Kaliňák: O testovaní sme sa dozvedeli neférovým spôsobom

, 19.10.2020 09:00

Expert na samosprávu zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák upozorňuje v súvislosti s celoplošným testovaním na nedostatok informácií, časovú tieseň a zložitú logistiku.

Čo hovoríte na testovanie, ktoré Slovensko čaká?

To, že mestá a obce sú do tejto aktivity zahrnuté a dozvedia sa to len z tlačovej besedy ako oznamovaciu vetu, nie je fér. Organizačne aj technicky zabezpečujú päť typov rôznych volieb. Každé z nich sa pripravujú pol roka pred hlasovaním voličov. Teraz sa však, bez konzultácií, dozvedeli, že sa niečo pripravuje, no bez akýchkoľvek detailnejších informácií.

Na aké otázky by samosprávy potrebovali jasnú odpoveď?

Napríklad akým spôsobom budú oslovovaní všetci obyvatelia. Veď v mestách a obciach sú okrem ľudí s trvalým pobytom aj tí s prechodným vrátane študentov a skupina zahraničných pracujúcich, pričom nie každý si plní povinnosť prihlásenia sa na pobyt. Technickou otázkou zostáva aj oslovovanie klientov v sociálnych zariadeniach z hľadiska ich trvalého či prechodného pobytu v odlišnej samospráve v porovnaní s tou, ktorá im poskytuje pobytové sociálne služby. Aj preto, ale tiež kvôli ďalším detailom, to vyvoláva viac otázok ako odpovedí.

Dá sa to zvládnuť logisticky?

Samosprávy budú pri avizovanom celoplošnom testovaní určite súčinné, no vzhľadom na časovú náročnosť je nevyhnutné precízne nastavenie logistiky vrátane rozdelenia ľudí na testovanie v konkrétnom čase a na vyhradených miestach. Preto očakávame rokovanie s vládou k tejto téme, pričom zase musíme zdôrazniť, že voľby pripravujeme pol roka a je to skutočne nápor na organizovanie, ľudí, informovanosť a podobne.

Má takéto testovanie podľa vás zmysel?

Na to musia reagovať v prvom rade odborníci z danej oblasti, lebo súčasťou plošného testovania musia byť aj odpovede na to, čo sa bude diať potom. Napríklad čo s pozitívne testovanými? Ako sa budú izolovať? Počas prvej vlny podali mestá a obce pomocnú ruku nielen šitím rúšok, dezinfekciou, ale aj distribúciou liekov, potravín, zabezpečovaním jedál. Čo ale bude nasledovať po testovaní?

Celé je to zatiaľ zahmlené. Mestá a obce hrajú akoby druhé husle, pritom sa ich to bytostne týka. Bolo to tak už v prvej vlne?

Až teraz sa ukazuje význam toho, čo ZMOS presadzoval už vtedy – aby starostovia a primátori dostávali informácie o pozitívnych osobách v samosprávach. Od apríla to platí v Rakúsku a od letných prázdnin tiež v Česku. My sme však namiesto riešenia nepretržite dostávali odpoveď, že by to bolo porušením ochrany osobných údajov. Pri pohľade do susedných štátov sa však ukazuje, že podstata nie je v ochrane osobných údajov, ale vo verejnom záujme.

Už sa vám kvôli testovaniu ozvali nejakí starostovia a primátori?

Samozrejme, mnohí ma kontaktujú. V samosprávach je informačný deficit, ktorý sprevádza nervozita. Je to pochopiteľné, lebo nevidia len paragrafy so zákonmi, ale konkrétnych ľudí, životné situácie, aplikačnú prax. Poznajú detaily, preto si uvedomujú riziká. To je silná stránka komunálu, ktorú by žiadna vláda ani ministerstvá nikdy nemali podceňovať. Preto sú mnohí prekvapení, že takáto zásadná vec nebola konzultovaná so ZMOS, ktorého členom je 95 percent všetkých slovenských samospráv.

Ako dlho môže trvať príprava celoplošného testovania?

Na základe skúseností je zrejmé, že takáto aktivita v neskutočne krátkom čase nebude jednoduchá. ZMOS bol počas prvej vlny, po úrade hlavného hygienika, druhým najvýznamnejším zdrojom informovania samospráv. Rovnako v tom pokračujeme aj teraz. Preto očakávame precízne, jasné a zreteľné usmernenia v dostatočnom časovom predstihu. Predpokladáme, že nastavovanie organizačno-technického zabezpečenia testovania sa uskutoční za našej aktívnej účasti.

Koľko ľudí je priemerne vo volebnom obvode?

Okrsok sa vytvára tak, aby zahŕňal spravidla tisíc voličov.

V akých priestoroch sa najčastejšie nachádzajú volebné miestnosti?

Problémom mnohých obcí je nájsť dostatočný počet vhodných budov, v ktorých je možné urobiť okrsky s ohľadom na počet obyvateľov, vzdialenosť k volebnej miestnosti a možnosť bezbariérového prístupu. Viaceré sú v objektoch, kde to tak nie je. Prípadne budova samotná má bezbariérový prístup, ale volebné miestnosti sú na poschodí. Nie sú tam mobilné plošiny ani výťah. Pre imobilných voličov je zabezpečená návšteva s hlasovacou urnou. Nevieme, ako má štát premyslenú túto vec.

Tento „experiment“ bude zrejme dosť drahý. Koľko bude stáť?

Netuším, ale keď majú samosprávy postupovať analogicky ako v prípade zabezpečovania volieb, ide o presný výkon štátnej správy. S ním sa spája to, že štát im uhradí výdavky. Je zrejmé, že teraz budú súvisieť nielen s vytvorením priestorov, ale aj s ich nevyhnutnou a pomerne častou dezinfekciou. Očakávame, že štát na to bude prihliadať a tento principiálny fakt neopomenie.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku