Matovič vyhnal ministrov z postele, vláda sa začínala o 6.00

, , 07.10.2020 06:05, aktualizované: 14:08
Igor Matovič, Eduard Heger
Eduard Heger (vľavo) a Igor Matovič na rannej vláde. Autor: ,

Ministri si museli ráno privstať, keď chceli stihnúť rokovanie vlády. Začínalo sa o šiestej ráno, ako ranná šichta v mnohých firmách. Predseda vlády Igor Matovič (OĽANO) je za to, aby sa rokovanie vlády začínalo skôr.

VIDEO: Skorý ranný nástup ministrov na vládu. Čo hovoria na to, že musia tak skoro ráno ísť do roboty?

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) pri príchode na stredajšie rokovanie vlády, ktoré bolo netradične ohlásené na 06.00 h, pripomenul, že zvyk začať svoj pracovný deň o tomto skorom rannom čase mal rakúsky cisár František Jozef. "Neviem, či premiér nezačína mať imperiálne chúťky,“ poznamenal Krajniak s úsmevom o čase rokovania kabinetu.

Priznal, že by sa vedel prispôsobiť, aj keby sa stredajší čas stal pravidlom. Problém by nemal ani minister hospodárstva SR Richard Sulík (SaS). "Môj deň začínam vždy o piatej, pol šiestej odpovedaním na maily. Takže som zvyknutý, aspoň mi to nerozbije deň,“ povedal.

Ministri obrany a zahraničných vecí Jaroslav Naď (OĽANO) a Ivan Korčok (nominant SaS) prišli na rokovanie spoločne. „Stretli sme sa náhodne na benzínovej pumpe v Senci, takže sme už stihli kávu,“ oznámili. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský (OĽANO) stihol celý ranný rituál.“ Kávu, vločky aj cvičenie," spresnil.

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO) je na skoré ranné vstávanie zvyknutá – ako matka pomerne malého dieťaťa. "Je to pre mňa teda samozrejmosťou. Prídem dnes o čas s dieťaťom, ale viem si ho vynahradiť niekedy inokedy,“ uviedla ministerka. Verí, že možno ráno budú na rokovaní sviežejší a zasadnutie stihnú absolvovať skôr ako inokedy.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) priniesol svojim kolegom na ranné rokovanie vlády chlieb vo vajci, pri príprave ktorého trochu asistoval.

Šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO) je na tom podobne, ráno vstáva nerád. "Nechodím ale sem kvôli vláde, ale z dôvodu životného prostredia,“ povedal Budaj. Doplnil, že sa teší na raňajky. Rovnako sa na ne teší aj predseda vlády Igor Matovič (OĽANO). Ako dodal pred ranným rokovaním, spať chodí medzi polnocou a druhou hodinou ráno a teraz to tiež nebola výnimka.

Premiér je za skoršie rokovania

V stredu sa rokovalo od 6.00 h, doteraz sa schôdza otvárala zväčša o 10.00 h. Predseda vlády Igor Matovič (OĽANO) je za to, aby sa rokovanie vlády začínalo skôr. Uviedol to v stredu po rokovaní vlády. Informoval o tom aj na sociálnej sieti.

Pripomenul, že v stredu skončilo rokovanie tesne pred 10.00 h, pričom inokedy by sa o tomto čase ešte len začínalo. Ako dodal, ministri tak budú mať celý deň pred sebou a môžu riešiť veci na svojich ministerstvách. Podotkol, že pred vládou za bežných okolností veľa toho nevybavili a robota sa kopila. „Som za to, aby sme takto fungovali aj ďalej,“ dodal.

„Dáva nám to priestor, aby sme viac vecí stihli. Dáva nám to aj počas vlády komfort rokovať o niektorých bodoch viacej a nemusíme sa hnať. Máme ten komfort prediskutovať veci do hĺbky a pomáha to aj samotnému rozhodnutiu,“ povedal minister financií Eduard Heger (OĽANO). Ako dodal, je to aj pekný akt solidarity s ľuďmi, ktorí vstávajú roky omnoho skôr a chodia do práce. Šéf dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) poznamenal, že nemal v princípe problém vstať, aj keď nie je ranné vtáča.

