V akom stave je momentálne novela týkajúca sa interrupcií?
Do tretieho čítania ešte nestihla ísť, pretože predkladateľka Anna Záborská (OĽaNO) ešte nezohnala dostatočnú podporu ľudí, ktorí by sa chceli prezentovať pri tomto zákone alebo akokoľvek by na ňom chceli spolupracovať.
Hovorili ste so Záborskou o tejto téme?
Stretávam sa s ňou väčšinou len v politických diskusiách. Nekontaktovala ma ani raz. Rozumiem tomu a napríklad nečakám, že bude súhlasiť napríklad s mnou navrhovanou interrupčnou tabletkou. Skôr hľadám podporu u ľudí, ktorí sú mi názorovo bližšie, a to isté zrejme robí aj ona. Je totiž evidentné, že Záborská nemala dostatočný počet hlasov v demokratickej opozícii a rátala s tým, že jej zákon prejde aj s podporou kotlebovcov. Tí sa však k navrhovanému zákonu postavili tak, že pre nich je slabý. Kolegyňa Záborská sa bude musieť rozhodnúť, či vyjde v ústrety ĽS NS a sprísni svoj pozmeňujúci zákon o interrupciách, ktorý, mimochodom, zmierňuje pôvodnú verziu zákona, ktorý predkladala. Alebo vyjde v ústrety nám – mojou podmienkou je, že zruší 96 hodín na rozmyslenie a prijme medikamentóznu formu interrupcie. Čiže bude sa musieť rozhodnúť, či extrémisti, alebo liberáli. Najradšej by som však bola, keby sa novela stiahla.
VIDEO: Janu Bittó Cigánikovú mrzí, že téma interrupcií naštrbila vzťahy v koalícii.
No aj tak bude stále v hre. Či už bude iniciatívna poslankyňa Záborská, alebo extrémisti.
Je to veľký rozdiel. V koaličnej zmluve je napísané, že poslanci koalície by nemali hlasovať ani v prípade otázok týkajúcich sa ochrany života s opozíciou. To je preto, aby nám to nerozbíjalo koalíciu. Aby nemuseli hlasovať s opozíciou, majú možnosť takýto zákon podať v rámci pravidiel parlamentu každého pol roka. Takže ak podá novelu ĽS NS, nemali by zaň hlasovať. Ale garantujem, že táto novela tu bude každého pol roka. Títo ľudia totiž nemajú inú agendu, čo by iné robili?
Obišli ste so svojím pozmeňujúcim návrhom všetky kluby?
Áno, aj z koalície, aj opozície. So všetkými som sa však nerozprávala, lebo nie každý chcel. Vysvetľovať som bola v klube strany Za ľudí a ĽS NS.
A čo Smer či nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho?
U nich som bola len raz, keď som im pozmeňovák zaniesla. Nepýtali sa ma, no sedia v zdravotníckom výbore, sú to lekári a odborne sa zhodneme. V tejto problematike sa mažú rozdiely medzi politickými stranami.
Čo ste vysvetľovali v klube ĽS NS?
Oni si išli svoje a ja som si išla svoje. Išla som k nim s tým, že sa asi nezhodneme, no chcela som im odpovedať na otázky o medikamentóznej forme interrupcie a chcela som, aby ma nevnímali ako nejakého satana, ktorý je za zabíjanie – pretože takto ma opisujú kresťanskí politici. Môj vlastný kolega Milan Kuriak (OĽaNO) mi teraz vypisuje na facebooku, že som za zabíjanie detí. Chcela som im preto vysvetliť, že na Slovensku sa legálne interrupcie robia spôsobom zastaraným desiatky rokov, v Európe sa to robí už modernejšie. Rozumiem diskusii o potratoch, no ak sú legálne, mali by byť robené najmodernejším spôsobom s čo najmenšími následkami. Nemyslím si, že som si ich teraz získala, ale mám dobrý pocit, že som im to aspoň vysvetlila.
