Klesá ochota zaočkovať sa proti koronavírusu

, 24.10.2020 13:00

Kým v apríli by sa bez problémov dalo zaočkovať vyše 40 percent populácie, v septembri už len necelých 24 percent. Prečo?

Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov Slovenska ku koronavírusovej pandémii. Rozsiahle zisťovania sa realizovali v marci, apríli, máji a septembri.

Na otázku, či by sa dali zaočkovať vakcínou, ktorú schválila Európska únia, kladne odpovedalo v septembri 23,5 percenta respondentov. Nie povedalo 48,3 percenta a vyše 28 percent ľudí nevedelo odpovedať.

Ochota zaočkovať sa súvisí s pocitom ohrozenia epidémiou. Opýtaní, ktorí sa cítia ohrozenejšie, častejšie prikývli na očkovanie. Väčšia ochota zaočkovať sa je u najmladších a najstarších respondentov, teda vo veku 18 až 29 rokov (28,8 percenta), ale aj vo veku 60 a viac rokov (26,8 percenta). Najviac ochotní dať sa zaočkovať sú sympatizanti mimoparlamentných strán Progresívne Slovensko a Spolu, vládnych Za ľudí a SaS. O niečo menej sú ochotní voliči najsilnejšieho hnutia OĽaNO, Sme rodina a opozičnej strany Smer.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Ochotu dať sa zaočkovať zrejme ovplyvňuje aj viera v prirodzený pôvod vírusu, sympatizanti extrémistickej ĽS NS by súhlasili len v dvanástich percentách. Zo skupiny respondentov, ktorí sú presvedčení, že koronavírus bol vytvorený umelo a rozšírený zámerne, by sa dalo zaočkovať len 11,1 percenta.

Respondenti, ktorí v súvislosti s krízou spôsobenou pandémiou viac dôverujú vláde, zdravotníctvu a vedeckých inštitúciám, sú viac ochotní dať sa zaočkovať. No na druhej strane od marca klesá dôvera v tieto inštitúcie. Najviac voči vláde. „Od apríla sledujeme postupný pokles dôvery k inštitúciám, najmä k vláde, v súvislosti s pandémiou. Takýto pokles môže súvisieť s poklesom ochoty dať sa zaočkovať, pretože aj niektoré zahraničné štúdie hovoria o inštitucionálnej dôvere ako o významnom faktore pre ochotu dať sa zaočkovať,“ vysvetľuje Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Respondenti, ktorí odmietajú očkovanie, najčastejšie argumentujú, že vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako koronavírus. V septembri narástol počet ľudí, ktorí tvrdia, že „koronavírus nie je taký škodlivý, ako sa nám snažia nahovoriť“. V apríli to bolo 8,9 a v septembri až 20,8 percenta opýtaných, ktorí odmietajú očkovanie.

Ak by respondentom nariadil očkovanie zamestnávateľ, ktorý by aj uhradil náklady na vakcináciu, zaočkovať by sa dalo 47,1 percenta (z nich 24,9 percenta by síce malo s týmto nariadením problém, ale zaočkovať by sa dali).

Podľa Klobuckého klesajúca ochota dať sa zaočkovať je zapríčinená najmä rastúcim presvedčením, že koronavírus nie je až taký škodlivý. „Ukazuje sa, že na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, môžu konšpiračné presvedčenia negatívne zasahovať do snahy eliminovať epidémiu,“ dodal Klobucký.

Prieskum iniciovala prieskumná spoločnosť MNFORCE, agentúra Seesame a Sociologický ústav a Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#koronavírus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku