Čo hovorí štúdia, pre ktorú lekári vybili premiérovi poistky?

, 30.10.2020 11:30, aktualizované: 18:45

Najnovšia štúdia, uverejnená v bulletine Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), rozhádala Slovenskú lekársku komoru a premiéra Igora Matoviča (OĽaNO). Tá na základe dát zozbieraných z približne 70 krajín celého sveta uvádza, že úmrtnosť vírusu COVID-19 je násobne nižšia, než sa pôvodne konštatovalo.

VIDEO: Šéfa lekárskej komory Mariana Kollára slovne napadol aj minister obrany Jaroslav Naď, lekár žiada ospravedlnenie. Pozrite si, čo obaja povedali.

Ešte počas prvej vlny pandémie sa predpokladala úmrtnosť na koronavírus na úrovni 3,4 percenta. V poslednej štúdii WHO, ktorú publikovala 14. októbra, uvádza hodnotu 0,23 percenta, čo je približne na úrovni chrípky. „Miera úmrtnosti na infekciu nie je pevnou fyzickou konštantou a môže sa podstatne líšiť na rôznych miestach, v závislosti od štruktúry populácie a ďalších miestnych faktorov,“ upozorňuje štúdia. Výsledok tak nemusí byť rovnaký pre všetky krajiny a miesta vo svete.

Percento s vekom rastie

WHO v štúdii opäť potvrdzuje, že percento úmrtnosti rastie s vekom. „COVID-19 má veľmi strmý vekový gradient rizika úmrtia. Navyše veľa a v niektorých prípadoch väčšina úmrtí v európskych krajinách a v USA, v ktorých došlo k veľkému počtu prípadov a úmrtí, sa vyskytlo v domovoch dôchodcov,“ poukázala štúdia. Percento rizika úmrtia môže podľa štúdie rásť aj vplyvom neznalosti choroby a jej liečbou, preťaženosťou nemocníc či chybnými opatreniami. „V Číne môžu byť oveľa vyššie odhady miery úmrtnosti vo Wu-chane ako v iných oblastiach krajiny. To môže odrážať napríklad neznalosť spôsobu liečby infekcie ako prvého miesta, ktoré muselo čeliť COVID-19. Zahltené nemocnice môžu tiež vysvetliť vysoký počet úmrtí na konkrétnych miestach v Taliansku či New Yorku,“ približuje štúdia. WHO zároveň konštatuje, že riziko úmrtnosti môže byť vyššie v mestách.

Dodáva, že infekcia koronavírusom je obzvlášť rozšírená a smrteľná v opatrovateľských domovoch, u ľudí bez domova, vo väzniciach a u znevýhodnených menšín. „Väčšinu z týchto populácií je však veľmi ťažké alebo dokonca nemožné získať a odobrať im vzorky. Je teda pravdepodobne nedostatočne zastúpená vo viacerých prieskumoch,“ upozorňuje organizácia. Odhad hodnoty jedinej miery úmrtnosti na infekciu pre celú krajinu alebo štát môže byť podľa záverov štúdie WHO zavádzajúci.

Dobrý signál alebo blud?

Štúdia sa stala jablkom sváru medzi Slovenskou lekárskou komorou (SLK) a predstaviteľmi vlády. SLK vyzvala vládu, aby ešte raz zvážila celoplošné testovanie, ktoré čaká krajinu tento víkend. Podľa komory tento krok nepomôže zastaviť pandémiu a len odčerpá materiálne aj personálne sily.

Lekár Ernest Sivík, člen Rady SLK, upozornil na štúdiu WHO s tým, že prosil médiá, aby ju zverejnili, „aby odľahčili situáciu“. Prezident Marian Kollár označil zistenia o nízkej miere úmrtnosti za „dobrý signál“.

„Narastajúce počty testovaných, pozitívnych a infekčných, nekorešpondujú celkom s realitou, ktorá je odkrývaná Svetovou zdravotníckou organizáciou. Je možné, ako hovoria mnohí, že vírus slabne,“ dodal v stredu Sivík.

Premiér Matovič snahy lekárov prirovnávať koronavírus ku chrípke v ten istý deň odmietol a označil za blud. Na ich adresu sa nezdržal kritiky. „Mne vybilo poistky,“ reagoval premiér. Pýtal sa, či naozaj ide významná lekárska autorita v takejto chvíli odkazovať lekárom a zdravotníkom, že nepotrebujú rúška a ochranné pomôcky, keďže „ide len o chrípku“. Lekári i zdravotníci si podľa Matoviča musia zodpovedať otázku, či budú veriť „bludárom na úrovni Kotlebu“, alebo sa zapoja a pomôžu v boji proti novému koronavírusu, ktorý podľa jeho slov určite nie je chrípka.

Doplnil, že Sivík k svojmu tvrdeniu došiel na základe štúdie, ktorá mala byť na internete označená ako hoax (Matovič svoje tvrdenie, že ide o hoax, oprel o jeden český webový zdroj). „Po tejto vete akékoľvek slovo, akýkoľvek výrok, akýkoľvek názor tohto človeka pre mňa nemá absolútne žiadnu váhu,“ uzavrel Matovič.

Tu je odkaz na spomínanú štúdiu profesora Johna P.A. Ioannidisa zo Stanfordu v bulletine WHO – v pdf).

Štúdia prezentuje závery autorov, nie WHO

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) netvrdí, že smrtnosť na ochorenie COVID-19 je na úrovni bežnej chrípky. Upozorňuje na to ministerstvo zdravotníctva (MZ) v reakcii na video českej komentátorky, ktoré sa šíri internetom. Informovala o novej štúdii, podľa ktorej je smrtnosť nižšia, ako sa predpokladalo.

„Smrtnosť na bežnú chrípku býva podľa WHO menej ako 0,1 percenta, čo je menej ako spomínaných 0,23 percenta pre ochorenie COVID-19,“ reagovalo na štúdiu ministerstvo. Poukázalo na to, že jej autor pripúšťa limity analýzy, ktorá vychádza z desiatok iných štúdii, a tie ešte neprešli takzvaným peer-review procesom a nerealizovali sa na reprezentatívnej vzorke populácie, čo môže mať výrazný vplyv na výsledné čísla.

Česká pobočka WHO pripomenula, že za tvrdenia sú zodpovední iba autori a ich závery nereprezentujú postoj Svetovej zdravotníckej organizácie. WHO hovorí, že hoci bude ešte nejaký čas trvať, kým spoznáme skutočnú úmrtnosť na ochorenie COVID-19, súčasné dáta ukazujú, že hrubá miera smrtnosti (pomer počtu hlásených úmrtí k počtu hlásených prípadov – case fatality ratio – CFR) sa pohybuje medzi tromi až štyrmi percentami, smrtnosť (pomer počtu hlásených úmrtí k počtu prípadov infekcie, aj neodhalených – infection fatily rate – IFR) bude nižšia.

Nedávna štúdia Johna P. A. Ioannidisa zo Stanfordskej univerzity v Kalifornii, ktorú zverejnil v bulletine WHO, skúmala pravdepodobnú smrtnosť na ochorenie COVID-19 z pohľadu počtu všetkých infikovaných (IFR). Výskum vychádza zo 61 dostupných štúdií a ôsmich predbežných národných odhadov.

Smrtnosť na ochorenie COVID-19 v 51 skúmaných krajinách predstavovala v priemere 0,27 percenta (skorigované na 0,23 percenta). V krajinách, kde je úmrtnosť menšia ako celosvetový priemer, čiže menej ako 118 úmrtí na milión obyvateľov, kam sa momentálne radí aj Slovensko, predstavuje smrtnosť 0,09 percenta. Naopak v krajinách, kde na milión obyvateľov pripadá 118 až 500 úmrtí, smrtnosť predstavovala 0,2 percenta. V krajinách, kde zaznamenali viac ako päťsto úmrtí na milión obyvateľov predstavuje miera smrtnosti 0,57 percenta.

Miera smrtnosti na ochorenie COVID-19 sa líšila v závislosti od jednotlivých oblastí, čo mohlo byť v dôsledku rozdielneho vekového zloženia obyvateľstva, počtu infikovaných a mŕtvych i ďalších faktorov. Štúdia podotkla, že percentuálna miera smrtnosti je na základe zistených údajov oveľa nižšia, ako sa na začiatku pandémie predpokladalo. Štúdia potvrdila, že riziko úmrtia na ochorenie COVID-19 stúpa s vekom.

(TASR)

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#WHO #koronavírus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku