Vďaka ich sebaobetovaniu bola oslobodená a obnovená predvojnová republika. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla na sociálnej sieti pri príležitosti utorkového Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie.
Nezabudnime na hrdinstvo tých, ktorí nám v sychravej jeseni roku 1944 dali nedostižný príklad skutočného patriotizmu a obetavého vlastenectva. Tých, ktorí za cenu nesmiernych obetí, utrpenia a námahy prenášali cez Karpaty slobodu pre ďalšie generácie, pripomenula hlava štátu.
Matovič: Vojaci kráčali v ústrety slobode a demokracii
Vojaci na Dukle pochodovali do jednej z najkrvavejších operácií II. svetovej vojny, z ich pohľadu však kráčali v ústrety slobode a demokracii. Pri príležitosti 76. výročia Karpatsko-duklianskej operácie to dnes uviedol predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO). Ako ďalej v tlačovej správe informoval rezort obrany, pietnej spomienky pri pamätníkoch na Dukle sa spolu s premiérom zúčastnil aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).
Foto: TASR, Maroš Černý
„Ochota pobiť sa za vyššie ideály po vzore našich otcov a starých otcov je súčasťou našej identity dodnes. Je to v nás. Preto je Dukla nielen výkričníkom hrôz vojny, ale tiež nesmiernej sily slovenského národa,” povedal v súvislosti s výročím premiér. Minister obrany doplnil, že dnešný deň je pripomenutím neslabnúceho odkazu hrdinov – bojovníkov za univerzálne hodnoty slobody. „Mali odvahu vzoprieť sa zlu v podobe fašistického režimu aj s vedomím, že tento boj nemusia vyhrať a mnohí z nich sa už domov nevrátili,” uviedol Naď.
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) v tejto súvislosti na sociálnej sieti napísal, že boje na Dukle majú na svedomí množstvo obetí, preto je potrebné vzdať hold hrdinom, ktorí položili život za našu budúcnosť.
Rezort obrany pripomína, že Karpatsko-duklianskou operáciou sa začalo priame oslobodzovanie Československa. „Trvala v dňoch od 8. septembra do 28. októbra 1944 ako súčasť Východokarpatskej operácie a bola jednou z najťažších na našom území. Vyžiadala si veľké straty na životoch a množstvo ranených. Jej cieľom bolo rozbiť sily nemeckej skupiny armád v predhorí Karpát a rýchly prechod karpatskými hrebeňmi na Slovensko a poskytnúť pomoc Slovenskému národnému povstaniu,” zdôraznilo ministerstvo.
Na Karpatsko-duklianskej operácii sa zúčastňovali aj Slováci, pričom v čase začiatku operácie sa k slovenskej národnosti v rámci Československého zboru hlásilo 3 326 osôb, ich počet postupne vzrástol na 4 601 vojakov. O tom, že boje v slovenských horách priniesli mnohé obete na oboch stranách bojovej línie, vypovedajú podľa ministerstva konkrétne čísla: 13 264 padlých a 48 750 ranených na strane sovietskej 38. armády a 1 630 padlých a 4 069 ranených na strane 1. čs. armádneho zboru. Nepriateľ stratil viac ako 52-tisíc vojakov.