V každom štáte sú prejavy neonacizmu, respektíve extrémizmu, v niečom odlišné, čo vyplýva aj z dejín danej krajiny. Je to v prípade radikálov na Slovensku v prvom rade velebenie vojnového režimu a Jozefa Tisa?
Prostredie národnosocialistickej kontrakultúry nie je podľa môjho názoru nikde vo svete úplne homogénne. Často je, naopak, značne roztrieštené, neraz najmä v dôsledku osobných ašpirácií a konfliktov ambicióznejších príslušníkov tejto skupiny. Toto prostredie však vykazuje isté charakteristické črty, z pohľadu ideologického ide primárne hlásenie sa k národnosocialistickej ideológii, nadradenosti bielej (árijskej) rasy, rasovému separatizmu, antisemitizmu, popieraniu holokaustu (a súčasne ho mnohí aj schvaľujú), volanie po árijskej revolúcii a ďalšie. Národní socialisti majú jednak spoločný panteón hrdinov, kde medzi najvýznamnejších patria napríklad Adolf Hitler, Rudolf Hess, Ian Stuart Donaldson či Robert J. Matthews a David Lane. Tí sa v tomto prostredí tešia všeobecnej úcte bez ohľadu na to, v ktorej časti sveta daná národnosocialistická skupina žije, teda vrátane Slovenska. Nakoľko jednou z dôležitých zložiek tejto ideológie je nacionalizmus, národní socialisti odkazujú aj na historické súvislosti a fenomény vlastného národa. Kým napríklad v USA sa príslušníci takto orientovaných skupín hlásia aj ku commanderovi Georgeovi L. Rockwellovi, vo Veľkej Británii zas k O. Mosleymu a jeho fašistom, v krajinách strednej a východnej Európy sa takto ideologicky disponovaní ľudia najčastejšie odvolávajú na miestne kolaborantské režimy a hnutia. V Chorvátsku je to Ustaša, na Ukrajine napríklad divízia zbraní SS „Galizien“, v Rumunsku legionári. A na Slovensku je to ľudácky režim, jeho inštitúcie a predstavitelia.
Má Slovensko dobre nastavené zákony, aby sa dali účinne trestne stíhať prejavy nenávisti? Lebo niekedy môže byť zložité určiť, čo je napríklad hanobenie rasy a čo je ešte prijateľná podoba práva slobodne vyjadriť názor.
Ja osobne sa právnymi otázkami nezaoberám. Považujem však za možné, že by našej legislatíve v tejto oblasti prospelo jasnejšie špecifikovať a rozlíšiť priestupky a trestné činy. Súčasne treba vyzdvihnúť, že od vzniku špecializovaných útvarov je zjavne štát schopný venovať sa tejto problematike výrazne efektívnejšie. Pokiaľ ide o druhú časť otázky, podľa môjho názoru je argumentácia stíhaním za vyslovenie názoru v prostredí národnosocialistickej kontrakultúry rozšírená. Patrí medzi základné prvky argumentačnej výbavy väčšiny národných socialistov. Oni samých seba vnímajú ako ľudí, ktorých cieľom je ochrana vlastného národa, obvykle chápaného ako národ v užšom zmysle slova (napríklad slovenský) a súčasne aj v širšom zmysle slova ako národ árijský, ktorého súčasťou sú všetky biele národy. V tomto sa im, podľa ich názoru, snaží zabrániť „systém“, ktorý je tvorený predajnými politikmi, policajtmi, novinármi atď., ktorí za úplatu slúžia utajenej židovskej klike, často označovanej ako Sionistická okupačná vláda. Tá zo zákulisia organizuje genocídu bielych (t. j. miešanie rás, propagáciu antikoncepcie, potratov, homosexuality atď.), ktorej cieľom je genetickú výbavu nadradenej bielej rasy oslabiť tak, aby sa dala ľahšie ovládať. V tomto dichotomickom svete sa národní socialisti považujú za jedinú skutočnú opozíciu, ktorá je za vyjadrovanie svojich názorov trestaná.
Stávajú sa v posledných rokoch zvlášť sociálne siete platformou prejavov extrémizmu?
Sociálne siete sú dnes prostriedkom na šírenie informácií. Členovia národnosocialistickej kontrakultúry sociálne siete, ale predovšetkým internet, aktívne používajú na šírenie svojich myšlienok, kníh, manuálov či na vzájomnú interakciu. Kým v minulosti táto kontrakultúra udržovala kontakty najmä prostredníctvom P. O. Boxov, dnes efektívne spojenie zabezpečuje internet. Napríklad jedna z najstarších webstránok, založená americkým neonacistom Donom Blackom ešte v roku 1995, svojim používateľom ponúka diskusné fóra, rozsiahlu spisbu, rôzne hypertextové odkazy na ďalšie stránky, ktoré by mohli byť zaujímavé pre komunitu „bielych nacionalistov“, grafické galérie, ale aj audio a videoknižnice, korešpondenčné databázy, rádio, spravodajský servis či dokonca zoznamku a stránky určené pre deti. Stránka má vlastný vyhľadávací nástroj a viaceré jazykové mutácie.