O funkciu generálneho prokurátora sa bude uchádzať sedem kandidátov. Jozef Čentéš má jednoznačne zatiaľ najväčšiu podporu. Do boja ho posielajú tak odborné inštitúcie, ako aj akademická obec a Rada prokurátorov. Ako by viedol úrad v časoch, keď justícia nemá veľkú dôveru verejnosti?
Nominácie na generálneho prokurátora poslali odborné inštitúcie, akademická obec, právnické komory aj poslanci Národnej rady. Vy ste získali jednoznačne najväčšiu podporu – až sedem nominácií. Považujete sa za favorita?
Želal by som si, aby poslanci Národnej rady prihliadli aj na túto skutočnosť, pretože je to ocenenie mojich odborných vedomostí, schopností, poznatkov a hádam aj charakteru. Som ale realista a domnievam sa, že aj keď to poslanci môžu vziať do úvahy, rozhodujúca bude prezentácia na pôde ústavnoprávneho výboru Národnej rady.
Počas týždňa zazneli od vládnych predstaviteľov výčitky, že ste dostali príliš veľa nominácií, premiér Igor Matovič (OĽaNO) hovoril dokonca o karteli. Ako vnímate výčitku, že výnimočná zhoda odbornej a akademickej obce je na príťaž?
Z vyjadrení mojich navrhovateľov vyplýva, že konali samostatne. Rada prokurátorov, verejná ochrankyňa práv a Komora súdnych exekútorov mi vyjadrili rešpekt v oblasti aplikačnej praxe a právnické fakulty v akademickej sfére. Považujem to za veľkú česť a ďakujem za každý návrh.
„Verím, že o zvolení sa rozhodne po vypočutí kandidátov“
Uchádzali ste sa u týchto inštitúcií o ich nomináciu. Oslovili ste ich?
Svoje predstavy som prezentoval verejnej ochrankyni práv na osobnom stretnutí. Následne ma informovala, že ma navrhne za kandidáta na generálneho prokurátora. Dekani právnických fakúlt v Bratislave a v Košiciach ma informovali, že si vyberali medzi viacerými kandidátmi a nakoniec sa vedenia týchto fakúlt rozhodli pre mňa. Dekan právnickej fakulty v Banskej Bystrici a dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy sa rozhodli po zohľadnení môjho odborného a osobnostného profilu. Od nikoho som nomináciu nežiadal v nejakých zákulisných rozhovoroch. Komora súdnych exekútorov ma napríklad oslovila sama.
V roku 2010 vás ako kandidáta navrhla celá koalícia, ako k tomu došlo?
Podnet prišiel od strany SaS cez pána Baránika, ktorého som dovtedy nepoznal. Prvýkrát sme sa stretli až pred voľbou. Celkovo sme boli traja kandidáti. Boli sme pozvaní na vypočutie do Národnej rady a nakoniec mi premiérka Iveta Radičová oznámila, že jediným kandidátom celej vládnej koalície budem ja.
Očakávate teda podporu SaS aj v tejto voľbe?
Verím tomu, že poslanci Národnej rady splnia svoje slová, že sa o zvolení kandidáta rozhodne na základe ich vypočutia pred ústavnoprávnym výborom.
Tomu naozaj veríte, alebo chcete veriť?
Najtransparentnejším spôsobom výberu kandidáta na funkciu generálneho prokurátora je jeho prezentácia na ústavnoprávnom výbore.
Bol u vás ešte niekto zo súčasných politikov zisťovať záujem o kandidatúru?
Stretol som sa v ostatnom čase s ľuďmi, ktorí si chceli vypočuť môj názor na ďalšie smerovanie prokuratúry. Pýtali sa najmä na moju predstavu reštartu prokuratúry a jej ďalšie zameranie. Nebudem hovoriť s kým som sa stretol, ale stretnutia môžem potvrdiť.
Povedzte aspoň z ktorých politických strán.