VIDEO: Vláda našla spôsob, ako posunúť peniaze kultúre.

Dotácie pre kultúru

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vytvorí dotazník, pomocou ktorého chce získať presnejšie údaje o počte ľudí pracujúcich v umelecko-kreatívnom priemysle. Na základe získaných dát chce následne rozdávať dotácie. Informovala o tom ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) počas rokovania vlády SR. Kabinet dnes schválil dotačný zákon, ktorý ministerka predložila na rokovanie. Ako uviedla, ak vládou schválený návrh podporí aj parlament, upravená legislatíva tak predstaví kľúč na riešenie situácie v kultúre.

Podľa nového plánu by mala byť finančná pomoc poskytnutá aj nezriaďovanej kultúre a jednotlivcom. Avizovaný dotazník vznikne v spolupráci so zástupcami kultúrnych sektorov. „Tento dotazník bude k dispozícii všetkým, aby sa nám tie čísla skutočne zreálnili. Aby sme vedeli aj to, v akých sumách sa následne budeme pohybovať a čo potrebujeme,“ povedala Milanová. Zákon pôjde v skrátenom legislatívnom konaní ešte do pléna Národnej rady SR. Šéfka rezortu kultúry si nemyslí, že by mohol byť s jeho schválením problém. Legislatíva by podľa jej slov mala nadobudnúť platnosť 1. novembra.

Milanová uviedla, že za ideálnych podmienok by mala byť výzva spustená najskôr 16. novembra. Následne sa do nej budú môcť hlásiť ľudia, maximálnu výšku dotácie však nateraz rezort nepozná. Milanová potvrdila, že výška pomoci sa bude určovať na základe vyplnených dotazníkov. „Pomocou tohto nášho dotačného systému budeme podávať pomocnú ruku práve aj tým obslužným profesiám,“ uviedla ministerka. Dodala, že schéma nebude viazaná na žiaden projekt.

Po rokovaní vlády Milanová uviedla, že sa dohodli, aby pod Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) spadali väčšie podnikateľské subjekty. Potvrdila tiež slová ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), že momentálne sa na MH SR nastavujú schémy na pomoc ľuďom z kultúrno-kreatívneho priemyslu. Sulík po rokovaní vlády doplnil, že na dnešnom rokovaní sa dohodli na tom, že Milanová bude riešiť umelcov aj pracovníkov v kultúrnom priemysle.

Mikulec: O elektronických voľbách sa debatuje, otázkou je aj bezpečnosť

O prípadnom zavedení elektronických volieb sa diskutuje, na ministerstve vnútra je zriadená komisia z viacerých odborníkov. Po stredajšom rokovaní vlády to povedal minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO). Či je takáto forma hlasovania reálna povedať nevedel, dodal, že sú na to rôzne názory. „Je na to vytvorená komisia, máme to v programovom vyhlásení vlády, rokujú o tom, sú tam nejaké technické veci, nezrovnalosti,“ skonštatoval minister pred novinármi. Otázkou podľa neho je, či sa bude môcť elektronické hlasovanie technicky zrealizovať. „Nie som technik, z pohľadu bezpečnosti, zabezpečenia, je veľa vecí, ktoré treba doriešiť,“ dodal s tým, že do procesu je zapojený aj Národný bezpečnostný úrad.

Premiér Matovič v utorok avizoval, že by chcel, aby do budúcich parlamentných volieb mohli Slováci zo zahraničia hlasovať elektronicky. Súčasný systém hlasovania poštou zo zahraničia je podľa neho deravý a elektronické hlasovanie by mohlo byť bezpečnejšie. Momentálne môžu Slováci voliť zo zahraničia vo voľbách do Národnej rady SR, a to poštou. Zavedenie elektronického hlasovania zo zahraničia po zvážení bezpečnostných rizík má vláda aj vo svojom programovom vyhlásení.

