„Dohody v koalícii sa rodia na základe mojich skúseností vždy až po vypočutí kandidátov, tak verím, že to tak bude pri generálnom prokurátorovi aj pri týchto dvoch kandidátoch,“ povedal Vetrák na piatkovej tlačovej konferencii s tým, že sa o mene ešte v koalícii nerozprávali.
Ak sa podarí zvoliť šéfa úradu, bude mať šesť mesiacov na to, aby zriadil systém fungovania úradu. Podľa Vetráka treba nastaviť systém ochrany oznamovateľov. Doteraz to robili inšpektoráty práce, čo sa podľa neho ukázalo ako nedostatočné.
Vetrák pripustil, že po zvolení predsedu úradu sa môže meniť legislatíva, pretože nastavené pravidlá nemusia dostatočne motivovať oznamovateľov ohlásiť korupciu. Zefektívniť by sa mala ochrana i odmeňovanie oznamovateľov. To, že nie sú pravidlá nastavené ideálne, je podľa Vetráka aj možným dôvodom skeptického pohľadu premiéra Igora Matoviča (OĽANO). Matovič začiatkom septembra povedal, že neverí zmyslu tohto úradu. Naznačil tiež, že šéfkou úradu by mohla byť Dlugošová a chcel by jej dať šancu ukázať, že úrad má zmysel. Vetrák uznal, že v koalícii sa diskutovalo, či zriaďovať úrad, no napokon sa ho rozhodli ponechať. V minulosti podľa neho OĽANO navrhovalo, aby aj kvalifikované anonymné podnety mohli požívať určitú ochranu.
Šéf výboru avizoval, že v rámci boja proti korupcii sa plánuje aj zriadenie nezávislej inštitúcie, ktorá sa bude venovať ochrane verejného záujmu. Táto inštitúcia by mala byť zriadená po vzore úradu na ochranu whistleblowerov. „Mala by zastrešovať nielen konflikt záujmov, riešenie majetkových priznaní, ale aj dodržiavanie pravidiel lobbingu a etický výkon povolania štátnych úradníkov i verejných funkcionárov,“ uzavrel.
Vetrák: Reforma hovorí o pohyblivom dôchodkovom veku sudcov, program vlády nie
Hnutie OĽANO chce ešte diskutovať o veku odchodu sudcov do dôchodku. Reforma súdnictva, ktorú tento týždeň schválila vláda, navrhuje odchod do dôchodku v 65 rokoch s možnosťou odísť až v 68 rokoch. Šéf parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO) uviedol, že v programovom vyhlásení vlády (PVV) sa hovorí o pevne stanovenej vekovej hranici, a to 65 rokov. V parlamente chce diskutovať aj o ďalších témach z reformy.
„To, čo navrhuje pani ministerka, nehovorí o pevne stanovenej hranici, hovorí o pohyblivej hranici,“ reagoval Vetrák na návrh reformy z dielne ministerstva spravodlivosti pod vedením Márie Kolíkovej (Za ľudí). Reforma hovorí, že sudca môže odísť do dôchodku aj v 68 rokoch, ak o to požiada. „Takto ale nie je formulované programové vyhlásenie vlády, pretože našim zámerom bolo, aby bola pevne stanovená veková hranica, kedy sudca bude musieť odísť do dôchodku a nie, že si bude môcť vyberať, či odíde v 65 alebo až v 68 rokoch,“ skonštatoval Vetrák na piatkovej tlačovej konferencii.
Šéf výboru súhlasí s úpravou prechodného režimu, ak sudcovia odchádzajú do dôchodku a je problém s hromadnými výberovými konaniami sudcov. „Upravme na tri roky prechodný režim tak, že v 65 rokoch budú musieť odísť, ale predĺžia si to do 68, ale na tie tri roky. Ale potom chceme mať zavedenú pevne stanovenú hranicu tak, ako sme sa na tom dohodli v PVV. Myslím si, že tento argument je o dosť silnejší, ako tie, ktoré hovorí ministerka,“ povedal s tým, že o tom budú diskutovať v parlamente. „Takýchto otázok je viac, kde si myslíme, že nie je návrh, ktorý prešiel vládou, dostatočne dobrý na to, aby zohľadňoval v plnej miere PVV,“ dodal.
Ústavný zákon v oblasti justície chce definitívne ukotviť vekový cenzus sudcov. Po novom by z funkcie odchádzali sudcovia všeobecných súdov vo veku 65 rokov, respektíve 68 rokov, ak by o to sami požiadali. V prípade sudcov ústavného súdu by to bolo 72 rokov.