Nebolo by to odo mňa voči tým ľuďom korektné. Môžem povedať iba to, že to boli ľudia, ktorí majú seriózny záujem o obnovenie dôvery v prokuratúru.
Ak by ste boli zvolený za generálneho prokurátora, aká bude prokuratúra, keď budete o sedem rokov vo funkcii končiť?
Som presvedčený, že by som si v prípade môjho zvolenia a vymenovania za generálneho prokurátora a naplnením môjho programu, dokázal získať dôveru verejnosti, aby sme sa už nemuseli boriť s historickou nedôverou, ako je tomu teraz. Ide mi o to, aby korupcia, daňové úniky a finančné delikty privilegovaných osôb boli nekompromisne postihované podľa zásady ,Padni komu padni'.
„Uzavretosť prokuratúry vnímam ako nedostatok a tie procesy treba nastaviť inak“
Prokuratúra býva kritizovaná aj za časté rodinné väzby. Ako by sa zmenili, ak by ste sa stali generálnym prokurátorom?
Jedinou rodinnou väzbou, ktorú mám na prokuratúre, je moja manželka, ktorá je prokurátorkou. Za podstatné považujem , že s manželkou som sa zoznámil až na prokuratúre. Manželka je od septembra 2016 pridelená v justičnej akadémii. Jasne sa vyjadrila, že ak by som sa stal generálnym prokurátorom, chcela by aj naďalej pôsobiť len v justičnej akadémii. Rodinné väzby môžu byť problémom vtedy, ak by sa preukázalo, že niektorý rodinný príslušník bol zvýhodnený. Práve preto za súčasť reštartu prokuratúry považujem, aby uchádzači o pôsobenie na prokuratúre povinne podávali vyhlásenie o príbuzných, blízkych osobách a osobách v spoločnej domácnosti, ktorí už pôsobia v justícii.
Koľko máte detí, čomu sa venujú?
Máme jedného syna, ktorý študuje v poslednom ročníku medicínu na Univerzite Komenského. Takže v tomto prípade platí, že sa nevydal v mojich stopách.
A vaše majetkové pomery? Domy, chaty, apartmány, byty v drahých novostavbách? Nezdedili ste dom, nenašli ste v igelitke miliónové úspory?
S manželkou vlastníme normálny rodinný dom s malou záhradou s niekoľkými radmi vinice, iné nehnuteľnosti nevlastníme. Rodinný dom sme kúpili z úspor a stavebného úveru. Celý majetok viem kompletne zdokladovať.
Ako hodnotíte svoje pôsobenie na generálnej prokuratúre. Myslíte, že ste svojím pôsobením na prokuratúre ukázali dostatok odvahy?
Začínal som na oddelení boja s organizovaným zločinom a môžem povedať, že som dohľadoval najzávažnejšie trestné veci týkajúce sa tzv. kyselinárov, nebankových subjektov ako BMG a veľké prípady organizovaného zločinu v Košiciach. Počas pôsobenia na generálnej prokuratúre riešim na dennodennej báze najzávažnejšie prípady týkajúce sa najmä drogových trestných činov. Aj keď to nerád priznávam, som workoholik, a môj život sa delí na konkrétnu aplikáciu spravodlivosti a vedeckú prácu, oboje milujem rovnako. V rámci môjho zaradenia na generálnej prokuratúre, ako zástupcu riaditeľa trestného odboru, spoločne s ďalšími prokurátormi sa podieľame na postihu aj mimoriadne závažnej trestnej činnosti, čo si vyžaduje tímovú spoluprácu.
„Tá práca je aj o tom, ako vie človek nastaviť prokuratúru, pretože to je tím ľudí“
Máte na konte prípad, ktorý považujete za výnimočný?
