensko to vtedy, našťastie, zvládlo, ale prišla druhá vlna.

Chvalabohu, že sme sa ubránili prvej vlne, lebo kompetentní sa napokon stihli včas rozhýbať zavedením prísnych opatrení proti šíreniu koronavírusu. Dokonca sme sa ocitli na výbornej úrovni, pretože v máji pribúdali denne už len jeden až dva prípady nákazy. Mohlo sa zdať, že hrozba pominula – síce nie „po Veľkej noci“, ako hlasne sľubovali niektorí na začiatku pandémie, ale predsa. Lenže inde vo svete ľudia ďalej zomierali. S príchodom leta netrpezlivá časť Slovákov začala viac cestovať, aj do zahraničia, oživili sa sociálne kontakty. Aktuálne na Slovensku denne pribúda viac infikovaných ako na jar. Trápi ma pritom, ako mnohí COVID-19 vnímajú.

Ako?

Keby dosluhujúca aj nová vláda neprijali razantné opatrenia, mohli aj u nás zomrieť stovky či možno tisíce obyvateľov, čo dosť veľa ľudí nechápe. Dokonca sa na konšpiračnej scéne šíria bludy, že koronavírus je výmysel. Paradoxne sa Slovensko stalo obeťou vlastného úspechu. Je to podobné ako s vakcínami, ktoré sú také účinné, že choroby, pred ktorými nás chránia, už skoro nepoznáme, a konšpirátori ich môžu smelo bagatelizovať. Koronavírus je nepopierateľný fakt, na svete už zabil najmenej milión ľudí a situácia sa zhoršuje. Stačí sa pozrieť, ako sa aj v Európe rozbieha druhá vlna, napríklad v Španielsku, kde je denný prírastok nakazených až okolo 10-tisíc. Aj Česko láme svoje smutné rekordy – minulý týždeň vyše 3-tisíc nových infikovaných za 24 hodín. Nepriaznivému vývoju čelí aj Slovensko. Ako som spomenul, v máji sme mávali denne iba jeden či dva nové prípady nákazy, teraz sme ich mávali niektoré dni viac ako 200, potom vyše 300 a v piatok dokonca až 419. Našťastie, Európania nezomierajú vo veľkých počtoch ako na jar.

Čím to je?

Súvisí to s viacerými vecami. V súčasnosti je medzi infikovanými veľa mladých, ktorí sú odolnejší. Pochopiteľne, sú oveľa viac mobilní ako penzisti. Dovolenkovali, chodia do barov a reštaurácií, zabávajú sa na diskotékach. Ďalší faktor šírenia: otvorili sa školy, začínajú fungovať internáty. Našťastie, starší ľudia sa zdajú byť viac opatrní. Chorobu dnes dokážeme aj oveľa účinnejšie liečiť ako na jar. Zdôrazniť však chcem niečo iné.

O čo ide?

O koronavíruse, respektíve o ochorení COVID-19, dnes vedci a lekári vedia už výrazne viac, ako keď v marci pandémia dovtedy neznámej pliagy vypukla. Už dlho sa napríklad vie, že vitamín D je dôležitý pri ochrane proti vírusovým ochoreniam, a teraz vieme, že funguje aj pri COVID-19. Je to vitamín, ktorý sa produkuje v koži pri slnečnom žiarení. Na konci leta, ešte aj teraz v septembri, majú ľudia na severnej pologuli najvyššiu hladinu vitamínu D v krvi. Na jeseň a potom v zime však začne klesať, lebo sa prestane dopĺňať. Nazdávam sa, že pokles hladiny déčka v krvi ľudí povedie nielen k vyššiemu počtu infikovaných, ale, žiaľ, aj mŕtvych.

Ako sa dá hrozbe predísť?

V prvom rade ľudia musia ďalej dodržiavať základné pravidlá – nosiť rúška, dôkladne si umývať ruky, dodržiavať primeraný odstup, vyhýbať sa miestam s väčším počtom osôb. A to ďalšie, čo treba teraz na jeseň a v zime robiť, je zabezpečiť si dostatočnú hladinu vitamínu D v krvi. Ten sa dá brať v podobe tabletiek alebo kvapiek. Prízvukujem, že nevlastním nijaké akcie vo farmaceutických firmách, len upozorňujem na posledné zverejnené štúdie.