Poslanci z ĽS NS nehlasovali za Záborskej interrupčný zákon, pretože ho pokladajú za liberálny. Ako ste na to reagovali?
Bolo to pre mňa veľkým prekvapením a tešila som sa. Aj keď je pomerne veľká pravdepodobnosť, že to Záborskej prejde, naozaj sa snažím robiť všetko pre to, aby si nabudúce rozmysleli, či pôjdu ešte do sprísňovania tohto zákona. Iróniou je, že kolegovia od obyčajných na toto mandát nedostali. Určite nedostali mandát od ľudí, aby jeden prva z noviel, čo od nich prejde, bol obmedzenie reprodukčného práva žien. Dostali mandát na to, aby odstránili korupciu a očistili tento štát. Zaoberať sa práve interrupciami – myslím si, že sa im to môže vypomstiť aj na preferenciách.
Nápad z chemickou interrupciou by sa oplatilo dostať do zákona.
Veľmi sa snažím vyhnúť emotívnym diskusiám. V parlamente čítam vždy len z odborných textov. Aj pri tejto medikamentóznej forme sa snažím argumentovať odborníkmi, ktorých som pozvala na pôdu zdravotníckeho výboru, kde som pozvala aj svojich kolegov z parlamentu, no ich to veľmi nezaujímalo, neprišli. Našla som trinásť odborných štúdií, ktoré potvrdzujú, že medikamentózna forma interrupcie je šetrnejšia pre ženy. Keď mi odborníci hovorili, že čo všetko robili, ako sa snažili presvedčiť ministerstvo zdravotníctva, aby zrušilo vyhlášku – tá totiž povoľuje len chirurgickú formu interrupcie. Nezakazuje, ale tým že povoľuje len jednu, akoby naša legislatíva nepoznala inú možnosť, a teda lekár nemôže inak postupovať. Vždy do diskusií v odborných sférach však vstúpila nejaká ideológia – naposledy to bola Konferencia biskupov, kde zalobovali u politikov, ktorí to zrušili. Je strašné, že vôbec takéto niečo máme v parlamente. My sa tu bavíme o veciach, ktoré sú čisto odborné a politici by o nich nemali vôbec rozhodovať.
Nerozmýšľate teda urobiť extra zákon pre medikamentóznu formu interrupcie?
V súlade s vlastným vedomím a svedomím som podpísala koaličnú zmluvu a tam je napísané, že všetky návrhy zákonov musia prejsť koaličnou radou. No a tam máme aj takzvané právo veta – čiže stačí, keď jeden razantne nesúhlasí, aj keby ďalší traja súhlasili, tak to neprejde. A ja sa stavím, že ten jeden by v tomto prípade bolo OĽaNO. Skôr vidím nádej v tom, že by sa to teraz viac mohlo komunikovať, lekári by mohli viac prednášať odborné argumenty, médiá by mohli pozývať viac odborníkov k tejto téme. Mesiac treba využiť na to, aby sa možno presvedčili viacerí moji kolegovia, aby hlasovali za môj pozmeňovací návrh, lebo Záborská zakázala o ňom vôbec hlasovať. Musím preto podať námietku a musí mi byť odhlasované, že vôbec o ňom môžeme hlasovať. Ja sa tejto témy však nepustím. V zahraničí na nás pozerajú cez prsty, že si tu vedome týrame ženy. Iná vec je, ak nechcú vôbec interrupcie – tak nech dajú legislatívny návrh na ich úplný zákaz a nech sa k tomu férovo postavia. Len to neurobia, lebo vedia, že nemajú väčšinu. Preto to robia takými nechutnými spôsobmi.
Rokovanie sa vám podarilo preložiť až na ďalšiu schôdzu.
