Podpísali ho Silvia Pastoreková, riaditeľka Ústavu virológie SAV, Boris Klempa, Ústav virológie SAV, Richard Kollár, Katedra aplikovanej matematiky a štatistiky, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, Pavol Čekan, MultiplexDX, Peter Celec, Ústav molekulárnej biomedicíny, Lekárska fakulta UK, Alexandra Bražinová, Ústav epidemiológie, Lekárska fakulta UK, Peter Visolajský, Fakultná nemocnica Nitra, Vladimír Krčméry, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety.
„Chceme upozorniť na niekoľko faktorov, ktoré je potrebné zvážiť pre dlhodobé zlepšenie epidemickej situácie. Apelujeme preto na predsedu a členov slovenskej vlády, členov ústredného krízového štábu a pandemickej komisie, aby dôkladne zvážili, aké kroky sú najefektívnejšie v horizonte dlhšom ako pár týždňov,“ obracajú sa na vládu vo verejnej petícii.
Politici rozdeľujú spoločnosť
Upozorňujú politikov, že nedokážu v súčasnosti komunikovať tak, aby nerozdeľovali spoločnosť. Nerešpektujú vedecké poznatky, zľahčujú a zle intepretujú údaje. „Práve dôvera občanov v efektívnosť a opodstatnenosť opatrení je podľa odborných štúdií rozhodujúcim faktorom v boji s pandémiou.,“ píše sa v petícii.
Chýba im aktívne sledovanie epidemickej situácie na regionálnej a lokálnej úrovni. Opatrenia, ktoré pripravujú, síce reagujú na aktuálny stav, ale nesledujú očakávané trendy. Testovanie antigénovými testami by sa malo uskutočňovať v ohniskách infekcie, radia aj výrazne obmedziť mobilitu – teda pohyb občanov. Na to však treba analytickú štruktúru, ktoré sa bude priebežne vyhodnocovať.
Potrebné je posilniť systémy vyhľadávania kontaktov a varovania, aby sa dala situácia po plošnom testovaní lepšie kontrolovať. Tak by sa mal spomaliť nástup možných ďalších vĺn koronavírusu. Odporúčajú posilniť kapacity regionálnych úradov verejného zdravotníctva, zaviesť samovyhľadávanie kontaktov cez webformuláre a varovnú aplikáciu, ktorá sa využíva aj v iných európskych krajinách.
Pravidelné testy sú nutné
Podľa odborníkov, ktorí podpísali spoločné vyhlásenie, treba posilniť kapacity testovania PCR metódou, ale aj ďalšími dostupnými metódami, ktoré sú spoľahlivé. Ohrozené skupiny a ohniská by mali byť testované pravidelne. Priebežné testovanie pre občanov, ktorí majú podozrenie na COVID-19 by malo byť zadarmo. Ak bude testovacia kapacita limitová, treba určiť kritéria a výberu, kto bude testovaný. Za potrebné považujú pripraviť harmonogram dobudovania ďalších kapacít na testovanie, napríklad by mohli testovať aj všeobecní lekári.
Ďalej odporúčajú komunikovať a spolupracovať s inými európskymi krajinami, najmä našimi susedmi. Len tak možno vytvoriť bezpečný geografický priestor, v ktorom by mohli byť otvorené hranice.
„Za mimoriadne dôležité považujeme aktívnu participáciu na klinických štúdiách zameraných na prevenciu či liečbu COVID-19, či už pod gesciou WHO alebo v bilaterálnej spolupráci s krajinami, kde tento výskum prebieha,“ pokračujú slovenskí vedci.
Upozorňujú, že v prípade celoplošného testovania, ktoré bude už tento víkend, sa musia výsledky komunikovať správne – čiže brať do úvahy aj limity testov.
Dodávajú, že by sa mali výsledky antigénového testovania preverovať aj PCR metódou. „Dôvera verejnosti môže byť významne ohrozená, ak bude celoštátne plošné testovanie systematicky interpretované ako jediná alternatíva k ešte výraznejším obmedzeniam mobility a cesta k rýchlemu uvoľneniu opatrení, pričom následne tieto očakávania nebudú môcť byť naplnené,“ hovoria.
Ani plošné testy neuvoľnia opatrenia
Slovenskí vedci teda predpokladajú, že ani po celoplošnom testovaní, nebudeme môcť cestovať – zrejme ani v rámci Slovenska a opatrenia nebudú uvoľnené v priebehu niekoľkých dní či týždňov.
„Vývoj počtu infikovaných a ťažko chorých má veľkú zotrvačnosť. Čaká nás zaťažkávacia skúška nášho zdravotníctva, ktoré nebolo v optimálnom stave ani pred pandémiou,“ varujú vedecké kapacity.
A vyzývajú všetkách, že treba urobiť maximum, aby sa koronavírus nešíril. „Nie kvôli vláde, či kvôli pokutám, ale kvôli sebe, svojim blízkym, kvôli celej našej spoločnosti. Nikto iný to za nás neurobí,“ to sú posledné slová vyhlásenia.