Ústredný krízový štáb navrhne vláde, aby vyhlásila núdzový stav pre celú krajinu. Ako to vnímate?
Naskytne sa ďalšia príležitosť na to, že sa môže aktívne legitimovaný subjekt, teda skupina 30 poslancov, obrátiť na Ústavný súd, aby dal k tomuto, čo sa deje, konečne stanovisko. Ústavný súd nemal doteraz túto možnosť, pretože, keď bol vyhlásený núdzový stav v marci, tak sa naň neobrátil nikto. Obrátiť sa pre núdzový stav na Ústavný súd sa môže aj generálny prokurátor a prezidentka. Nemajú povinnosť to využiť, ale keby tak spravili, súd by vláde vysvetlil, kde sú mantinely. Lehota na podanie návrhu je však krátka, do piatich dní. Ak by sa tak stalo, Ústavný súd rozhoduje do 10 dní, odkedy bol návrh doručený.
Je teda zavedenie núdzového stavu pre celú krajinu prehnané?
Nejde o spochybnenie, že vláda nemôže vyhlásiť núdzový stav, ide o to, či sú splnené presne tie podmienky, ktoré sú na vyhlásenie potrebné. Či je núdzový stav naozaj nevyhnutný a či treba takým výrazným spôsobom zasiahnuť do základných práv. Bude preto lepšie, keď Ústavný súd zaujme čím skôr stanovisko k celej situácii.
Núdzový stav možno podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu vyhlásiť len na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území. Počas prvej vlny koronavírusu sa núdzový stav týkal zdravotníctva, teraz má byť zavedený všeobecne.
Zamýšľal som sa nad tým nedávno, či výrok, že núdzový stav sa vzťahoval len na zdravotníctvo, je pravdivý. Pred Veľkou nocou sa predsa prijalo také rozšírenie núdzového stavu, že sa zakázalo uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať s výnimkou osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. A netýkalo sa to len nemocníc, hospicov či len zdravotníkov. Platilo to pre celé územie republiky. Z tohto hľadiska, ak by teraz vyhlásili núdzový stav, urobia to, čo urobili aj predtým. Tentoraz možno tí, čo podnet na Ústavný súd môžu dať, už nebudú váhať a obrátia sa naň. Už keď sa končil prvý núdzový stav a premiér sa zamýšľal nad tým, že počká jeden deň a opätovne ho navrhne, tak sa ozvala skupina poslancov, že keď to premiér spraví, obráti sa na súd, aby to preskúmal.
Čo v praxi môže pre ľudí znamenať núdzový stav?
Pre ľudí to môže znamenať, že ich základné práva budú vo vyššej miere obmedzené, ako je to v súčasnosti. Keď je naozaj taká situácia, že sú ohrozené životy ľudí, je možné k takýmto opatreniam pristúpiť. Musí sa to však robiť tak, že sa berie do úvahy princíp proporcionality – vyváženosti, teda sa nezasahuje do základných práv a slobôd vo väčšej miere, ako je potrebné. Vláda môže obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, napríklad tým, že sa na pozemku rozmiestnia zdravotnícke zariadenia, záchranné zložky. Môže sa obmedziť vlastnícke právo aj k hnuteľným veciam, napríklad sa povie, že do určitého priestoru nemôžu vstupovať motorové vozidlá. Tiež môže byť obmedzené právo doručovania poštových zásielok, uplatnenie obmedzenia slobody pohybu a pobytu, tým že sa povie, že napríklad po nejakom čase je zákaz vychádzať. Tiež môže byť zakázaný štrajk. Toto všetko sú obrovské zásahy do práv ľudí. Preto keď sa niečo takéto robí, bolo by užitočné, keby Ústavný súd povedal, že takéto obmedzovanie základných práv vyhovuje požiadavkám podľa ústavného zákona. Preto je dôležité využiť úvodnú päťdňovú lehotu na napadnutie vyhlásenia núdzového stavu, už potom sa s tým nedá robiť nič, ďalšie možnosti nie sú.
Môže obmedzenie slobody pohybu a pobytu viesť k zatváraniu rizikových okresov?
Obmedzenie sa môže diať takým spôsobom, že sa zakáže vychádzať v určitom čase alebo sa zakáže vstup na určité postihnuté územie. Nebol by som prekvapený, keby to vláda interpretovala tak, že k zatvoreniu pristúpi. Vezme si tak príklad z Talianska, z Lombardska, ktoré miestna vláda uzavrela a nikto tam nesmel, okrem výnimiek, vstúpiť. Neprekvapí ma, ak to bude naša vláda vykladať takto zoširoka a zároveň by som nebol prekvapený, keby Ústavný súd povedal, že to nemôže takto interpretovať, lebo existuje garancia základných práv a v práve platí zásada, že v pochybnostiach treba nejasnosť interpretovať v prospech základných práv