Bola to kauza tzv. kyselinárov, kedy som bol od začiatku aj s kolegyňou Mišíkovou pri príprave a realizácii tohto prípadu. V spolupráci s vyšetrovateľmi a prokurátormi Krajskej prokuratúry Banská Bystrica sme to zvládli tak, že boli vykonané domové prehliadky, počas ktorých boli zabezpečené kľúčové dôkazy a páchatelia boli vzatí do väzby a nakoniec odsúdení. Na tento prípad som obzvlášť hrdý, pretože sa nám podarilo zadokumentovať ekonomickú trestnú činnosť – neoprávnené odpočty DPH, a aj vraždy. Bolo to veľmi ťažké dokumentovať, pretože telá zavraždených osôb sa nenašli. Na základe náročného dokazovania sme museli toto klbko podozrení rozpliesť. Prípad sme úspešne ukončili a odovzdali kolegom z Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí tento prípad úspešne zvládli na súde, kde boli uložené aj doživotné tresty.
„Neviem si predstaviť, že by som kandidoval bez podpory Rady prokurátorov“
Vaše akademické pôsobenie je nesporné. Niektorí vaši kritici preto hovoria, že ste skôr akademik a želali by si skôr niekoho dôraznejšieho a prísnejšieho. Čo na to hovoríte?
Počas môjho pôsobenia na prokuratúre od roku 1991, s krátkou prestávkou, riešim dennodenne najmä závažné trestné veci, niektoré z nich som už zmienil. Za tieto roky som nadobudol obrovské skúsenosti. Práca generálneho prokurátora je aj o tom, ako vie človek nastaviť fungovanie celého systému prokuratúry, pretože to je tím ľudí. Tu sa očakáva, že generálny prokurátor si sadne prvý deň do kresla a bude mať výsledky. Tie ale prídu najmä od niekoho, kto dokonale pozná rezort a pozná prokurátorov, o ktorých sa môže oprieť. Len s podporou čestných a odborne kvalifikovaných prokurátorov môže po personálnych zmenách, ku ktorým na prokuratúre musí prísť, nastúpiť rovno do funkcie a urobiť reformu prokuratúry.
Popri fakultách, komore a ombudsmanke, ako vnímate v tomto kontexte návrh Rady prokurátorov, ktorá vás nominovala na kandidáta na generálneho prokurátora?
V mojom prípade si neviem predstaviť, že by som kandidoval bez podpory Rady prokurátorov, ktorá zastupuje prokurátorov. Ako jeden zo štyroch kandidátov som absolvoval vypočutie pred Radou prokurátorov. Po mojom vystúpení mi hodinu a pol členovia Rady prokurátorov kládli vecné otázky. Som rád, že sa tohto vypočutia zúčastnili aj zástupcovia mimovládneho sektora, predseda ústavnoprávneho výboru Národnej rady a predseda odborov na prokuratúre. Spomeniem v tejto súvislosti slová advokátky z nadácie Zastavme korupciu Marianny Leontiev, ktorá po vypočutí všetkých štyroch kandidátov vyjadrila spokojnosť. Z jej slov vyplynulo, že Rada prokurátorov je proreformná a hľadala takého kandidáta, ktorý bude tiež proreformný.
Vládni politici kritizovali, že vypočutie Rady prokurátorov nebolo otvorené verejnosti. Prečo?
Kritériá vypočutia nastavila Rada prokurátorov transparentným spôsobom za účasti nielen jej členov, ale aj subjektov, ktoré som už spomínal. Všetci navrhnutí kandidáti sa mohli zúčastniť vypočutia za rovnakých podmienok.
„Prezident naberal vodu z mora do prúteného koša“
Raz ste už Národnou radou za generálneho prokurátora zvolený bol. Prezident Ivan Gašparovič vás v roku 2012 odmietol vymenovať. V nedávnom rozhovore pre denník Pravda to vysvetľoval pochybnosťami o zákonnosti voľby, ale aj tým, že nemáte dostatočný morálny kredit. Bolo vaše zvolenie v súlade so zákonom?
Ústavný súd 4. decembra 2014 jednoznačne rozhodol tak, že mojím nevymenovaním boli zo strany bývalého prezidenta porušené moje práva prístupu k verejnej funkcii. Niektoré veľmi podstatné skutočnosti bývalý prezident v rozhovore pre váš denník opomenul uviesť. Všetky argumenty, ktoré v rozhovore s vami uviedol, skúmal aj Ústavný súd. Povedal, že samotná voľba z hľadiska postupu Národnej rady bola zákonná a ústavná. Zaoberal sa aj ďalšími argumentmi, ktoré prezident pri odmietnutí môjho vymenovania použil. Tie označil ako irelevantné. Jeho vyjadrenia vnímam tak, ako by prezident naberal vodu z mora do prúteného koša.
Gašparovič vám vyčítal aj zlyhanie pri výsluchu vtedajšieho poslanca Igora Matoviča.
Ústavný súd skúmal aj výčitku prezidenta, či som svojim postupom chcel úmyselne zmariť výsledky výsluchu poslanca Igora Matoviča a či som chcel úmyselne zvaliť vinu za skartovanie zápisnice a vymazanie záznamu z počítača na administratívnu pracovníčku generálnej prokuratúry. Ústavný súd k tomuto vypočul siedmich svedkov – samotného Matoviča, môjho bezprostredne nadriadeného pána Šumichrasta a piatich zamestnancov generálnej prokuratúry, s ktorými som sa 29. júla 2011 pri tomto výsluchu stretol a ktorých som o svojom postupe informoval. Ústavný súd skonštatoval, že informovanie nadriadeného o skartovaní zápisnice a snaha o obnovenie záznamu o prvom výsluchu s pomocou informačného technika, ako aj moja žiadosť voči Matovičovi o zopakovanie výsluchu, potvrdzujú absenciu úmyselného konania.
A neobviňovali ste z tohto omylu zamestnankyňu generálnej prokuratúry?
Hovorkyňa Generálnej prokuratúry potvrdila, že som ju požiadal 29. júla 2011, aby informovala médiá o mojom neúmyselnom skartovaní zápisnice. Ústavný súd jasne skonštatoval, že som sa tohto konania nedopustil úmyselne a nesnažil som sa vinu hodiť na zamestnankyňu Generálnej prokuratúry. Po priznaní si chyby nadriadenému, hovorkyni a ďalším osobám, je nelogické, aby som potom tvrdil, že to bol niekto iný. Podľa názoru Ústavného súdu išlo o ľudský omyl, ktorý nepredstavuje takú závažnú skutočnosť, ktorá by potvrdzovala argumenty prezidenta pre moje nevymenovanie. Ústavný súd preto rozhodnutie prezidenta vyhodnotil ako arbitrárne a signalizujúce, že prezident postupoval svojvoľne.
Ako po tomto rozhodnutí Ústavného súdu vnímate vyjadrenia prezidenta, ktorý stále trvá na tom, že mal dobré dôvody vás nevymenovať?
Vnímam to tak, že odmieta akceptovať rozhodnutie Ústavného súdu Vnímam to celé, ako keď po futbalovom zápase nehľadá tréner porazeného tímu chybu v sebe, ale u víťazov alebo rozhodcu. Veď Ústavný súd mi dal v plnej miere za pravdu.
„Ak neexistujú iné informácie, ktoré ma môžu znedôveryhodniť, svedčí to o tom, že za tých deväť rokov som som už takto nechyboval“
Ako došlo k tomu, že poslanec Matovič vypovedal práve u vás – zvoleného ale nevymenovaného generálneho prokurátora?
Matovič dal podanie, ktoré mi bolo pridelené mojim nadriadeným.
Igor Matovič je dnes už premiérom, aký ste s ním mali vzťah vtedy a aký dnes?
