Vladimír Krčméry, profesor, infektológ
Celoplošné testovanie treba jednoznačne podporiť. To neznamená, že sa naň nemusíme pripraviť a že nemá svoje limity. Máme najmenej dva týždne na to, aby sme to občanom vysvetlili a získali ich podporu. Môžeme využiť tento čas aj na premyslenie napríklad prioritizácie – či pri plošnom testovaní nezačneme napríklad najviac ohrozenými komunitami, ako sú nemocnice a domovy sociálnych služieb, najmä ak mobilita týchto občanov je limitovaná. Plus musíme premýšľať nad mobilizáciou ľudských zdrojov a logistiky. Celoplošné testovanie priblíži reálny obraz o počte potenciálne nakazených a nakazených, ako aj pomôže zachytiť bezpríznakových, ktorí sú nositelia vírusu a ani oni, ani ich okolie to nevedia, to znamená, že sa môžu izolovať a tým znížiť prenos v populácii.
V Európe aj vo východnej Ázii sú aspoň tri príklady, kde sa plošne otestovali mestá či provincie – dve z nich dokonca s väčším počtom obyvateľov ako Slovensko. Povinné testovanie tak ako povinné očkovanie je nereálne, lebo vždy sa nájdu skeptici alebo odporcovia, ktorých nikdy nepresvedčíme. Pri vakcinácii sa môže navyše stať, že nebude dosť vakcín. Čaká nás všetkých dôležitá úloha a som rád, že sa zapájajú aj mnohé médiá. Bude potrebné získať čo najviac záujemcov aj o testovanie a o 3 či 4 mesiace aj o očkovanie. Čím bude totiž ich počet väčší, tým reálnejší obraz pri testovaní a rýchlejšie zatlačenie vírusu do sporadickej formy pri očkovaní dosiahneme. Každý zo štyroch typov testov, ktoré toho času máme na Slovensku, má svoje indikácie a limitácie v senzitivite a špecificite. Máme však skúsených a osvedčených odborníkov, ktorí v prvej vlne hrali kľúčovú úlohu v rozbehnutí a zvyšovaní testovania, napríklad profesor Robert Mistrík či vedec Pavol Čekan a mnohí ďalší. Verím, že vyberú testy s najvyššou senzitivitou.
Peter Visolajský, Lekárske odborové združenie
Vnímam to ako politické rozhodnutie, ktorým sa kompetentní snažia vyhnúť úplnému lockdownu. Testovanie prináša množstvo otázok a problémov, najmä čo sa týka logistiky a zabezpečenia. Aj samotné antigénové testy vyvolávajú otázniky, hlavne čo sa týka ich citlivosti a schopnosti zachytiť dostatočné množstvo nakazených. Ťažko povedať, či má byť testovanie povinné, alebo dobrovoľné. Dôležitá je najmä vysvetľujúca kampaň pre ľudí ohľadne toho, čo pre ľudí výsledok testu bude znamenať. To, že človek dostane negatívny alebo pozitívny výsledok, totiž nemusí znamenať, že to tak aj naozaj je.
Peter Celec, prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
Najväčší problém je jednoduchý – málo informácií. Tieto otázky sú pre niekoho iného a ja zatiaľ neviem pre koho. Kolegovia podobne netušia, čí nápad to je, kto to komu poradil či navrhol. Je však isté, teda pevne v to dúfam, že tieto otázky si kládli aj tí, ktorí o tom rozhodli a že našli postačujúce odpovede. Osobne neviem, ako sa to dá správne a rozumne realizovať, ale verím, že to vyriešené je, nič iné ako dúfať mi nezostáva. Naozaj, bez dodatočných informácií sa k tomu nedá nič povedať.
Tomáš Szalay, riaditeľ odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja
Zatiaľ o tom veľa neviem, počul som len sobotňajšiu tlačovku premiéra. Zatiaľ bola povedaná len jedna veta. Ak je však za tým celým vymyslený plán, čo sa s tým bude diať ďalej, čo budeme robiť s pozitívnymi a čo s negatívnymi, akým spôsobom zabezpečíme všetko ostatné, možno to má zmysel. Človeku napadá momentálne milión otázok, ak budú zodpovedané, tak super. Existuje možno vesmír, v ktorom to má možno zmysel, ale neviem, či je to v tom našom. Nepoznám však detaily. Neviem, či je to vo všeobecnosti dobrý nápad. Máme veľa ďalších problémov, ktoré treba riešiť. Nie som si istý, či máme vôbec dostatočné kapacity, aby sme dokázali zabezpečiť podmienky na plošné testovanie bez nejakých problémov.
Boris Klempa, virológ, SAV
Informácií a detailov o celom priebehu testovania, použitých testoch či ich spoľahlivosti je zatiaľ veľmi málo a kvôli tomu to neviem zodpovedne posúdiť. Dúfam však, že kvôli tomuto testovaniu nebude obmedzené či pozastavené klasické testovanie indikovaných ľudí, ktorí majú podozrenie podľa príznakov alebo boli medzi vyhľadanými kontaktmi.
Anton Szalay, Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb
Podľa mňa ako občana celoplošné testovanie nemá význam. Negatívni ľudia sa budú na odberových miestach miešať s pozitívnymi, pričom sa môžu sami nakaziť. Ak to budú robiť vo volebných miestnostiach, a nie vonku, obávam sa, že to neprinesie želaný účinok. Myslím si, že by mali byť testovaní tí, čo majú príznaky. Čo ak napríklad otestujeme všetkých pracovníkov istého domova sociálnych služieb a budú pozitívni? Budú musieť ostať v karanténe – a kto sa potom postará o klientov? Je to však, samozrejme, debata najmä pre odborníkov, pretože nikde inde v Európe sa nič také zatiaľ nezrealizovalo. Preto nestojí otázka, či má byť testovanie povinné, alebo dobrovoľné, ale či sa občan, ktorý nemá príznaky, má ísť dať otestovať a riskovať, že sa nakazí.
Juraj Mesík, aktivista a analytik globálnych rizík
Nepoznám detaily, ale môj celkový dojem je, že ide o akt zúfalstva a pokračovanie improvizácií. Topiaci sa slamky chytá – žiaľ, vo svojej slepote si nedá podať pomocnú ruku. Neviem, aká je účinnosť testov, ktoré chcú použiť, ale stačí, aby testovaním prešlo 1 až 2 percentá falošne negatívnych prípadov, teda niekoľko tisíc už nakazených ľudí, čo test zachytí, a dva-tri týždne po testovaní máte znovu v krajine epidémiu. Je to ako chytanie rýb deravou sieťou. Navyše fest drahou: čítal som, že len testovacie súpravy by stáli vyše 50 miliónov eur, realizácia masovej operácie ďalšie desiatky miliónov. Za zlomok tých peňazí by sa dalo urobiť mnohonásobne viac pre záchranu zdravia a životov v tejto epidémii.
Marián Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory
Čo sa týka testovania, je tu výrazne viac otázok ako odpovedí. Zarážajúcich je niekoľko skutočností. Nevieme napríklad, s kým to pán premiér komunikoval alebo ako precízne je to pripravené. Najdôležitejšie je, koľko ľudí sa na testovaní zúčastní a čo od toho vlastne očakávame. Za pozitívne pokladám, že získame údaje. Ale pomôžu nám tak, ako očakáva premiér? Osobne si tým nie som istý a predpokladám, že to nevie ani on sám. Bola by to však veľmi dôležitá informácia pre Európu a celý svet.
Kompetentní však s danými informáciami musia vedieť aj pracovať. Komunikácia, ktorá doteraz beží, je mizerná. Pokiaľ sa nezačne komunikovať s odborníkmi z lekárskej obce vrátane Slovenskej lekárskej komory, nemôže to mať nádej na úspech. Takisto zatiaľ nikto nepovedal, koľko to bude stáť. Ak sa na testovaní nezúčastní dostatok ľudí, radšej ho nerobme. Otázka znie: sú na to ľudia pripravení? Ako to chce premiér s ľuďmi komunikovať? Časy, keď sa stretlo 15 ľudí, ktorí rozhodli o všetkom, sú dávno za nami. Ako môžu niekomu prikázať niečo, čo je v rozpore s jeho presvedčením? Aký bude trest, ak sa na testovaní nezúčastním? Musíme jednoducho najskôr odpovedať na všetky relevantné otázky, a potom ľudí presviedčať, aby prišli. Prikazovanie však nie je cesta.