The Lancet: Slovensko chce byť prvé na svete, testovanie má aj úskalia

, 30.10.2020 22:00

Slovensko plánuje byť prvou krajinou na svete, ktorá celú svoju populáciu otestuje na koronavírus SARS-CoV-2, napísal renomovaný medicínsky týždenník The Lancet v článku do svojho sobotňajšieho čísla. Experti však podľa magazínu zároveň upozorňujú na logistické a technické "výzvy".

Ako uvádza The Lancet, podporovatelia hromadného testovania v iných krajinách plány Slovenska vítajú ako možnú prípadovú štúdiu pre zvyšok sveta.

Julian Peto, profesor epidemiológie na London School of Hygiene & Tropical Medicine v Spojenom kráľovstve, ktorý bojuje za to, aby britská vláda robila pravidelné hromadné testy, pre The Lancet uviedol, že testovanie na Slovensku „znie ako skvelý nápad a som rád, že sa niekto rozhodol vyskúšať to, ale toto vyzerá byť zlá cesta, ako to robiť.“ Uviedol tiež, že takýto druh testovania sa nedá implementovať cez noc a musí byť správne pripravený.

Vladimír Leksa, ktorý pôsobí na Viedenskej univerzite a v Slovenskej akadémii vied, uviedol, že to nie je dobrý krok a zahŕňa to viaceré riziká.

Čínske úrady v októbri otestovali v priebehu troch dní viac ako sedem miliónov ľudí v meste Čching-tao na východe krajiny. Jednotlivé vzorky tam zozbierali a vyhodnocovali po desiatich prostredníctvom testu na nukleovú kyselinu. V máji otestovali deväť miliónov ľudí v čínskom meste Wu-chan. Otestovať celé obyvateľstvo krajiny sa však dosiaľ nikde nepokúsili.

The Lancet pripomína pilotné testovanie, ktoré sa uskutočnilo 23. – 25. októbra v najviac zasiahnutých okresoch na Orave a v okrese Bardejov.

Otázky však podľa tohto časopisu vyvoláva účinnosť a bezpečnosť tejto operácie, ktorú vláda na Slovensku oznámila len pred dvoma týždňami.Vedci podľa The Lancet spochybňujú použitie antigénových testov, ktoré podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nie sú vhodné na hromadné testovania, ak nie sú použité spoločne s PCR testami.

Experti takisto poukazujú na zvýšené riziko nákazy na testovacích miestach a pripomínajú i možné ťažkosti v oblasti logistiky.

Lancet cituje doktorku Alexandru Bražinovú z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá uviedla, že existuje veľa rizík: „Nesprávna komunikácia s verejnosťou o cieľoch a postupoch testovania by mohla spôsobiť nedorozumenie, frustráciu, strach a odpor,“ povedala. Pripomenula, že bude potrebných veľa zdravotných pracovníkov, asistentov a vojakov. Upozornila tiež, že existuje riziko infekcie na odberných miestach.

Bražinová tiež hovorila o existencii rizika mnohých falošne pozitívnych a falošne negatívnych výsledkov, ktoré by mohli infikovaným ľuďom umožniť šírenie choroby a ostatných zbytočne držať v karanténe. Mohlo by to narušiť dôveru verejnosti v testovanie a všetky ďalšie opatrenia na obmedzenie pandémie," vysvetlila pre magazín.

Infektológ Pavol Jarčuška z pandemickej komisie (poradný orgán vlády) pre The Lancet uviedol: „Pilotné testovanie bolo úspešné. Dostali sme tisíce najinfekčnejších ľudí do karantény, neboli žiadne skutočné problémy, udržiaval sa sociálny odstup a bolo to bezpečné. Bola to dobrá príprava na celoštátne testovanie. Nech sa teraz stane čokoľvek, toto testovanie malo efekt, pretože iba v jednej oblasti sme identifikovali okolo 5 000 infikovaných ľudí. Pomôže nám to kúpiť si čas pre slovenský systém zdravotnej starostlivosti".

Na adresu obáv z používania iba antigénových testov uviedol, že „nikde na svete nie sú kapacity na vykonávanie testov v tomto rozsahu v priebehu víkendu pomocou testov PCR. Antigénové testy nie sú také citlivé v prvých dňoch infekcie človeka, preto robíme druhé testy o týždeň neskôr“.

Slovensko si vo svete získalo uznanie za postup počas prvej vlny pandémie, píše The Lancet. Takisto však uvádza, že počty prípadov nákazy v krajine od leta prudko stúpajú.

Vláda pribúdajúce počty nakazených označila za znepokojivé a varovala, že nemocnice v krajine sa môžu dostať na pokraj kolapsu v prípade, že sa šírenie vírusu nespomalí.

Lancet pripomína, že aj keď sa odborníci na Slovensku aj v zahraničí zhodujú na výhodách plošného testovania, vládni vedeckí poradcovia navrhovali iné riešenie – lockdown krajiny na tri týždne s veľmi prísnymi opatreniami. Premiér Igor Matovič to odmietol z ekonomických dôvodov, lebo tvrdil, že zavretie ekonomiky by krajinu vyšlo na 80 až 100 miliónov eur denne.

Leksa uviedol, že tvrdý lockdown s prísnymi obmedzeniami by bol lepším nápadom ako hromadné testovanie a je veľmi pravdepodobné, že Slovensko „čoskoro bude musieť mať lockdown aj tak", ak počet infekcií nezačne klesať do konca testovacieho obdobia. Leksa dodal, že rozhodnutie predsedu vlády len zvýraznilo škodlivú úlohu, ktorú politika v tomto zohráva. „Podľa môjho názoru by politici mali nechať odborníkov – vedcov, epidemiológov a ďalších – rozhodnúť, čo je potrebné urobiť.“

The Lancet ďalej popisuje postup pri testovaní i povinnosti občanov. Takisto pripomína, že osoby, ktoré sa na testovaní nezúčastnia, musia absolvovať domácu izoláciu.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#The Lancet #koronavírus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku