Infektológ Jarčuška: Ľudia by mali byť o testovaní presvedčení

, 21.10.2020 15:12
Marek Krajčí, Pavol Jarčuška
Prezident Slovenskej spoločnosti infektológov Pavol Jarčuška (v popredí) a minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽaNO). Autor: ,

Profesor Pavol Jarčuška, prezident Slovenskej spoločnosti infektológov, hovorí, že v Pandemickej komisii tušili, že sa chystá niečo veľké. V tomto prípade celoplošné testovanie.

Ste členom Pandemickej komisie. Aké sú vaše odporúčania, aby sa ľudia zúčastnili na plošnom testovaní o necelé dva týždne?

Hlavný význam je v tom, že reálne zachytíme ľudí, ktorí sú práve infikovaní, najnebezpečnejší a môžu vírus šíriť. Tým, že ich izolujeme, tak urobíme dve veci. Jednak ich podchytíme a keby náhodou boli chorí, tak budú môcť mať rýchlejší prístup k liečbe. Zníži sa tým aj šanca, že infekciu prenesú na svojich blízkych, a najmä na okolie. Ak infikovaný človek bude zachytený a izolovaný, tak výrazne klesne šírenie v komunite. A má to aj druhý význam, ak sa podarí „sploštiť“ krivku nárastu počtu infikovaných, čo očakávame, tak následne opatrenia, ktoré majú vplyv na reálny život, budú kratšie.

Vedú sa veľké diskusie o tom, či má byť plošné testovanie dobrovoľné, alebo povinné. Ako to vnímate?

Som za to, aby tam išlo čo najviac ľudí. Uvítal by som, aby ľudia boli dobrou kampaňou presvedčení a vedeli, prečo tam idú a aký to má význam pre nich, ako aj pre spoločnosť. Prínos môže byť pre osobný život, ale do budúcnosti aj spoločenský a ekonomický. To si musia ľudia uvedomiť.

V čínskych mestách celoplošné testovanie už vyskúšali, naposledy to bolo v meste Čching-tao, kde takto celoplošne otestovali deväť miliónov ľudí. Vieme sa niečím inšpirovať?

Mali to logisticky veľmi dobre zorganizované, veľa odberových tímov a bolo to dobre časovo rozvrhnuté. Tam to však nebolo na báze dobrovoľnosti, vieme, ako to v Číne chodí. Na druhej strane treba povedať, že to urobili z epidemiologického hľadiska veľmi dobre. Nebolo to prvé čínske mesto, a aj niektoré väčšie mestá v USA robili testovanie veľmi podobným spôsobom, ale nebolo to plošne pre celý štát, len pre nejaký región.

Premiér Igor Matovič uviedol, že o jeho pláne vedel iba malý okruh ľudí, patrili ste medzi nich?

S pánom premiérom som komunikoval len vo veľmi obmedzenej miere, komunikovali sme o výhodách a nevýhodách antigénových testov. Určite som niečo tušil, ale nevedel som všetko. Princípy používania antigénových testov boli diskutované aj na úrovni Pandemickej komisie.

Použiť sa majú antigénové testy, odborníci sa rozdelili do dvoch táborov. Niektorí tvrdia, že plošné testovanie nemá zmysel, iní ho podporujú. Čím to je?

Antigénový test má nevýhodu, nezachytí v dostatočnej miere infikovaných v prvých piatich dňoch od získania infekcie. Podobnú nevýhodu má aj PCR test, len je v prvých dňoch presnejší. Keď ideme plošne testovať akúkoľvek populáciu, tak si musíme uvedomiť, že ak tam budú infikovaní ľudia, tak môžu byť v prvom až štrnástom dni infekcie. Antigénové testy majú veľmi dobrú presnosť až od piateho dňa. Teda v zásade od prvého po štvrtý deň máme relatívne malú šancu, že niekoho zachytíme, a môže nastať pocit falošného uspokojenia. Na druhej strane, dajú sa vykonať vo veľkom množstve, pretože sú veľmi lacné. Treba si tiež uvedomiť, že ak by sa testovanie robilo PCR testom, je to podstatne presnejšie, ale aj PCR testy sú v prvé tri či štyri dni ochorenia často falošne negatívne. Ak PCR test odporúčame, tak v zásade od piateho dňa. Akékoľvek plošné testovanie pri takejto pandémii prináša riziko, že v prvých dňoch nemusíme zachytiť každého človeka. Preto test treba urobiť opakovane s istým časovým odstupom. Naopak, antigénový test zachytí pacientov, ktorí sú najinfekčnejší a najrizikovejší pre šírenie infekcie.

Po prvom cykle testovania môžeme očakávať, že nám neskutočne „vyskočia“ čísla nakazených?

To je jedna z vecí, ktorú sme komunikovali, že počet infikovaných môže byť vysoký. Určite zachytíme aj pacientov s falošne pozitívnym testom. Tých môže byť 0,4 percenta. Treba povedať, že títo ľudia budú musieť zostať v karanténe, ich kontakty by mali ostať v karanténe tiež. Počet ľudí v karanténe môže byť vysoký. No na druhej strane je to dobré, pretože my tých ľudí reálne zachytíme, izolujeme, čím môžeme spomaliť šírenie infekcie. Potom by s časovým odstupom mali začať počty infikovaných klesať.

Ako to bude pri druhom testovaní o týždeň? Tam už pozitívne testovaní z predošlého týždňa neprídu. Ako to však bude s ľuďmi, ktorí s nimi žijú v jednej domácnosti a mali pri prvom testovaní negatívne výsledky? Majú zostať doma alebo sa majú prísť otestovať?

Tí, čo budú v karanténe a budú pozitívni, už neprídu, čo je logické. Tí, čo budú v karanténe ako kontakty, tak práve pre tých bude mať ten druhý test význam, pretože to bude šiesty až ôsmy deň od prvého testovania. Druhé kolo by však malo byť nastavené tak, aby tí, ktorí boli v karanténe, mali vykonaný odber v presne stanovenom čase, najlepšie na konci odberovej doby.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Pavol Jarčuška #koronavírus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku