Šanta: Kováčik má jedinú miestenku - do väzenia

, 26.10.2020 08:00

O funkciu generálneho prokurátora sa uchádza aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Šanta. Aká je jeho koncepcia rozvoja prokuratúry? Približuje aj nomináciu poslancom OĽaNO, svoje rodinné a majetkové pomery. Pravda postupne prinesie rozhovory so všetkými kandidátmi na generálneho prokurátora.

VIDEO: Ján Šanta o svojej kandidatúre na generálneho prokurátora.

Boli ste jeden z prvých, ktorí vopred deklarovali záujem a pripravenosť uchádzať sa o funkciu generálneho prokurátora. Teraz už ste oficiálnym kandidátom. Ako sa cítite pred vypočutím ústavnoprávnym výborom?

Zatiaľ sa nedá veľmi myslieť na vypočúvanie alebo na voľbu. Napriek tomu, že máme v práci covidový režim, práce je dosť. Tohto roku som už podal osem obžalôb a jednu dohodu o vine a treste. To je naozaj rok plného nasadenia. V prvom rade sa musím sústrediť na spisy. Ak človek ide do tohto boja, samozrejme, musí si veriť a cítiť nejakú šancu. Treba však reálne vnímať aj to, že kandidáti sú kvalitní a šanca na úspech je jedna ku siedmim. Takto to beriem.

Berie váš nadriadený v práci ohľady na vašu kandidatúru?

Asi nie. Čo mi príde na stôl, to musím urobiť. Mojim nadriadeným je Maroš Žilinka (ďalší kandidát na funkciu generálneho prokurátora – pozn. red.). Ale myslím si, že by ani nebolo správne, keby sa to zohľadňovalo. Veď ani nie je dôvod.

Ako kandidáta na generálneho prokurátora vás navrhol poslanec OĽaNO Juraj Gyimesi. Odkiaľ sa poznáte?

S pánom poslancom sme sa osobne spoznali, až keď bol zvolený do Národnej rady. Dovtedy sme sa nepoznali. Ako som sa z rozhovorov s ním neskôr dozvedel, vnímal ma ešte zo svojich študentských čias a aj neskôr, keď som pôsobil na Krajskej prokuratúre v Prešove. Vtedy som vyvíjal veľmi aktívnu lektorskú, metodickú a publikačnú činnosť, predovšetkým v drogovej kriminalite, a bol som akýmsi prokurátorom koordinátorom tejto trestnej činnosti pre Prešovský kraj. Teda prednášal som pre samosprávu, verejnú správu, školy, tretí sektor a veľa som vtedy publikoval aj v regionálnej tlači. Ako mi tento pán poslanec prezradil, ako študent a neskôr zástupca v regionálnej samospráve ma ako prokurátora registroval. Po tom, čo ma následne sledoval v médiách, vyvrcholilo to až touto jeho iniciatívou.

Ako došlo k tomuto návrhu?

Jeden náš spoločný známy z východného Slovenska, keďže sme obaja východniari, nás dal dohromady.

Pýtal sa vás na vaše predstavy? Čo ho najviac zaujímalo?

Presne tak. Na našom stretnutí zo začiatku tohto roka to ešte nebolo stretnutie súvisiace s mojou kandidatúrou. Aj on sa na úrovni samosprávy zaoberá projektmi realizovanými z fondov Európskej únie. Našou najpočetnejšou agendou na odbore ekonomickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry sú práve trestné činy poškodzovania finančných záujmov EÚ. Aj k tomu som vydal publikáciu, jedinú na Slovensku. V zásade ako jediný prokurátor o tejto agende píšem rozsiahlejšie. Následne sme sa niekoľkokrát stretli, až to vyvrcholilo tým návrhom. Pýtal sa ma, či by som do toho na jeho návrh išiel, čo som, samozrejme, akceptoval. Bolo mi cťou a aj touto cestou pánovi poslancovi ďakujem za podporu.

Sľúbil vám či aspoň naznačil nejakú predbežnú podporu aj ďalších poslancov?

Nie. Vnímam to aj z jeho informácií, že je to jeho iniciatíva. Samozrejme, určitý náznak toho, že aj iní poslanci ma registrujú, sledujú a dôverujú mi, tu je, ale nie je to na takej úrovni, že by mi bola sľúbená nejaká podpora.

Už ste predložili ústavnoprávnemu výboru svoju koncepciu rozvoja prokuratúry. Ako by ste ju stručne v bodoch predstavili?

Táto koncepcia riadenia a rozvoja prokuratúry má rozsah deviatich strán. Jej podstatu by som v krátkosti zhrnul do troch bodov. Spoločnosť ako celok a prokuratúru tieto tri problémy trápia, podľa môjho názoru, najviac. Najcitlivejšie spoločnosť reaguje na to, ak prokurátor vydá uznesenie o zastavení trestného stíhania, pre ten známy najnegatívnejší dôvod, že sa skutok nestal. Alebo ak prokurátor vydá či akceptuje uznesenie policajta o odmietnutí veci. Moja koncepcia kladie dôraz na to, aby bolo eliminované množstvo takýchto uznesení v čo najmenšej miere a neboli vydávané žiadne takéto sporné uznesenia. Uvádzam aj prostriedky, ako tento stav dosiahnuť. Druhý bod je, že prokuratúra musí byť aktívnejšia ako doteraz. Prokuratúra musí byť proaktívna, teda nesmie sa stať, aby akýkoľvek trestný čin zostal zo strany prokuratúry nepovšimnutý a nepreverený. Akékoľvek minimálne podozrenie, ktoré sa napríklad objaví v médiách, musíme veľmi dôsledne a z vlastnej iniciatívy preverovať. Po tretie je to prokuratúra otvorená a transparentná spojená s personálnou reformou. To znamená, že u mladých prokurátorov a právnych čakateľov musíme maximálne eliminovať riziko zlyhania a pri výberových konaniach klásť väčší dôraz na osobnú integritu formou psychotestov a tiež musíme mať operatívnejšie mechanizmy na to, aby sme sa zbavili prokurátorov, ktorí skutočne porušili svoje povinnosti. Takto by sme prokuratúru personálne obnovili a zbavili sa prokurátorov, ktorí v rezorte nemajú čo robiť, a zabezpečili, aby do rezortu vstupovali len skutočne preverení ľudia.

A aký má byť samotný generálny prokurátor?

Taký, ktorý prinesie zvýšenú dôveru k rezortu prokuratúry. Musí to teda byť skúsený prokurátor, ktorý má prax počítanú v desaťročiach, ktorý je osobnostne pevný, odborne zdatný, neovplyvniteľný a ktorý naozaj dokáže garantovať, že tieto ciele bude v krátkom čase napĺňať. Je pritom dôležité, aby to bol prokurátor, ktorý sa v takomto rozsahu osvedčil už doteraz a je takto vnímaný širokou verejnosťou.

Čo práve z vás robí vhodného kandidáta na generálneho prokurátora? V čom vidíte svoje hlavné prednosti?

Domnievam sa, že práve tieto predpoklady spĺňam do bodky.

Ak by ste boli zvolený, aká bude prokuratúra, keď budete o sedem rokov vo funkcii končiť?

Som veľký zástanca maximálnej komunikácie s médiami a myslím si, že som to jasne rokmi preukázal. Ľuďom treba mnohokrát vysvetliť, prečo je nejaké rozhodnutie zákonné, aj keď je vnímané ako sporné. Na druhej strane mi veľmi chýba komunikácia pozitív prokuratúry. Vedenie Generálnej prokuratúry by malo minimálne raz ročne robiť verejný odpočet svojej práce, pozitív aj negatív. Treba to odkomunikovať. Veľmi úspešné veci, najmä početné zločinecké skupiny a prísne tresty na 25 rokov až doživotie či úspechy v postihu závažnej ekonomickej alebo inej kriminality sú, podľa mňa, málo odkomunikované. Ak raz skončí nový generálny prokurátor, verejnosť by si mala prokuratúru pod jeho vedením pamätať ako otvorenú a transparentnú a generálneho prokurátora ako ústretového, aktívneho, zákonného a spravodlivého, ktorý neuteká pred médiami.

Niečo podobné ako správa o stave prokuratúry, ktorá sa každoročne predkladá Národnej rade, ale vo vzťahu k verejnosti?

Presne tak. Napríklad po prezentovaní tejto správy v Národnej rade by mal generálny a špeciálny prokurátor túto správu odkomunikovať aj na tlačovej besede. Treba povedať, čo sa urobilo a čo sa ide robiť. Takže komunikovať, komunikovať, komunikovať a nič neskrývať.

Nachádzate u seba aj nejaké rezervy? V čom?

Je prirodzené, že okolie môže človeka vnímať aj s negatívami. Snažím sa byť ako prokurátor taký, aby mi nikto nemohol nič podstatné vyčítať. Myslím, že v profesijnom živote sa mi to darí úplne. Ak môžem hodnotiť sám seba, hádam ani v osobnom živote nemám žiadne prešľapy. Podľa môjho názoru som v živote nespravil ani len krivú čiarku, najmä v profesionálnom živote. Snažím sa byť príkladom pre svoje okolie, a najmä pre syna, to je podstatné.

Takže žiadne profesionálne zlyhanie?

Dovolím si tvrdiť, že profesijné zlyhanie, ktoré by mi niekto vyčítal, sa mi nikdy v živote nestalo. To určite nie.

Čo vám vyčítajú manželka či syn?

Pravdupovediac nič. Snažím sa ísť aj v osobnom živote príkladom. Som domáci majster a doma si dokážem opraviť takmer všetko.

Aké sú vaše rodinné pomery? Čo robia vaši blízki?

Syn tohto roku skončil medzinárodné vzťahy na Metropolitnej univerzite v Prahe. Manželka pôsobí ako referentka na ministerstve vnútra.

Takže na prokuratúre na rozdiel od mnohých kolegov nemáte nikoho?

Chvalabohu, nie. Syna som pred piatimi rokmi priam deptal, aby nešiel na právnickú fakultu, až som ho odhovoril. Keď aj mal na univerzite predmet právo, priznal sa, že trpel a nudil sa na ňom pre jeho prílišný formalizmus.

Funkcia generálneho prokurátora je oveľa exponovanejšia a nejakým spôsobom by to zmenilo aj ich život. Ako ste konzultovali v rodine váš záujem o túto funkciu?

Myslím, že by im to život nejako zásadne nezmenilo. Syn po univerzite ostáva nateraz v Prahe a má skôr namierené do inštitúcií Európskej únie. Jeho by sa to teda nedotklo. S manželkou sme to, samozrejme, museli prekonzultovať. Je si vedomá toho, že času by bolo ešte menej ako teraz, ale celý život ma na mojej profesijnej ceste podporovala.

A vaše majetkové pomery? Čo všetko vlastníte vy, vaši rodinní príslušníci?

Tak ako to každoročne uvádzam v majetkovom priznaní a každých päť rokov ešte detailnejšie aj v dotazníku na previerku prísne tajné, máme len jedno päťročné auto v hodnote asi 15-tisíc eur, byt v hodnote asi 200-tisíc eur a celoživotné úspory. Nič iné z hnuteľných ani nehnuteľných vecí nemám ani nechcem.

Ani nejaký strýko v Humennom nemá na účte tisíce eur?

Prísne sa bránim čo i len minimálnemu podozreniu, že vlastním alebo užívam niečo, čo presahuje môj plat. Náš príjem s manželkou je absolútne dostačujúci a nechýba mi v živote ani cent.

Aká by bola prvá vec, ktorú by ste v prípade zvolenia chceli na prokuratúre urobiť?

Absolútna prvá vec by bola výzva tým prokurátorom, ktorí komunikovali a spolupracovali s Kočnerom, ako aj obdobnými osobami, aby do 24 hodín opustili rady prokuratúry. Toto je moja predstava o očiste prokuratúry, že s nimi nerátam, že sklamali a sú povestnými kvapkami jedu v rezorte prokuratúry a nedá sa s nimi ďalej spolupracovať.

