VIDEO: Čo si myslí primárka Júlia Horáková o celoplošnom testovaní? Prečo sú podľa nej antigénové testy nespoľahlivé? Kde by sa mali najviac používať? Doniesla primárka Horáková už štátne vyznamenanie do prezidentského paláca?
Primárka Národného ústavu detských chorôb v Bratislave MUDr. Júlia Horáková vracia štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy ako protest proti súčasnej situácii a krokom vlády pri testovaní.
Primárka hovorí, že rozhodnutie vrátiť vysoké štátne vyznamenanie v nej dozrievalo už dlhší čas. „Som demokraticky založený človek. Ale toto bola pre mňa veľmi osobná a zároveň odporná záležitosť. Moje odborné vyjadrenie by nezavážilo do takej miery ako vrátenie niečoho, čo som dostala za dobre vykonanú prácu od pána prezidenta Andreja Kisku v roku 2016,“ povedala pre Pravdu.
Celý text otvoreného listu nájdete TU.
Celú situáciu okolo pandémie a plošného testovania podľa svojich slov poctivo sledovala, keďže pracuje aj s infekčnými pacientmi, pričom sa zúčastňovala aj rôznych charitatívnych projektov v zahraničí.
„Som za testovanie, som za izoláciu potenciálnych šíriteľov. Trápi ma však spôsob, akým sa rozhodnutie o plošnom testovaní vyvíjalo. Toto však ešte nebol ten bod zlomu, keďže som verila, že sa situácia ešte dá zvrátiť, najmä po prvom úspešnom testovaní na Orave. Čakala som, že ľudia, ktorí boli antigénovým testom označení ako pozitívni, budú následne pretestovaní PCR testami, aby sa zbavili strachu. To sa nestalo,“ komentuje svoje rozhodnutie lekárka, pričom zdôrazňuje, že pri bezpríznakových pacientoch majú antigénové testy nízku výpovednú hodnotu.
Tvrdí, že podobné pocity majú aj jej kolegovia. „Videla som, že s rozhodnutím nie sú úplne stotožnení. Nakoniec som mala pocit, že odbornú časť debaty prebrali politici, ktorí nie sú v tejto problematike dostatočne zorientovaní. Začalo sa to stávať čisto politickým rozhodnutím. To bol bod zlomu Keď som videla masy ľudí, ako stoja pred odbernými miestami, povedala som si, že to vôbec nie je v poriadku. Potenciálni prenášači vírusu by sa mali s inými kontaktovať čo najmenej,“ vysvetľuje svoj postoj Horáková.
Svoju úlohu zohrali taktiež správy v médiách, ktoré podľa nej opisovali všetko ako bezproblémové. „Potom som zistila, že chýbajú zdravotníci, rozmýšľala som, či pôjdem aj ja. Potom som si však zvážila, že ísť nemôžem, pretože keby som sa nakazila, nemohla by som pracovať s chorými deťmi. Spýtala som sa sama seba: Čo je väčším prínosom? Ísť riskovať a byť za dobrého, alebo ochrániť pacientov, o ktorých sa starám? Bola to vážna dilema,“ opisuje svoje pocity Horáková.
Definitívne ju odradila až finančná odmena, ktorú ponúkal doktorom za ich pomoc pri plošnom testovaní premiér Igor Matovič (OĽaNO). „Tých päťsto eur bola pre mňa definitívna bodka. Keď som videla premiérove tabuľky, ako je všetko úžasné, ako všetkých zdravotníkov chválili…testovať päť hodín je veľmi namáhavé, a bol to určitý hazard. Áno, sú krízové, vojnové časy, človek vydrží kadečo. Ale toto sa dalo pripraviť inak,“ mieni lekárka, podľa ktorej sa od tejto chvíle už len hralo na city.
„Za päťsto eur si moju profesiu nikto nekúpi. Keď bolo treba, vždy som pracovala. Aj v období, keď sme tak dobre platení neboli. Suma päťsto eur je pre mňa absolútna urážka,“ vraví Horáková, podľa ktorej sa následne rozdelili zdravotníci na tých dobrých, ktorí pomáhať chcú, a tých zlých, ktorí pomáhať nechcú či nemôžu.
„Niekto predsa musí zostať v práci. Opustiť pacienta nie je vždy hrdinstvo,“ dodáva.
Ďalším momentom, ktorý Horákovú primal vrátit štátne vyznamenie, bolo oslavné vítanie zdravotníkov z Rakúska a Maďarska.
„Vážim si ich prácu, aj to že prišli, sama som bola ako dobrovoľníčka na rôznych podobných akciách. Nepáčilo sa mi však, ako bol ich príchod spolitizovaný, akoby boli viac ako naši zdravotníci. Testovať by sa pritom dalo aj bez nich,“ vysvetľuje Horáková. Preto mala intenzívny pocit, že musí niečo urobiť.
„Napísala som dve strany pani prezidentke, niekoľkokrát som svoj list prepisovala. Nemohla som totiž dostať zo seba úplne všetky myšlienky. Ale som spokojná s tým, čo som napísala,“ konštatuje Horáková, ktorá list odovzdala v prezidentskej podateľni.
Vysoké štátne vyznamenanie v podobe Pribinovho kríža však chce odovzdať priamo, nie v podateľni. „Verím, že pani prezidentka pochopí moje slová. Myslím si však, že vysoké štátne vyznamenanie si zaslúži tú dôstojnosť, že ho neodovzdám v podateľni, ale za osobného stretnutia priamo pani prezidentke,“ uzatvára doktorka Horáková.