„Viacerí by boli radi, aj ja, keby bol Lukašenko na tomto zozname. Lebo netreba skrývať zodpovednosť za druhých ľudí. Ten, kto je zodpovedný za to, čo sa v Bielorusku stalo, je predovšetkým prezident Lukašenko,“ uviedol Matovič. Zároveň však dodal, že na rokovaniach v Bruseli nakoniec prevládol konsenzus, že nateraz sa Luašenko na zozname okolo 40 bieloruských predstaviteľov neocitne, aby mala Únia s kým si sadnúť za rokovací stôl a diskutovať o demokratizácii pomerov v tejto krajine.
Matovič na otázku médií, či je EÚ ochotná rokovať priamo s bieloruskou opozíciou, odpovedal, že to bolo tiež témou diskusií lídrov, zatiaľ je však o tom predčasné hovoriť.
Potvrdil však, že plán ekonomickej pomoci pre demokratické Bielorusko, ktorý na summite predstavil poľský premiér Mateusz Morawiecki a na ktorom sa už predtým zhodli lídri Vyšehradskej štvorky (V4), našiel v Bruseli pochopenie.
Slovenský premiér pripomenul, že do týchto diskusií „vniesol nové gesto“, a to, aby EÚ v rámci ekonomického plánu pre demokratické Bielorusko ponúkla tým bieloruským občanom, ktorí budú chcieť vakcínu proti COVID-19, možnosť získať ju na území okolitých krajín Únie. "Bola by to taká pomocná ruka občanom Bieloruska, ktorí nebudú dôverovať domácej zdravotníckej politike a chceli by inú alternatívu, vysvetlil Matovič.
EÚ prijala voči Turecku zatiaľ najprísnejší postoj
Matovič ďalej uviedol, že je dobré, že Európska únia zaujala doteraz najprísnejší postoj voči Turecku. Premiér upozornil, že podstatnou časťou štvrtkových rokovaní lídrov bol postoj EÚ voči Turecku v súvislosti so sporom vo východnom Stredomorí, kde sa turecká strana dopúšťa nelegálnych prieskumných vrtov v cyperských či gréckych výsostných vodách.
„Podržali sme nášho partnera, Cyprus, a predtým, ako sme našli spoločný postoj k Bielorusku, tak sme zaujali jednoznačný postoj voči agresii Turecka, ktoré sa nekorektne správa k členovi EÚ,“ vysvetlil Matovič.
Podľa jeho slov členské krajiny Únie zatiaľ najjasnejšie odsúdili konanie Turecka a Ankare stanovili rámce normálneho správania voči jej členským krajinám. „Turecko už vie, kde sú jeho hranice a že ak ich prekročí, čo bude nasledovať. Som rád, že sa to takto nastavilo, a to v deň, keď Cyprus oslávil 60. výročie svojej nezávislosti,“ opísal situáciu.
Závery summitu sú však dosť vágne a hrozbu reštrikčných opatrení voči tureckej strane len naznačujú. Matovič v tejto súvislosti upozornil, že Európska rada musí pri rozhodovaní dospieť k jednomyseľnému stanovisku a závery sú kompromisom medzi rôznymi postojmi. Aj napriek tomu si myslí, že ide o dostatočne razantné opatrenie, ktoré voči Turecku v histórii EÚ zatiaľ nebolo prijaté.
Európa potrebuje podľa Matoviča jednotný trh
Pandémia koronavírusu Slovensko i celú Európu prebrala z letargie a zvýraznila potrebu jednotného trhu EÚ. Povedal na tlačovej konferencii ďalej premiér Matovič. „Koronakríza akoby nás prebrala z letargie, z takého presvedčenia, že všetko je v poriadku. Zrazu stačila jedna kríza, jeden vírus a zistili sme, že sme nejakí rozkývaní v kolenách. Že nám zrazu Čína posiela nejaké lietadlá s rúškami a my nie sme schopní sa dohodnúť. Zrazu zistíme, že v takejto kritickej situácii sme odkázaní na druhý štát, ktorý ak by bol v tom čase v zlej zdravotnej situácii, tak by nám neposlal žiadne rúška,“ upozornil Matovič.
Ako však dodal, rúška sú v tomto kontexte najmenšou položkou. „Dohodli sme sa a myslím si, že to je dôležité, že Európa je dostatočne silná, ale nevyžije do budúcnosti z nejakej histórie, nevyžije len z knižiek, v ktorých sa písalo o tom, že sme nejaká kolíska demokracie,“ zdôraznil premiér.
Európa sa podľa neho musí opätovne postaviť na nohy najmä pri kritických častiach ekonomiky a života. To platí nielen pri zabezpečovaní ochranných pomôcok, ale napríklad aj pri výrobe vakcín či testovacích súprav. „Rovnako aj v technológiách, nemali by sme byť otrokom Číny alebo USA. Európa na to má. Ja dlhodobo zastávam názor, že Európa by sa aj po obrannej stránke mala stavať na vlastné nohy,“ vyhlásil slovenský premiér. Ako dodal, EÚ by sa nemala spoliehať na to, že „veľký brat spoza Atlantiku“ ju zachráni, keď bude najhoršie.
Pri otázke strategickej nezávislosti nemá ísť Európa podľa neho z extrému do extrému. „Kým nás neprebral COVID-19, tak sme si mysleli, že všetko je v poriadku. Otvorené hranice, voľná colná politika, žiadne bariéry, úplne slobodný trh. Na druhej strane, ak by sme to prehnali, môže to skončiť až pri nejakom protekcionizme,“ varoval Matovič s tým, že takto by Európa skončiť nemala a lídri musia nájsť rozumný kompromis.