Veríte, že by bola takýto výzva úspešná?

Nevnímam to len ako niečo formálne a symbolické. Generálny prokurátor musí dať v prvých slovách a skutkoch najavo, aké má predstavy o fungovaní prokuratúry, o samotných prokurátoroch, právnom štáte a napredovaní spoločnosti. Musí sa celkom jasne vymedziť. Preto hovorím, že takýchto ľudí považujem za neakceptovateľných.

Kto všetko by to mal byť?

Je to apel na konkrétnych prokurátorov. Oni veľmi dobre vedia, koho myslím. Generálny prokurátor má aj faktické a právne prostriedky, aby týmto ľuďom dal najavo, že ak sa nepodriadia dobre mienenej výzve generálneho prokurátora, že potom môžu prísť aj prísnejšie prostriedky. Poviem jasne meno človeka, voči ktorému mám jasné výhrady. Je to Dobroslav Trnka. Tá komunikácia s Kočnerom je taká absurdná, že už teraz nadsluhuje. Jemu by tie slová patrili ako prvému a patria mu už aj teraz. Druhý v poradí je Dušan Kováčik.

Čo hovoríte na zadržanie a obvinenie Dušana Kováčika? Nemalo k tomu prísť už dávno?

Som z toho zdesený a jednoznačne konštatujem, že ten človek už nesmie vstúpiť ani len do Pezinka, nieto ešte na akúkoľvek prokuratúru, či dokonca stále a nehanebne sa držať funkcie špeciálneho prokurátora. Je to absolútne ľudské a profesijné zlyhanie len s jedinou miestenkou smerom do ústavu na výkon väzby a následne do výkonu trestu odňatia slobody. K času jeho obvinenia a zadržania možno dodať len to, že sa tak mohlo stať za nespochybniteľnej dôkaznej situácie, ktorá nastala až teraz, aby sa neopakovali chyby ako u zadržaného Trnku, blízkeho priateľa Kováčika.

A bývalý prvý námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky? Jeho komunikácia s Kočnerom na rozdiel od iných nebola zverejnená a ani polícia či nadriadení prokurátori ju nevyhodnotili ako závadovú. Napriek tomu prišiel o funkciu námestníka.

S touto konkrétnou komunikáciou som sa nemal možnosť oboznámiť. Na adresu bývalého prvého námestníka však treba pripomenúť jeho konkrétne skutky. Obžalovaný Kočner podával vo svojich trestných veciach návrhy na zrušenie právoplatných rozhodnutí, uznesení o vznesení obvinení, a prvý námestník podpísaný pod týmito rozhodnutiami mu ani v jednom prípade nevyhovel. Je to dôležité zohľadniť. Tieto jeho trestné stíhania za ekonomickú kriminalitu, počnúc známou daňovou kauzou Donovaly, mi vytvorili zákonný predpoklad na môj návrh na vzatie obžalovaného Kočnera do väzby práve kvôli dôvodu pokračovania v trestnej činnosti. Za toto ho Kočner v esemeske nazval arcidiablom zla. Tieto jeho negatívne rozhodnutia v Kočnerov neprospech mi pomohli na Najvyššom súde vo vzťahu ku Kočnerovej väzbe. Navyše celý tento zmenkový proces bol úspešný aj preto, že Maroš Žilinka minimálne vec Donovaly a ďalšie dokázal tak zanalyzovať a zasadiť do zákonného rámca, že to bol ďalší predpoklad môjho úspešného väzobného návrhu.

Šulfiarského meno je dodnes dávané na roveň s Ladislavom Tichým či René Vanekom, ktorí mali Kočnerovi pomáhať. Nemyslíte si, že mu bolo ublížené?

Obaja títo páni prokurátori, Žilinka a Šufliarsky, boli s najväčšou pravdepodobnosťou ohrození na živote práve v dôsledku ich rozhodovania. To sú fakty, ktoré treba brať do úvahy. Ostatné pozadie Šufliarského správania a komunikácie posúdiť neviem.

V pondelok pokračovala disciplinárka s Dobroslavom Trnkom aj za jeho postup vo vami dozorovanej veci Majský. Ako hodnotíte výsledok? Je disciplinárny návrh voči nemu podľa vás oprávnený?

Treba pripomenúť jednu dôležitú vec – predmetom tejto disciplinárky boli klamstvá Dobroslava Trnku, ktoré povedal redaktorovi televízie Markíza. Tieto klamstvá mali spočívať práve v tom, že sa nepravdivo vyjadroval k prepusteniu už teraz odsúdeného Majského na slobodu a nepravdivo informoval aj o ďalších skutočnostiach, najmä vo vzťahu s Kočnerom a nahrávkam, ktoré sa objavili. To treba odlíšiť od oveľa závažnejších stíhaní Dobroslava Trnku, pretože bežia trestné stíhania vo veci aj pre ďalšie podozrenia z jeho trestnej činnosti. Verím navrhovateľovi tohto disciplinárneho stíhania, teda námestníkovi Generálnej prokuratúry Szabovi, ktorý mal iný názor ako disciplinárna komisia, a verím, že jeho odvolanie bude úspešné. Podstatné je, že Dobroslav Trnka na prokuratúru nepatrí. On sa nesmie ani len priblížiť k budove okresnej prokuratúry, nieto ešte pracovať na Generálnej prokuratúre. Z môjho pohľadu je nepredstaviteľné, kam sa chce vrátiť a čo chce robiť. To sa chce vrátiť na organizačné a kontrolné oddelenie? On chce kontrolovať zvyšných tisíc prokurátorov na Slovensku? On chce organizovať ich prácu? To je nemysliteľné. Preto hovorím, že moja koncepcia pozostáva z toho, že takýto prokurátorov sa musíme zbavovať oveľa efektívnejšie, rýchlejšie a dôraznejšie ako doteraz.

Čítali ste si už návrhy rozvoja prokuratúry od svojich protikandidátov? Ako ich hodnotíte?

Zatiaľ som sa s nimi kvôli mojím pojednávaniam a preskúmavaniu spisov oboznámil len stručne. Chystám sa na ne, ale ešte nebol priestor. Myslím si však, že koncepčne sme dosť podobní a žiadna koncepcia sa nevymyká očakávaniam spoločnosti.

Všetci kandidáti sa veľmi silno chytili nálady volajúcej po zmene. Hovoria o veľkej reforme. Neobávate sa, že môže prísť sklamanie z nereálnych očakávaní verejnosti?

Neviem presne odhadnúť nálady a očakávania spoločnosti. Verím však, že tie očakávania dokážeme relatívne skoro naplniť, pokiaľ sa správanie a rozhodovanie prokurátorov nebude vymykať štandardom, tak ako to mnohokrát bolo najmä za Trnku, budeme aktívni, bez sporných rozhodnutí. A ak bude nejaké rozhodnutie vnímané ako sporné, prokurátor ho bude musieť za prítomnosti nadriadeného a možno aj za účasti generálneho prokurátora verejnosti a médiám vysvetliť. Ak by to tak nebolo, ako generálny prokurátor by som šiel sám proti sebe a zhadzoval by som svoju prácu aj seba osobne. Preto apel voči prokurátorom musí byť jasný: nebudú sa tolerovať a zakrývať žiadne pochybenia. Mám vysoké nároky na seba aj na ostatných.

Ako ste prijali vyjadrenie premiéra, že koalícia sa zrejme pred prvým kolom voľby na spoločnom kandidátovi nedohodne?

Chcem tomu veriť. Ak to tak bude, bol by to ten najobjektívnejší spôsob voľby, pretože novelizácia príslušných zákonov, híring, teda verejné vypočutie, a naše predstavy rozvoja prokuratúry budú mať význam. Ak by sme pripustili opak, že niekto sa už vopred dohodne, načo by bolo celé vypočutie a s tým súvisiaci proces?

Na koho by ste si stavili? Koho vo voľbe favorizujete?