Začalo sa to tým, že ma oklamali. Konkrétne šéf klubu obyčajných Michal Šipoš. Povedal mi v stredu, keď mali prísť v parlamente interrupcie na rad, že Záborská nie je prítomná, a chcel odo mňa, aby som to preložila až na koniec schôdze – čo vychádzalo na piatok. V žiadnom prípade som to nechcela, lebo som vedela, že Záborská má sedemdesiat hlasov a stačí jej, aby prišlo menej poslancov do práce – čo sa na konci schôdze často aj stáva, a tým pádom by jej zákon v pohode prešiel. Michal, ako koaličný partner, mi sľúbil, ruku mi na to podal, pozeral mi do očí, že nedajú to na večerné hlasovanie. Nakoniec som teda súhlasila. V piatok sme sa k tomu nedostali, lebo rokovalo sa o iných zákonoch a prišli na rad až v utorok. Bez toho, aby nás upozornili, si však odhlasovali, že to dávajú úplne na koniec – s tým, že sa bude rokovať až do večera a hlasovanie až potom. Šipoš teda spravil presne to, čo mi sľúbil, že nespraví. Vtedy mi napadlo, že chcú znížiť kvórum – tak som si povedala, že znížime ho až tak, že parlament nebude uznášaniaschopný. Hneď som išla za kolegami zo Za ľudí, ktorých je dvanásť a ôsmi sú na našej strane. Išla som za kolegyňou Zuzanou Šebovou (Sme rodina) a poprosila som aj tých akože liberálov z OĽaNO, ale tí sa k tomu nejako nemali. Roznieslo sa to po parlamente – niektorí zo Smeru a Hlasu sa ma boli pýtať, ako idem postupovať. Nikomu som nepovedala, že urobte to, nikoho som neprosila. Ešte som sa dohodla s kolegami, že to chcem urobiť pol minúty predtým, ako začne hlasovanie – že zdvihnem hlasovaciu kartu, aby celý parlament videl, čo chcem urobiť. Bola to jediná možnosť, ako zabrániť tomu, aby zákon prešiel. Keď som zdvihla svoju kartičku, len som začula šum, ako sa začali všetci dohadovať a povyťahovali niektorí karty. Podarilo sa to o jeden-dva hlasy. Dokazuje to tri veci. Jednak, že nemajú v demokratickej opozícii dostatočnú podporu. Po druhé, medzi prvým a druhým hlasovaním sa ľahko identifikujú politici, ktorí ľahko menia názory, len aby poslúchali šéfov v klube. A odhaľuje to ešte skutočnosť, že pri hlasovaní rátali s hlasmi ĽS NS.
Pritom poslanci ĽS NS tvrdia, že tento návrh zákona je pre nich príliš liberálny.
V prvý deň mi Marian Kotleba povedal, že sa len bavia. Druhý deň, keď opäť zaň nehlasovali, Kotleba zakričal, aby sa zrušil ten liberálny pozmeňovák. To má byť ten od Záborskej, ktorý zmierňuje jej návrh, aby mala dostatočný počet hlasov vo svojom klube. Ruší napríklad povinnosť mať dva posudky. Kotlebovcom sa to zdá mierne, oni sú za prísnejšie. Ja tomu rozumiem z ich pohľadu, ale aj z opozičného. Všetko by sa ale dalo vyriešiť s tým, že by sa návrh stiahol a bolo by po probléme. Mohli by sme sa venovať covidu, osudom ľudí, podpore pracovných miest či zlepšovaniu zdravotníctva.
Richard Sulík (SaS) naznačil, že by v ďalšom volebnom období z postu predsedu strany odišiel. Trúfli by ste si viesť stranu?
Pre mňa táto diskusia vôbec neexistuje. Mne je jedno, čo si Richard hovorí, on nikam nepôjde.
Prečo?
Lebo neexistuje nikto, kto by ho nahradil, a podľa mňa ani nebude existovať nikto v blízkej budúcnosti, čo štyri roky sú. Richard to ešte vôbec nepochopil, ale časom to pochopí, že zostane na čele strany. Tam on patrí, tam je správne. Ide za ním kopa ľudí, napríklad aj ja. Niekedy možno veľa polemizuje o tom, že je tam pätnásť rokov, ale to je všetko.