S Igorom Matovičom som sa od 29. júla 2011 nestretol, okrem verejného pojednávania Ústavného súdu vo veci mojej ústavnej sťažnosti 23. októbra 2014, na ktorom vypovedal ako súdom predvolaný svedok. Nemali sme ani žiadny telefonický, či iný kontakt.
Gašparovič spochybnil, že ste odškodné vo výške 60-tisíc eur priznané Ústavným súdom nedarovali, ako deklarujete, ale nechali ste si ho.
Toto tvrdenie bývalého prezidenta hodnotím ako absurdné a bezprecedentné. Ešte v roku 2015 som verejne informoval o tom, ako som naložil s týmito peniazmi. Predkladám vám potvrdenia a oficiálne doklady z banky o zrealizovaných platbách, z ktorých vyplýva, že 8. júna 2015 som zaslal 52-tisíc eur neziskovej organizácii Plamienok, 3-tisíc eur neziskovej organizácii Via Iuris a 5-tisíc eur advokátovi Petrovi Kubinovi ako trovy právneho zastúpenia. (Všetky doklady spolu s komunikáciou s týmito organizáciami Čentéš predložil a denník Pravda ich má k dispozícii, pozn. red.).
Prečo ste sa rozhodli tieto peniaze darovať?
Už na začiatku som sa jasne vyjadril, že som bojoval za svoje práva porušené neústavným rozhodnutím bývalého prezidentka Gašparoviča. Keďže už nebolo možné túto protiústavnosť napraviť mojím vymenovaním do funkcie, uplatnil som zákonným spôsobom nárok na primerané finančné zadosťučinenie, aby výrok Ústavného súdu nebol iba akademickým konštatovaním, ale mal aj určitý reálny dopad. Ako som však už vtedy vopred komunikoval, nechcel som si však žiadne z týchto peňazí nechať, pretože mi nešlo o finančný benefit, ale o to, aby som ukázal, že občania majú o svoje ústavné práva bojovať, ak sú porušované. Prekvapuje ma, že aj keď som ešte v roku 2015 zverejnil, kam som peniaze zaslal, bývalý prezident si to zrejme nevšimol, alebo to zamlčiava. Nechám to na vašich čitateľoch.
Ako si vysvetľujete motiváciu prezidenta nevymenovať vás?
Neústavné rozhodnutie bývalého prezidenta, ktoré zrušil ústavný súd vnímam tak, že bol pravdepodobne enormný tlak, aby som nebol vymenovaný. Už raz mi bola vyslovená dôvera plénom Národnej rady, ale na základe politického zásahu bývalého prezidenta mi nebolo umožnené viesť generálnu prokuratúru. S postupom času sa to javí ako účelový ťah, ktorý mal zabrániť tomu, aby generálna prokuratúra pracovala samostatne, transparentne a pod verejnou kontrolu, čím utrpela vážnosť celej inštitúcie.
Považujete jeho argumenty za zástupný problém?
Jednoznačne, čo potvrdzujem tým, že bývalý prezident svoje rozhodnutie o mojom nevymenovaní založil aj na spochybnení procesu môjho zvolenia 17. júna 2011, napriek tomu, že ústavný súd v dvoch svojich rozhodnutiach (z 5. októbra 2011 a 23. augusta 2012 – pozn. red.) nepriamo odobril ústavnosť a zákonnosť podstatných aspektov tejto voľby. "Opomenul“ však uviesť, že zákonnosť môjho zvolenia nikto právne relevantným spôsobom nespochybnil. Tiež dávam do pozornosti, že bývalému prezidentovi trvalo až do 28. decembra 2012, kedy rozhodol neústavným rozhodnutím o mojom nevymenovaní. Verejne sa pýtam, čo bránilo bývalému prezidentovi, aby rozhodol bezodkladne. Doteraz to podľa môjho názoru nevysvetlil. Verejnosť dnes má možnosť vidieť, ako boli poškodené základy právneho štátu na Slovensku.