Foto: Jakub Kotian
Dôvodom má byť podľa Fica celoplošné testovanie antigénovými testami tento víkend. „Testovanie nemá žiadne odborné odôvodnenie, ide čisto len o politické rozhodnutie. Testy sú nepresné, negatívny výsledok neznamená, že človek naozaj nemá ochorenie COVID-19. Vláda klame ľudí, keď hovorí, že testovanie je dobrovoľné, pretože v skutočnosti hrozbou následných reštrikcií vytvára nátlak na ľudí, aby sa dali otestovať,“ vysvetlil vo videu na sociálnej sieti.
Tvrdí, že táto akcia má len prekryť nezákonnú kúpu trinástich miliónov antigénových testov. Podľa neho Matovič spolu s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS) „cítia pach miliónov eur, ktoré na tomto kšefte zarobili“. Obviňuje aj šéfa Štátnych hmotných rezerv Jána Rudolfa (nom. SaS). Vláda podľa neho kúpila testy za premrštenú cenu. „V pondelok nám nezostane nič iné, ako osloviť ostatných opozičných poslancov a podáme návrh na vyslovenie nedôvery celej vláde,“ hovorí.
Hovorca Smeru Ján Mažgút včera dodal, že strana zatiaľ o tomto návrhu nerokovala s poslancami iných opozičných strán. „Situácia je taká, aká je, parlament je v karanténnom stave. Aktuálne sa snažíme zozbierať podpisy, a následne oslovíme aj iné politické subjekty,“ uviedol Mažgút. Na zvolanie mimoriadnej schôdze je potrebných 30 súhlasných poslaneckých podpisov. Klub Smeru má však len 26 mandátov. Najväčšiu skupinu medzi nezaradenými tvoria odídenci Smeru okolo Petra Pellegriniho, ktorí založili stranu Hlas. Hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková hovorí, že sú pripravení rokovať so zvyškom opozície o ďalšom postupe. Tak by Smer nemusel žiadať pri zvolávaní mimoriadnej schôdze o pomoc extrémistov z ĽSNS. Na samotné vyslovenie nedôvery vláde je nutná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov parlamentu, teda 76.
Pád vlády?
Politológovia Jozef Lenč a Aneta Világi sa zhodujú, že Smer nemá príliš veľké šance doviesť túto operáciu do pre nich úspešného konca, ktorým by bol pád Matovičovej vlády. „Je reálne, že Smer v spolupráci s Petrom Pellegrinim získajú potrebný počet hlasov na zvolanie mimoriadnej schôdze. Záleží to najmä od komunikácie oboch strán, lebo inak by sa museli opierať o podpisy Kotlebovcov alebo iných politických radikálov. Zatiaľ ale nevidím priestor, aby mohla byť vláda skutočne odvolaná, i keď niektorí poslanci napríklad z OĽaNO zvykli hlasovať v rozpore s koaličnou zmluvou,“ upozorňuje Lenč.
Podobný názor má aj Világi. „Vychádzajúc z parlamentnej matematiky a z politických reálií, najmä, komu by prípadný pád vlády vyhovoval, si nemyslím, že je to reálna možnosť,“ hodnotí politologička. Skôr ako o reálny pád vlády ide Smeru o politiku aktívnej opozície. S tým súhlasí aj Lenč. „Podobne ako v minulosti, keď opozícia chcela upozorniť na nejaký problém, alebo zvýšiť svoju pozornosť, utiekala sa k odvolávaniu. Je to možnosť, ktorá opozičným stranám zo zákona prislúcha, robil to často v minulosti aj súčasný premiér Matovič. Nie je to nič prekvapivé,“ upozorňuje politológ.
Podobne situáciu komentuje aj Világi. „Myslím si, že akúkoľvek kritiku využíva Robert Fico a strana Smer na to, aby pôsobili ako aktívna opozícia. Je to taktiež súčasť súperenia medzi Smerom a ostatnými opozičnými stranami o voliča,“ vysvetľuje politologička. Hovorca Smeru Mažgút nepopiera, že ide do veľkej miery o politickú taktiku. „Poukazovať na prešľapy vlády je jedna z úloh opozície, takže aj my sa takto k odvolávaniu staviame. Máme názor, že vláda Igora Matoviča vo svojej úlohe zlyháva,“ tvrdí.
Legitímna taktika
Na mieste je otázka, či je v čase pandémie, kedy má byť zákonodarná a výkonná moc v plnej pohotovosti, vhodný čas na zvolávanie mimoriadnej schôdze. Politologička Világi však upozorňuje, že na spoločnosť by sme sa nemali dívať ako na jednoliaty celok. „Odvolávanie vlády určite nebude pôsobiť na celú spoločnosť rovnako. Pandémia rôznym spôsobom vplýva na určité skupiny spoločnosti. Sú tu ľudia, čo sú veľmi nahnevaní z vládnych opatrení. Pre nich to bude určite sympatický krok. Potom je tu časť spoločnosti, ktorá síce opatrenia neprijíma s nadšením, ale rešpektuje ich. Práve to u nich pri odvolávaní vlády zaváži. No a potom je tu časť spoločnosti, ktorá sa nestotožní so žiadnou iniciatívou strany Smer,“ vysvetľuje politologička.
Lenč vysvetľuje, že to, ako verejnosť tento krok prijme, bude do veľkej miery závisieť od argumentácie predkladateľov návrhu. Taktiež sa však zhoduje s Világi, že ide najmä o komunikáciu Smeru k vlastným voličom, a postoj verejnosti nemožno paušalizovať. „Tá časť verejnosti, ktorá vníma kroky vlády negatívne, to bude hodnotiť ako správny krok. Tí, čo vládu podporujú, to budú brať negatívne. No a tí, čo síce vládu kritizujú, no chcú, aby pokračovala, to budú vnímať ako zbytočnú šaškáreň. Preto si myslím, že to závisí najmä od politických preferencií jednotlivých skupín obyvateľstva,“ uzatvára Lenč.