Verím sám sebe. Je podstatné si v živote veriť. Na druhej strane treba povedať, že za veľmi silného a zdatného kandidáta považujem Maroša Žilinku, ako aj profesora Čentéša. Stavil by som teda asi na nich a v takomto poradí. Som si však vedomý aj vážnej pozície sudcu Klimenta.

Kto vám je spomedzi kandidátov osobne najbližší?

Maroš Žilinka je môj priamy nadriadený. Som s ním takmer v dennom kontakte. Máme aj veľmi podobné právne názory. S profesorom Čentéšom sme si zas blízki kvôli pôsobeniu v akademickej oblasti a máme spolu publikované množstvo rôznych príspevkov na vedeckých konferenciách a v odborných časopisoch. Veľmi si vážim aj doktora Hrivnáka, ktorý je výborný prokurátor, lektor aj človek. Ostatných troch kolegov bližšie ani odborne, ani ľudsky nepoznám.

Koho by ste v prípade zvolenia chceli za námestníkov?

Rozhodne by to boli ľudia z radov kandidujúcich prokurátorov. Námestníci sú traja. Alternatívne by to teda mohli byť páni Žilinka, Čentéš a Hrivnák. Tých by som oslovil ako prvých a následnej ďalších z Generálnej prokuratúry.

Napriek veľkej snahe vládnej koalície a odporu proti tomu bolo umožnené kandidovať aj profesijným neprokurátorom. Ako vnímate kandidatúru jediného neprokurátora, sudcu Juraja Klimenta?

Za ideálnu považujem kandidatúru prokurátora, ale akceptujem súčasný stav. Veď aj do novozriadenej európskej prokuratúry mohli byť kreovaní prokurátori a sudcovia. Stále však hovorím, že sa volí generálny prokurátor, a nie generálny neprokurátor.

Už skôr ste spomínali, že vaša kandidatúra bude závisieť aj od návrhu a povedali ste, že ideálne by bola nominácia od akademickej obce, aj vzhľadom na vaše 25-ročné pôsobenie v nej. Ako vnímate, že k tomu neprišlo? Nemrzí vás to?

Nemôžem povedať, že som k tomuto stavu nejaký chladný. Som však realista a neplačem na tým, čo sa nestalo. Ak sa akademický sektor zhodol na akademikovi profesorovi Čentéšovi, je to pochopiteľná realita. Mrzelo by ma, ak by sa zhodli na inom kandidátovi, ktorý v akademickej oblasti nepôsobí. Jedna nominácia mi stačí, veď azda tieto nominácie nie sú pre výsledok voľby osudové.

Neoslovovali ste fakulty?

Nie som typ, ktorý by sa doprosoval. Rokoval som len s jednou právnickou fakultou, ktorá mi dovtedy bola srdcu najbližšia. S jej dekanom si vykáme a nemáme nejaký priateľský vzťah. Predstavil som mu svoju víziu, koncepciu rozvoja a seba. Rokovanie sme skončili bez akýchkoľvek sľubov.

Vedeli ste už vtedy, že vás navrhne Juraj Gyimesi?

Vedomosť bola relatívna, skôr áno.

A nebáli ste sa, že nepríde žiadna?

Rátal som aj s alternatívou, že nemusím byť nominovaný vôbec.

Jozef Čentéš získal nominácie od štyroch právnických fakúlt. Považujete to za jeho výhodu? Do akej miery by sa na to malo prihliadať?

Myslím si, že na to nemožno prihliadať. Musím priznať, že ma takéto masívne nominovanie prekvapilo. Zákon takéto kritérium výhody nepripúšťa. Vychádzam z toho, že tieto nominácie boli akýmsi predkolom, ktoré sa skončilo. Do ďalšieho boja vstupujeme z rovnakej štartovacej čiary.

V našom predchádzajúcom rozhovore ste povedali, že by ste si vedeli sám seba predstaviť aj vo funkcii špeciálneho prokurátora. Stále to platí?