Kolíková o voľbe generálneho prokurátora

Ak by bol okruh kandidátov na post generálneho prokurátora malý, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) bude zvažovať navrhnutie vlastného kandidáta. Po rokovaní vlády uviedla, že by mali byť navrhnutí aspoň štyria kandidáti. Šéfka rezortu spravodlivosti zároveň potvrdila, že by sa jej páčilo, ak by bola novým generálnym prokurátorom osoba z prostredia prokuratúry.

„Na základe informácií, ktoré mám, tak by to mali byť viacerí ľudia z oblasti prokuratúry, ktorí by sa uchádzali o túto pozíciu. Neviem, či by úplne prospelo, keby ja priamo navrhujem toho kandidáta,“ uviedla ministerka s tým, že by bolo najlepšie, ak by to boli kandidáti ostatných subjektov. Kandidátmi na generálneho prokurátora sú zatiaľ prokurátori Jozef Čentéš a Ján Šanta.

Do Rady vlády pribudli nové združenia

Rade vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie (MNO) pribudli dve nové členské organizácie, a to Asociácia firemných nadácií a Slovenská sieť proti chudobe. Vyplýva to z dodatku k štatútu rady, ktorý dnes na návrh ministerstva vnútra schválila vláda.

„Navrhované organizácie sú aktívnymi členmi občianskej spoločnosti, ktorí sa svojimi aktivitami zasadzujú o dosiahnutie celospoločensky prospešných zmien v oblasti ich pôsobenia. Ich členstvo bude prínosom nielen pre činnosť Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie, ale aj pre rozvoj občianskej spoločnosti,“ konštatuje rezort vnútra. Organizácie budú v rade pôsobiť v rámci Komory za MNO.

VIDEO: Slovensko chce viac spolupracovať s Európskou vesmírnou agentúrou.

Európska rada odsúdila násilie bieloruských orgánov voči demonštrantom

Európska rada (ER) odsúdila neprijateľné násilie bieloruských orgánov voči pokojným demonštrantom ako aj zastrašovanie, svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie po prezidentských voľbách v Bielorusku. Výsledky volieb rada neuznáva. Uvádza sa to v informatívnom návrhu ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka (nom. SaS), ktorý dnes vláda vzala na vedomie. Predkladateľ v materiáli zdôrazňuje, že ak bieloruský prezident Alexander Lukašenko nezačne rokovania o nastolení demokracie, Slovenská republika musí trvať na zaradení jeho osoby a jeho rodinných príslušníkov na sankčný zoznam.

Z materiálu ďalej vyplýva, že ER zároveň vyzvala bieloruské orgány, aby ukončili násilie a represie, prepustili všetkých politických väzňov, rešpektovali slobodu médií a občiansku spoločnosť. Majú tiež začať inkluzívny národný dialóg.

ER tiež odsúhlasila uloženie reštriktívnych opatrení a vyzvala Radu Európskej únie (EÚ), aby bezodkladne prijala príslušné rozhodnutie.

„Ak Alexander Lukašenko nevyužije šancu na začatie rokovaní o nastolení demokracie, ktorá mu bola daná jeho nezaradením na schválený sankčný zoznam, Slovenská republika musí trvať na zaradení jeho osoby a jeho rodinných príslušníkov na sankčný zoznam,“ uvádza sa v materiáli.

Slovensko a vesmírna agentúra

Slovensko by malo aj v nasledujúcich rokoch spolupracovať s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Vláda na svojom stredajšom rokovaní súhlasila s návrhom na pokračovanie spolupráce SR s ESA vo forme pridruženého člena. SR má poskytnúť záväzné stanovisko ESA do 8. októbra.