Konkretizujte.

Ukázalo sa, že vitamín D má silný ochranný účinok pri ochoreniu COVID-19. Izraelská štúdia, ktorá spracovala dáta až od 4,5 milióna ľudí, odhalila, že existuje priama súvislosť medzi výškou hladiny sérového vitamínu D a chorobnosťou na COVID-19, a aj vážnosťou priebehu ochorenia. Vysvitlo, že ľudia s vyššími hladinami vitamínu D v sére sú menej náchylní ochorieť, a ak ochorejú, choroba má u nich ľahší priebeh. Inak povedané – majú oveľa vyššiu šancu, že neskončia v nemocniciach a na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) alebo na cintorínoch.

Existuje aj iná štúdia? Lebo ste sa zmienili nie iba o jednej…

Španieli robili terapeutickú štúdiu. Zaradili do nej 76 pacientov, čo nie je veľký počet, ale výsledok je štatisticky veľmi dôležitý.

Prečo?

Všetkých 76 pacientov prijali vo vážnom stave do univerzitnej nemocnice v Cordóbe. Každému terapeuticky nasadili dvojkombináciu hydroxychlorochínu a azitromycínu. Ide o antimalarikum a o antibiotikum používané v jednom z terapeutických protokolov. Počítačom náhodne vybraným 50 pacientom dávali aj vitamín D, ostatným 26 ho nepodávali. Bola to takzvaná dvojitá slepá štúdia.

Čo to znamená?

Že ani pacient, ani ošetrujúci lekár nevedel, kto dostáva vitamín D a kto nie. Je to tzv. zlatý štandard klinických štúdií, robí sa to tak preto, aby nedošlo k subjektívnemu skresleniu výsledkov pacientom ani lekárom. Z 50 ľudí dávkovaných vitamínom D bolo nutné umiestniť na JISK-ku iba jedného, nakoniec prežil. Z 26 pacientov, ktorí vitamín D nedostávali, sa na JIS-ke ocitlo až 13, teda 50 percent, a dvaja z nich zomreli. Štatisticky existuje absolútne mizivá pravdepodobnosť, že by vznikli také odlišné výsledky náhodou. Vládne autority na Slovensku by sa mali preto postarať o to, aby zraniteľné skupiny obyvateľstva, v prvom rade dôchodcovia, a tiež ľudia v prvej línii boja proti koronavírusu, čiže lekári a zdravotné sestry, a ďalšie osoby nevyhnutné pre fungovanie štátu, ako sú vojaci, policajti, hasiči, energetici a ďalší, boli v jeseni a zime dostatočne zásobení vitamínom D.

A čo keď to vláda neurobí?

Či sa v tomto smere vláda rozhýbe, neviem; našťastie, nikto nemusí čakať, vitamín D si môže každý kúpiť v ktorejkoľvek lekárni a o vyšetrenie hladiny déčka môžete požiadať svoju obvodnú lekárku. Dostatočný príjem vitamínu D u svojich pracovníkov môžu podporiť aj zamestnávatelia, manažéri firiem, župani, starostovia a všetci, ktorým záleží na tom, aby ľudia v okruhu ich pôsobnosti mali lepšiu šancu prežiť jesennú a zimnú fázu epidémie bez ujmy. Minimálne šírením informácií prečo je to dôležité a prečo by si ich pracovníci mali dať hladinu vitamínu D otestovať.

Je to moje odporúčanie pre všetkých; výnimkou môžu byť tí, čo majú metabolickú poruchu pri spracovaní tohto vitamínu, čo je ale minimálny počet ľudí.

Znamená to teda, že máme vyhraté?

Nie, zázraky sa nedejú, vitamín D je len jeden, aj keď sa zdá, že veľmi vážny faktor v hre. Máme však šancu docieliť, že budeme mať výrazne menej pacientov a menej ich skončí na JIS-kách. Teda znížiť riziko, že jesenná a zimná vlna zvalcuje kapacity nášho zdravotníctva. Na jar sme to volali „sploštiť krivku“.

Neexistuje naozaj u niektorých ľudí riziko hypervitaminózy?

