„Čaputová na konci roku 2019 povedala vtedajšiemu premiérovi Petrovi Pellegrinimu, aby výber nových šéfov strategicky dôležitých diplomatických misií prenechal vláde, ktorá vzíde z parlamentných volieb vo februári tohto roku,“ povedal pre Pravdu nemenovaný zdroj z Prezidentského paláca. Je však možné, že jednu alebo dve funkcie sa do konca roka nepodarí obsadiť. Ide o Washington a o Brusel.
Informácie o chystaných výmenách denník Pravda získal od viacerých dôveryhodných predstaviteľov.
Kariérny diplomat Rastislav Káčer, ktorý bol najprv veľvyslanec v USA a potom v Maďarsku, odíde do Českej republiky. Nahradí Petra Weissa, ktorý už nadsluhoval. Nebýva totiž zvyk v diplomacii, aby niekto stál na čele ambasády až sedem rokov. Weiss pôsobil v Prahe už od roku 2013.
Prezident Miloš Zeman prevezme poverovacie listiny od Káčera v druhej dekáde tohto mesiaca. Slovensko chce mať totiž nového veľvyslanca v Prahe ešte pred českým štátnym sviatkom vzniku Československej republiky, ktorý pripadá na 28. október.
Káčer bude prvý z nových ambasádorov, čo odcestuje do danej krajiny. Róbert Ondrejcsák, štátny tajomník na ministerstve obrany počas predchádzajúcej vlády, má namierené do Londýna. Vo funkcii veľvyslanca vymení Ľubomíra Reháka, ktorý bude riadiť ambasádu v Moskve.
Ondrejcsák, ktorý je nestraník, už má skúsenosti zo zahraničia, pretože v období 2005 – 2007 bol zástupca veľvyslanca v Budapešti. Jeho odlet do Británie ešte nie známy, lebo slovenská diplomacia zatiaľ nemá jasno v tom, kedy Reháka vyšle do Ruska.
| Budúci veľvyslanci Slovenskej republiky | |
|---|---|
| Česko | Rastislav Káčer |
| Británia | Róbert Ondrejcsák |
| USA | Radovan Javorčík |
| Rusko | Ľubomír Rehák |
| Misia pri NATO | Peter Bátor |
| Misia pri OECD | František Ružička |
| Misia pri EÚ | nerozhodnuté |
Miesto pre poradcu prezidentky Čaputovej
V Bruseli sa uvoľní funkcia šéfa Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri NATO. Po návrate Radovana Javorčíka domov ho nahradí Peter Bátor. Od roku 2015 pracoval v Kancelárii prezidenta SR. Najprv ako odborník na bezpečnosť, potom ako poradca pre oblasť zahraničnej politiky u niekdajšej hlavy štátu Andreja Kisku. Čaputová si ho po jej zvolení nechala v tejto úlohe.
Bátor už veľmi dobre pozná prostredie Severoatlantickej aliancie. V minulosti pôsobil ako zástupca vedúceho slovenskej misie pri NATO. Počas bývalej vlády Petra Pellegriniho, respektíve Roberta Fica by však s najväčšou pravdepodobnosťou nedostal miesto veľvyslanca v bruselskej centrále aliancie. Exminister zahraničných vecí Miroslav Lajčák by takmer istotne neprišiel s jeho nomináciou, pretože ho spájal s nepochopiteľnými zmenami v rezorte slovenskej diplomacie. Bolo to obdobie, keď toto ministerstvo viedol Mikuláš Dzurinda vo vláde Ivety Radičovej. Veľa zamestnancov vtedy dostalo výpoveď, nahradili ich ľudia politicky blízki Dzurindovej SDKÚ.
Čo v Bruseli pri EÚ?
Kým meno hlavného diplomata pri NATO je známe, o obsadení iného postu v Bruseli sa ešte nevie. Slovensko má zatiaľ prázdne miesto veľvyslanca pri Európskej únii po tom, čo z tohto postu odišiel Peter Javorčík (príbuzný Radovana Javorčíka, obaja sú kariérni diplomati). Od 1. októbra je v službách Rady EÚ ako generálny riaditeľ pre dopravu, energetiku, životné prostredie a vzdelávanie. Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok by rád videl vo funkcii po Petrovi Javorčíkovi niekoho z dvoch ľudí na dôležitých miestach v Európskej komisii.
Denník Pravda pozná mená, ale kvôli diskrétnosti ich neuvádza. Prvá osoba odmietla ponuku s vysvetlením, že chce zostať na súčasnej pozícii v bruselskej exekutíve. Druhý adept z kancelárie jedného eurokomisára by pravdepodobne prikývol, ale naráža na pohľad, ktorý má naňho Matovič. Premiér sa nazdáva, že mal veľmi blízko k Ficovmu Smeru.
Paríž je vyriešený. Aj Washington má meno
Nový šéf slovenskej diplomacie a nová štátna tajomníčka tohto rezortu rovná sa hľadanie dvoch nových veľvyslancov. Keď sa v tejto vláde Ivan Korčok stal ministrom a Ingrid Brocková jeho námestníčkou, zostali voľné posty v USA a vo Francúzsku. Korčok bol veľvyslanec vo Washingtone, Brocková bola v Paríži vedúca misie pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Za Brockovú už je náhrada: František Ružička, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí u predchádzajúceho ministra Lajčáka, bude pri OECD.
Korčok podľa spoľahlivých zdrojov pošle do Washingtonu pravdepodobne Radovana Javorčíka. Nepriamo nasvedčuje tomu, že Korčok siahne po tomto skúsenom kariérnom diplomatovi, fakt, že by ho už po troch rokoch nestiahol z vedúcej funkcie pri NATO.
Výber veľvyslancov po starom. Našťastie
Mená uvedených budúcich veľvyslancov ukazujú, že slovenská diplomacia sa naďalej uberá cestou výberu skúsených nepolitických nominantov. Počas vládnutia Fica a potom krátko Pellegriniho sa politické nominácie dali zrátať na prstoch ani nie jednej ruky. Známou výnimkou bol František Kašický po tom, čo bol kvôli škandálu v jeho rezorte donútený odstúpiť z funkcie ministra obrany (išlo o aféru s predraženými verejnými súťažami). Fico mu zariadil, aby sa stal potom šéfom misie pri NATO, neskôr bol ambasádor v Nórsku.
Lajčák aj jeho predchodca na čele ministerstva zahraničných vecí Ján Kubiš (obidvaja bez straníckej príslušnosti) povedali Ficovi, že si dávajú podmienku, aby o veľvyslancoch rozhodovali oni, nie politici v centrále Smeru. Niekdajší premiér to akceptoval, Kubiša však nepríjemne prekvapil, keď Kašického pretlačil do Bruselu.