Špecializovaný trestný súd uznal v pondelok o pol ôsmej večer Kotlebu za vinného zo zločinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd. Samosudkyňa Ružena Sabová ho v kauze kontroverzných šekov pre chudobných odsúdila na štyri roky a štyri mesiace odňatia slobody, ktoré by si mal odpykať v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Verdikt zatiaľ nie je právoplatný a po očakávanom odvolaní ho ešte preskúma Najvyšší súd.
Kotleba ako predseda Banskobystrického samosprávneho kraja rozdával kontroverzné šeky 14. marca 2017, teda v deň výročia vyhlásenia Slovenského štátu. Podľa sudkyne zneužil svoje postavenie župana, ako aj tri rodiny v núdzi, ktorým šeky odovzdal. Symbolické šeky vystavené na sumu 1 488 eur podľa súdu aj znalcov sú medzi extrémistami notoricky známymi šiframi, ktoré odkazujú na 14 slov rasistického teroristu Davida Lanea a nacistický pozdrav „Heil Hitler“.
Expert na extrémizmus, informačnú vojnu a propagandu Daniel Milo rozsudok do istej miery považuje za vyvrcholenie viacerých predchádzajúcich konaní, v ktorých sa Kotleba dokázal vyhnúť trestu.
„Kotleba bol za extrémistické trestné činy opakovane stíhaný a všetky stíhania boli zastavené políciou či prokuratúrou, alebo bol oslobodený až v súdnom konaní. Ich neúspech je podľa mňa skôr ilustráciou stavu vtedajších štruktúr a dôležitosti, ktorú týmto konaniam prikladali,“ upozorňuje Milo.
VIDEO: Prokurátor o Kotlebovom odsúdení. V ako víťazstvo.
Rozpustenie strany?
Pôvodne Kotlebu obžalovali z prečinu prejavovania sympatií k hnutiam smerujúcim k potláčaniu základných práv a slobôd, sudkyňa však už na prvom pojednávaní vyhlásila, že skutok môže posudzovať aj ako založenie, podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, čo znamená prísnejší trest.
Kotleba rozsudok, ako aj celý proces označuje za politicky motivované. „Zjavne mi vychádza, že tam bola nejaká politická objednávka,“ povedal po vyhlásení rozsudku.
Naopak, dozorujúci prokurátor Honz neskrýval radosť. „Po 15 rokoch od zrušenia Slovenskej pospolitosti sa konečne Slovensko dočkalo rozsudku voči vrcholnému predstaviteľovi extrémizmu v republike. Je to odkaz pre všetkých demokraticky zmýšľajúcich ľudí, že súdy a prokuratúry sa zastanú obetí extrémizmu, násilia, rasovej nenávisti, fašizmu a neonacizmu,“ vyhlásil mierne dojatý Honz. "Vnímam to ako víťazstvo všetkých slušných ľudí na Slovensku,“ zdôraznil.
Naznačil tiež, že rozsudok môže mať vplyv aj na Kotlebom založenú stranu ĽS NS. „Je to určite prelomové rozhodnutie. Som presvedčený, že aj toto rozhodnutie, ak bude právoplatné, ale už aj neprávoplatné rozhodnutie s tým kvalitným odôvodnením ovplyvní právnu prax na Slovensku,“ naznačil s tým, že budúci generálny prokurátor by sa mal pokúsiť o opätovné podanie žaloby na rozpustenie strany. Honz je pritom sám kandidátom na generálneho prokurátora.
VIDEO: Kotleba o svojím odsúdení: Je to rozsudok na objednávku.
Pribudli právoplatné odsúdenia
Návrh na rozpustenie Kotlebovej politickej strany podal na Najvyšší súd generálny prokurátor Jaromír Čižnár 24. mája 2017. Päťčlenný senát správneho kolégia Najvyššieho súdu až vlani v apríli návrh zamietol. Podľa senátu žaloba generálneho prokurátora neuniesla dôkazné bremeno.
Najvyšší súd podaniu vyčítal, že podnet bol postavený na právoplatne neukončených trestných stíhaniach Kotlebu či poslanca Milana Mazureka. ĽS NS tiež so svojím počtom poslancov podľa súdu nemala priestor a prostriedky na zmenu demokratického systému. Súd tak napokon dospel k záveru, že žalovanú stranu nie je možné rozpustiť len preto, že kritizuje ústavný a právny poriadok štátu a zúčastňuje sa na tvorbe verejnej debaty na politickej scéne. Rozpustenie strany je najsilnejší zásah v demokracii, skonštatoval 29. apríla 2019 Najvyšší súd.
Okrem odsúdenia Kotlebu k opätovnému návrhu na rozpustenie strany môže prispieť aj skutočnosť, že v septembri 2019 Najvyšší súd uznal za právoplatne vinného aj Mazureka. Za úmyselný prečin hanobenia národa, rasy či presvedčenia v kauze rasistických rečí o Rómoch v súkromnom rádiu dostal jeden z najviditeľnejších predstaviteľov ĽS NS pokutu 10-tisíc eur.
Najvyšší súd už Kotlebovi jednu stranu rozpustil. V roku 2006 zanikla Slovenská pospolitosť – Národná strana. Kotleba však neskôr ovládol Stranu priateľov vína a premenoval ju na dnešnú ĽS NS. V čase, keď Najvyšší súd rozhodoval, či zruší aj tú, si kotlebovci pripravili záložnú stranu Ľudová strana – Pevnosť Slovensko, ktorej štatutárnym predsedom je stále poslanec ĽS NS Martin Beluský.
Len ak môže byť úspešné
Ani dva odsudzujúce rozsudky predstaviteľov strany podľa Mila nemusia na jej rozpustenie stačiť. „Namietaný nedostatok vtedajšej žaloby na rozpustenie strany bol, že Generálna prokuratúra argumentovala aj neprávoplatnými rozsudkami, resp. ešte neuzavretými trestnými stíhaniami Mazureka a Kotlebu. Právoplatné odsúdenie zakladateľa a predsedu strany by bolo veľmi významným faktorom pri posudzovaní, či možno hovoriť o kľúčovom argumente na rozpustenie strany. Uvidíme, ako sa k prvostupňovému rozhodnutiu postaví odvolací Najvyšší súd. Ak by Kotlebovu vinu potvrdil, bolo by vo vzťahu k žalobe na rozpustenie strany možné hovoriť o novej situácii. Je otázne, či tento nový rozsudok spolu s právoplatným odsúdením Mazureka sú dostatočné na to, aby nový generálny prokurátor zvážil podanie podnetu na rozpustenie strany. Ja o tom mám pochybnosti,“ priblížil Milo.
„Nie som úplne presvedčený, že len tento samotný rozsudok by bol dostatočný na obnovenie konania na rozpustenie strany. Platí tam zásada proporcionality a treba veľmi precízne posudzovať, že na ochranu hodnôt a záujmov chránených ústavou nepostačujú miernejšie formy, napríklad vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči konkrétnym osobám. Bolo by potrebné preukázať, že Kotleba stelesňuje postoje strany ako takej a nielen jeho vlastné,“ odhaduje expert na extrémizmus.
Podľa Mila by sa mala stretnúť expertná skupina zložená z predstaviteľov Generálnej prokuratúry, ministerstva spravodlivosti, polície a akademikov, ktorá by sa pozrela na to, či tieto dva rozsudky a prípadne iné skončené konania zakladajú novú situáciu na opätovné podanie návrhu na rozpustenie. „Treba vyhodnotiť aj argumentačnú silu toho predchádzajúceho podania a posúdiť zmenu dôkaznej situácie. Nikto, ani ja, nechce, aby aj druhý takýto podnet dopadol rovnako ako prvý, čo by dalo kotlebovcom pečať, že sú štátom nespravodlivo prenasledovaní,“ zdôraznil Milo.
Kotlebova ĽS NS vo februárových voľbách získala 7,97 percenta a v parlamente má 14 poslancov. Keby ju Najvyšší súd rozpustil, jej poslanci by pokračovali vo svojich funkciách. Zanikol by im však klub a ostali by nezaradenými poslancami.