Nie. Hrozba predávkovania vitamínom D je prakticky nulová v prípade, že ho človek užíva v primeranom množstve; uškodili by mu jedine doslova obrovské opakujúce sa dávky. Je potrebné, aby si čo najviac ľudí na Slovensku uvedomilo jeho význam v súvislosti s prevenciou proti koronavírusu. Zvlášť diabetici, obézni a seniori, ktorí majú často nízku hladinu vitamínu D v krvi.

Ako človek zistí, či má dosť tohto vitamínu?

Určia to v laboratóriu po odbere krvi. Test je lacný a hradí ho poisťovňa. Je dôležité poznať svoju hladinu vitamínu D, podobne ako je dôležité poznať vlastný krvný tlak. Je to biologicky veľmi významná látka, ktorá pôsobí vlastne ako hormón. Od jesene do príchodu jari vitamín D prirodzeným spôsobom v krvi klesá a okolo marca ho mávame najmenej. To bol jeden z dôvodov, prečo na jar v Taliansku, Španielsku, Belgicku, Británii a inde zomierali tisíce a tisíce ľudí. Mimochodom, naši predkovia to odpozorovali a hovorievali, že „kam nechodí slnko, tam chodí lekár“, alebo „marec – poberaj sa starec“. Je pravdepodobné, že jedným z dôležitých faktorov za tým je práve sezónny vlnovkový priebeh koncentrácie vitamínu D v ľudskom organizme v priebehu roka.

Vráťme sa k dostatočnej hladine tohto vitamínu v krvi a ako si ho primerane dopĺňať od jesene až do začiatku jari.

Hladina sa vyjadruje v nanogramoch na mililiter. Hladina pod 20 nanogramov sa považuje za nedostatočnú. Úroveň od 20 do 30 je v nových štúdiách hodnotená ako suboptimálna. Treba sa preto snažiť dosahovať hladinu nad 30 nanogramov, pričom sú aj odborníci, ktorí hovoria, že by to malo byť 40 až 50. Mimochodom, ani hodnota na úrovni okolo 100 ng/ml nespôsobuje nijaké zdravotné problémy.

Aká je optimálna dávka v období od nástupu jesene do konca zimy?

Staršia literatúra uvádzala, že keď nastane deficit slnka, potrebná denná dávka vitamínu D je pre dospelých 400 medzinárodných jednotiek (IU) a pre seniorov 800 IU. Vyjadruje sa to aj v mikrogramoch. 400 jednotiek sa rovná 10 mikrogramov a 800 IU je teda 20 mikrogramov. Sú to hodnoty, ktoré sú dostatočné na udržiavanie zdravia kostí, lebo vitamín D funguje pri prevencii osteomalácie a osteoporózy. Na posilnenie imunity a pri prevencii a v záujme ľahšieho priebehu ochorenia COVID-19 však majú byť podľa najnovších vedeckých odporúčaní dávky vyššie. Hovorí sa o úrovni 2-tisíc až 4-tisíc medzinárodných jednotiek, u starších dokonca aj 6-tisíc IU denne.

V akom intervale a v akom množstve je vhodné brať vitamín D?

Človek si môže jeden deň vziať aj veľkú dávku, ktorá mu vydrží na týždeň. Napríklad úrovni 10-tisíc až 20-tisíc medzinárodných jednotiek. Podaný vitamín potom pečeň spracúva na biologicky účinnú formu. Podávaním väčšej dávky v dlhšom intervale človek nič nepokazí.

Juraj Mesík

  • Narodil sa vo Zvolene. Vyštudoval medicínu na lekárskej fakulte v Martine. Je analytik globálnych trendov a rizík.
  • Počas bývalého režimu pred novembrom 1989 sa angažoval v ekologickom hnutí; viedol organizáciu Ekotrend, ktorú rozpustila komunistická Štátna bezpečnosť.
  • Po nežnej revolúcii sa stal členom Federálneho zhromaždenia. Bol zakladajúci predseda Strany zelených na Slovensku. Neskôr pôsobil ako riaditeľ nadácie Ekopolis.
  • V období 2003 – 2008 pracoval ako špecialista Svetovej banky vo Washingtone, pričom sa zapojil do projektov v Moldavsku, Thajsku, Nigérii, Tanzánii. Po návrate na Slovensko prednášal o globálnych výzvach a rizikách na univerzitách v Bratislave a v Olomouci.
146 debata chyba
Viac na túto tému: #Juraj Mesík #koronavírus