V zásade áno. Len nechcem teraz zaujímať žiadne predčasné stanovisko, aby to nevyznelo, že už teraz rátam so svojím nezvolením a hneď sa rútim do druhej alternatívy. Ale ak si niekto trúfa kandidovať na generálneho prokurátora, celkom logicky by si mal trúfať aj na funkciu špeciálneho prokurátora, ktorý je o level nižšie. Som jedným z mála, ide asi o siedmich prokurátorov, ktorí na špeciálnej prokuratúre pôsobia od jej začiatku. Je preto prirodzené, že by som o tom uvažoval.

Ďalší vás protikandidát Tomáš Honz úspešne dotiahol k rozsudku kauzu šekov, ktoré podľa súdu propagovali neonacizmus. Po vyhlásení rozsudku povedal, že nový generálny prokurátor by mal zvážiť žalobu na rozpustenie strany ĽS NS. Urobili by ste to?

Kolega Honz pozná spis a videl celé to pozadie činnosti predsedu tejto strany aj samotnej strany. Ja takéto informácie nemám, respektíve len sprostredkovane z médií a nepoznám ani ústne odôvodnenie rozsudku. Musel by som sa s ním najprv veľmi dôsledne oboznámiť, rovnako ako s rozhodnutím Najvyššieho súdu o nerozpustení tejto politickej strany. Ak by bol toto chýbajúci kamienok, generálny prokurátor by mal povinnosť takýto návrh doplniť a podať ho opäť.

Roky ste sa venovali aj drogovej problematike. Ste za úpravu Trestného zákona vo vzťahu k menšej kriminalizácii drobných užívateľov konope?

Náš Trestný zákon je v prípade drogových deliktov veľmi prísny, pretože v najprísnejšej alternatíve ráta až s trestom odňatia slobody na 20 až 25 rokov, dokonca až na doživotie. Koná sa tak ale iba vtedy, ak je čin spáchaný vo veľkom rozsahu, teda v hodnote nad 133-tisíc eur, členom zločineckej skupiny, alebo ak bola spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť viacerých osôb. Je pravda, že najväčšiu diskusiu vyvolávajú trestné sadzby v druhom odseku paragrafu zakotvujúceho nedovolenú výrobu, držanie omamných a psychotropných látok a obchodovanie s nimi, kde je trestná sadzba 10 až 15 rokov a kde spadajú aj skutky, ak niekto poskytuje marihuanové cigarety mladistvému. To je to najviac problematické ustanovenie. Samozrejme, takýto drakonický trest za takéto konanie je podľa súčasnej praxe neakceptovateľný. Takéto konanie by malo byť napríklad vyňaté z druhého odseku, čím by bol aj pre takéto konanie aktuálny len prvý odsek s trestnou sadzbou od 3 do 10 rokov. Mali by sme stále takéto konanie zákonom pokryté, ale mohli by sme uložiť aj podmienečný trest s probáciou a zároveň by sme mohli niekoho, kto to robí vo väčšej miere, trestať až 10 rokmi. Myslím si, že ten druhý odsek zvýšil trestné sadzby do takýchto výšok neuvážene. Ak je páchateľ mladistvý, trestná sadzba sa automaticky znižuje na polovicu. Vidím teda hlavne potrebu modifikovať ten druhý odsek, aby takéto konanie v prípade mäkkej drogy nebolo tak drakonicky trestané.

V parlamente bolo minulý týždeň hlasovanie o zmenách v prístupe k interrupciám. Kde stojíte v kultúrno-etických otázkach?

Som skôr taký stredový typ s mierne liberálnym postojom. Takéto citlivé otázky musia byť podrobené veľmi dôslednej analýze, nielen z právneho hľadiska, ale zo všetkých možných odborov. V prvom rade som za veľmi širokú, zodpovednú a konštruktívnu diskusiu, za prejavenie názorov širokého spektra, vypočutie si ich a zváženie. Pre mňa je v tomto kontexte zásadné dodržiavanie práv každého, vyvážený prístup k povinnostiam a pluralita názorov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#prokuratúra #Ján Šanta #generálny prokurátor #reforma prokuratúry
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku