Úrad na ochranu osobných údajov v predbežnom stanovisku nepovažuje vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva za dostatočný právny základ na kontrolu certifikátov. Nie je teda možné, aby si napríklad zamestnávateľ mohol v pondelok pýtať od zamestnanca certifikát s negatívnym výsledkom testu. Túto kontrolu mala umožniť práve táto vyhláška. Premiér Igor Matovič pri prvých informáciách o tomto stanovisku hovoril o naschváloch a sabotážach.
Matovičov Úrad vlády však inú štátnu inštitúciu vôbec nešetril, priamo ju napadol a pohrozil jej. Tvrdí, že "nielen ukazuje svoju neodbornosť, ale aj prekračuje právomoci. Úrad na ochranu osobných údajov si zrejme neuvedomuje, že takouto činnosťou bude musieť znášať všetky negatívne konzekvencie spôsobené svojím prekročením právomoci.
Aké stanovisko dal Úrad na ochranu osobných údajov?
„Úradu bol pracovný návrh vyhlášky, ktorej vypracovanie ukladá uznesenie vlády 693/2020 v bode C.1 doručený. Úrad vykonal právnu analýzu s ohľadom na ochranu osobných údajov, ktorú zaslal UVZ SR. Na základe tejto analýzy dospel k tomu, že ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z., ktoré má vyhláška vykonávať, táto v navrhovanom znení nereflektuje. S ohľadom na uvedené úrad nateraz zotrváva na svojom stanovisku z 29/10/2020 „Uznesenia vlády č. 678, aj 693, z pohľadu ochrany osobných údajov, nepovažujeme k dnešnému dňu za dostatočný právny základ na spracúvanie údajov týkajúcich sa zdravia,“ konštatuje úrad na svojej stránke.
Čo povedal premiér Matovič?
Premiér Igor Matovič pre TA3 uviedol, že je to pre neho nová informácia a musia sa k tomu vyjadriť právnici. „Takých naschválov a sabotáží bude ešte kopa, podstatné je, že dnes a zajtra určite identifikujeme niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorí by inak nakazili ďalšie desiatky tisíc ľudí a mnohí ľudia by na to doplatili životom. Toto je dnes absolútna priorita pre každého rozumného človeka, ktorý to so Slovenskom myslí dobre,“ povedal.
Čo si myslí Úrad vlády?
"Úrad na ochranu osobných údajov zverejnil na svojom webovom sídle predbežné stanovisko k vyhláške Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa. Úrad sa vo svojom stanovisku odvoláva na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Toto nariadenie Európskej únie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov v rámci činností, ktoré nepatria do pôsobnosti práva Európskej únie. Môžeme konštatovať, že Úrad na ochranu osobných údajov sa neorientuje ani v základnej legislatíve, ktorá upravuje jeho činnosť. Navyše musíme pripomenúť Úradu na ochranu osobných údajov, že zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vzťahuje len na spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie osobných údajov inými než automatizovanými prostriedkami, ak ide o osobné údaje, ktoré tvoria súčasť informačného systému, alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému; preto sa pri dotknutej vyhláške Úradu verejného zdravotníctva nejedná o spracúvanie osobných údajov podľa zákona č. 18/2018 Z. z. Úrad na ochranu osobných údajov je dozorným orgánom podľa zákona č. 18/2018 Z. z. a vyššie uvedeného všeobecného nariadenia o ochrane údajov, preto navyše takýmto vyjadrením nielen ukazuje svoju neodbornosť, ale aj prekračuje právomoci. Úrad na ochranu osobných údajov si zrejme neuvedomuje, že takouto činnosťou bude musieť znášať všetky negatívne konzekvencie spôsobené svojím prekročením právomoci.