„Cieľom tejto petície je do 17. novembra vyzbierať 350-tisíc podpisov. Ak sa to podarí a Igor Matovič napriek tomu neodstúpi, táto iniciatíva sa zmení na iniciatívu za predčasné voľby. A to s riadnym zbieraním podpisov podľa zákona, na podpisových hárkoch. Cieľom bude dosiahnuť predčasné voľby v priebehu roku 2021,“ uvádza Draxler.
Svoje výhrady voči Matovičovmu úradovaniu zhrnul do piatich najdôležitejších bodov. „Predseda vlády sa na verejnosti vyjadruje vulgárne. Pravidelne, prakticky na dennej báze, operuje s nepravdivými či zavádzajúcimi informáciami,“ tvrdí Drexler. „Je jediným predsedom vlády v Európskej únii, ktorému bolo dokázané získanie vysokoškolského titulu na základe plagiátu,“ pripomína.
Premiér podľa neho tiež zlyhal v boji s šírením nového koronavírusu, na ktorý sa cez leto vláda pripravila nedostatočne, ako aj v boji s ekonomickými následkami krízy. „V porovnaní s inými krajinami regiónu je táto pomoc ťažkopádnejšia, dodávaná cez menší rozsah nástrojov a v konečnom objeme oveľa nižšia,“ vyčíta exminister Matovičovi.
Prekáža mu tiež tolerancia kontaktov na organizovaný zločin a správanie sexuálneho predátora Kollára a neplnenie predvolebných i povolebných sľubov.
„Hlavným koaličným partnerom Igora Matoviča je Sme rodina, strana, ktorej líder figuruje na fotkách s ľuďmi neskôr odsúdenými za členstvo v organizovanej zločineckej skupine. V Európskej únii nie je jediný iný ústavný činiteľ, ktorý by bol v podobnej situácii. Rovnaký človek si dokázateľne vymieňal erotické správy s maloletou. Ide opäť o niečo, čo by vo väčšine krajín EÚ bolo považované za netolerovateľný poklesok. Premiér takéhoto partnera toleruje,“ pokračuje Draxler.
„Vláda od volieb nezrealizovala ani tie predvolebné sľuby, ktoré sú technicky málo náročné, napríklad zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov, čo bol prvý v desiatke hedlajnových sľubov hnutia OĽaNO,“ uzavrel Draxler výpočet premiérových zlyhaní.
Petícia bola spustená len 16. októbra a v piatok večer bolo pod ňou podpísaných viac ako 2 480 ľudí. Podobnú petíciu spustili v júl aj predseda SNS Andrej Danko a svoju vlastnú vyhlásil aj Alojz Hlina, bývalý predseda KDH.