Päťročná spolupráca SR a ESA založená na Zmluve o európskom spolupracujúcom štáte (ECS Agreement) z roku 2015 a jej finančnom plnení z roku 2016 (Plán pre ECS – PECS) vyprší 3. februára 2021. V rámci PECS sa na Slovensku financuje 39 projektov vo výške 5.443.802 eur.

ESA v záverečnej správe navrhuje SR dve možnosti budúcej spolupráce. Prvou je možnosť uzatvoriť zmluvu o európskom spolupracujúcom štáte na päť rokov takzvanou formou PECS+ s predpokladaným ročným finančným príspevkom vo výške 2,5 milióna eur. Druhou možnosťou je uzatvorenie zmluvy o pridružení na obdobie siedmich rokov s predpokladaným ročným finančným príspevkom vo výške zhruba 4,5 milióna eur. Komisia pre vesmírne aktivity v SR ako poradný orgán ministra školstva odporučila pokračovať v ďalšej spolupráci s ESA formou pridruženého členstva počas siedmich rokov.

„Postúpenie na úroveň pridruženého člena ESA umožňuje zapojenie do voliteľných programov ESA, garantuje geografickú návratnosť investovaných finančných prostriedkov vo výške zhruba 80 percent,“ uviedol rezort školstva v predloženom materiáli. Produkty vyvíjané v rámci projektov počas pridruženého členstva môžu dosiahnuť aplikačnú fázu vrátane komerčného využitia. V prípade pridruženého členstva sa slovenské firmy môžu priamo zapájať do dodávateľského reťazca pre ESA, čo môže predstavovať príležitosť pre subdodávateľov automobilového alebo leteckého priemyslu diverzifikovať svoje portfólio.

Ministerstvo školstva v predloženom materiáli konštatuje, že „účasť v aktivitách v oblasti vesmírnych technológií je nevyhnutná pre inovatívny potenciál krajiny a udržanie jej konkurencieschop­nosti, najmä v kontexte pokrízovej obnovy ekonomiky a naštartovania tvorby pracovných miest.“ Ako dodal rezort školstva, v tejto súvislosti nadobúda mimoriadny význam spolupráca s ESA, ktorá je najvýznamnejšou organizáciou vesmírneho sektora v Európe.

Následne po schválení vládou minister školstva začne s vesmírnou agentúrou rokovanie v súvislosti s prípravou medzinárodnej zmluvy o pridruženom členstve SR. Materiál musí predložiť na rokovanie vlády i Národnej rady SR. Zároveň rezort financií bude musieť každoročne počnúc rokom 2021 vyčleniť na tento zámer aj potrebné finančné prostriedky.

„Vláda schválila, že sa budeme uchádzať o pokročilejšie členstvo v ESA, ide o pridružené členstvo,“ uviedol počas rokovania vlády štátny tajomník ministerstvo školstva Ľudovít Paulis. Podotkol, že doteraz v rámci vesmírneho výskumu išlo len o výskum, ktorý nemohol dospieť ku komerčnej fáze. V pridruženom členstve môže vzniknúť z toho podľa Paulisa aj hotový produkt. „Navyše slovenské firmy získajú možnosť byť aj dodávateľmi alebo subdodávateľmi dodávateľov ESA,“ priblížil štátny tajomník rezortu školstva.

Materiál bol na vláde schválený s pripomienkami. Paulis ozrejmil, že jedna z nich sa týka prípravy vesmírnej kancelárie na Slovensku, ktorá má koordinovať slovenské subjekty, aby sa mohli zapájať do projektov a aby mohli nadväzovať kontakty s ESA. Ako dodal, rezort financií si vyžiadal bližšie detaily, napríklad koľko ľudí bude v tejto kancelárii pracovať a s akým platom.

Zároveň Paulis dodal, že členstvá na všetky medzinárodné vedecké organizácie budú v týchto dňoch vyplatené. Rovnako avizoval, že sa dohodli s ministerstvom financií na zabezpečení tejto položky aj na nasledujúce roky.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#vláda SR #vláda Igora Matoviča #Igor Matovič
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku