Analytik Smatana: Krajina sa chce vrátiť v čase

Bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana si nemyslí, že by sa mali antigénové testy použiť pri celoplošnom testovaní. Prečo?

20.10.2020 09:00
debata (82)

Má celoplošné testovanie antigénovými testami zmysel?

Závisí to od toho, aký cieľ to má a čo si od toho premiér sľubuje. To zatiaľ nie je úplne jasné. Neprikláňam sa však k myšlienke, aby sa na plošné testovanie použili antigénové testy. Namiesto zlepšenia, ktoré by sa zrejme očakávalo od pretestovania, sa môže situácia zhoršiť.

Prečo sú antigénové testy problematické?

Pravda je, že testy, ktoré sa majú použiť, sú najnovšie. Pri ich nástupe na celosvetový trh sa dokonca hovorilo, že ide o revolúciu v boji proti ochoreniu COVID-19 a môžu výrazne potlačiť pandémiu. Umožňujú totiž o niekoľko desiatok minút odhadnúť, či má testovaná osoba v sebe veľkú dávku vírusu, či je teda vysoko nákazlivá. To je kľúčové pri akútnych pacientoch, v situáciách, keď napríklad človeka zrazí auto alebo dostane infarkt a treba veľmi rýchlo zistiť, či je infikovaný koronavírusom. Vtedy nie je čas čakať na výsledok PCR testu. Ale antigénové testy sa po celom svete nepoužívajú na testovanie populácie.

V čom je teda problém?

Tieto testy majú vysokú citlivosť, senzitivitu. Ak je senzitivita 95 percent, zo 100 pozitívnych zachytí 95 infikovaných. Ale v piatich prípadoch povie, že sú negatívni, aj keď sú pozitívni. Najväčší objem testov, ktoré sme nakúpili, sú od juhokórejského výrobcu. Pri nich je zmluvne daná senzitivita 93 percent. Zo 100 testovaných by mali v 93 prípadoch zachytiť ochorenie. Keď sa však pozrieme na samotný test a jeho príbalový leták, tak tam sa uvádza, že senzitivita je aj 80 percent a viac. Okrem toho sú na tieto testy dve nemecké a jedna brazílska štúdia. V nich dosahovala senzitivita 76 až 91 percent. V talianskom teste dokonca iba 47 percent. Rozdiel medzi nemeckými štúdiami, brazílskou a talianskou štúdiou je, že v Taliansku sa nepozerali iba na vysoko infekčných pacientov, pozerali sa na všetkých. Zistili, že keď sa testovanie robí náhodne v populácii, tak je iba 47-percentná senzitivita testu. Zistili, že to zachytí iba polovicu pozitívnych. Nemôžu sa teda použiť na celoplošné pretestovanie.

Čiže hovoríte, že nie je správne testovať antigénnym testom?

Zoberme si, že na Slovensku je bezpríznakových od 40 do 54 percent infikovaných koronavírusom. Ak by testy každého druhého zle identifikovali, že je pozitívny, tak to je veľký morálny hazard. Možno ešte väčší problém je špecifita, lebo tá hovorí o tom, že ak mal ten test špecifitu 98 percent, tak dvom percentám ľudí zo 100 príde výsledok, že sú pozitívni, aj keď nie sú. Z piatich miliónov je to stotisíc ľudí. Čiže stotisíc ľudí bude musieť ísť na PCR testy, čo je neskutočný nápor na naše kapacity. Alebo inak: stotisíc ľudí bude buď na OČR, dovolenkách, mimo práce – čo je nápor na ekonomiku. Dá sa to použiť pri nejakých ohniskách, ale celoplošného testovania by som sa veľmi bál. Dokonca som názoru, že sa to môže týmto aj zhoršiť – lebo pretestovať toľko ľudí zvýši mobilitu. Boli totiž príklady z prvej vlny, kde sa na provizórnych testovacích miestach ľudia nakazili.

Takže celý projekt nemá zmysel?

V jeden deň sa pretestujem, na druhý sa niekde infikujem. Podľa mňa môže byť cieľom identifikovať čo najviac potenciálne pozitívnych, ktorí možno ani nebudú posielaní na PCR testy, ale na 10 dní domov do karantény. Cieľom teda má byť poslať veľkú skupinu asymptomatických domov. Môže to byť možno posledná šanca vyhnúť sa lockdownu. Cieľom nie je nemať covid, ale mať nastavené také pravidlá a mať také denné prírastky, aby sme to kapacitne zvládali v zdravotníctve. Akoby sme sa vrátili v čase o dva–tri týždne a dá nám to priestor napraviť chyby, ktoré sme spravili so svadbami.

82 debata chyba
Viac na túto tému: #Martin Smatana #koronavírus