Kliment: Viem si predstaviť, že za špeciálneho prokurátora navrhnem Lipšica

VIDEO: Sudca Juraj Kliment o svojej kandidatúre na generálneho prokurátora.

Hovorí, že už dlhšie vie o existencii toxických subjektov, ktoré si vytvorili vlastné štruktúry zamerané na kupovanie spravodlivosti. Prokuratúra sa podľa neho nachádza na potápajúcej sa lodi a napriek tomu, že ponuku kandidovať dostala aj jeho manželka – prokurátorka, sám v prokurátorskom prostredí nevidí osobnosť, ktorá by sa postavila doterajšiemu establismentu prokuratúry a vo svojom postoji aj konzistentne zotrvala. Sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment v rozhovore predstavuje svoj plán systémovej zmeny prokuratúry, hovorí, ako sa stotožnil s protikorupčným programom hnutia OĽaNO, ale približuje aj vzťah s Jaromírom Čižnárom, Štefanom Harabinom či spoluprácu s Petrom Tóthom.

Na funkciu generálneho prokurátora kandidujete ako jediný sudca. Prečo a ako chcete prokuratúru zmeniť?

Moja koncepcia riadenia, fungovania a budúcnosti prokuratúry vychádza z toho, že externé toxické vplyvy zasiahli súdy a prokuratúru v neuralgických bodoch. Ten systém navonok funguje, ale je značne deformovaný. Pretože externé toxické štruktúry si vytvorili vlastné štruktúry zamerané na kupovanie spravodlivosti v rámci oficiálne existujúcich mocenských štruktúr zodpovedných za trestnú politiku, výkon súdnej moci, ochrany jednotlivcov a štátu. Prokuratúra tieto toxické subjekty dlhodobo tolerovala a teraz bojuje o vlastné prežitie v ústavnom systéme štátu. Moja koncepcia je vlastne o identifikácii týchto porúch vo výkone zákonných oprávnení a plnení povinností prokuratúry ako celku, jej vedúcich prokurátorov a prokurátorov každého osobitne. Mojou prvoradou úlohou je túto inštitúciu zastabilizovať a vrátiť k štandardnému a profesionálnemu výkonu jej právomoci na vysoko morálnom základe cez tieto princípy: princíp formálne a materiálne účinného výkonu zákonných oprávnení a plnení povinností, princíp osobnej zodpovednosti každého prokurátora, princíp otvorenosti, princíp kolegiality vo vzťahoch medzi prokurátormi, princíp riadneho a včasného uplatňovania disciplinárnej zodpovednosti každého prokurátora a cez princíp dôslednej implementácie vnútroštátneho trestného práva pri zabezpečovaní fungovania európskej prokuratúry. Pri uplatňovaní týchto princípov chcem byť vzorom.

Polícia zadržala a obvinila špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Ako to hodnotíte?

Hodnotiť Dušana Kováčika či Dobroslava Trnku netreba. Oni sa ohodnotili sami – tým najhorším spôsobom. V prokuratúre končia s putami na rukách a trestným stíhaním pre závažné trestné činy. Už len z historického hľadiska by bolo pre poučenie potrebné sa venovať otázkam, kde nastali skraty v ich chápaní poslania prokurátora. Najlepšie to vystihuje komunikácia z Threemy a aj zverejnené videá Trnku s Marianom Kočnerom. Tá komunikácia v Threeme vlastne hovorí o stave spravodlivosti na Slovensku.

Čo o nej hovorí?

Nevypovedá len o stave justície, prokuratúry či polície, ale vypovedá aj o tom, že externé toxické subjekty si tu vytvorili vlastné štruktúry zamerané na kupovanie spravodlivosti. Nielen na prokuratúre, ale aj na súdoch nastala obrovská spriaznenosť a totálna zrastenosť s politickou mocou. Sudcovia, ale aj prokurátori nevykonávajú svoje práva takým spôsobom, akým by mali, ale vždy koketujú s politickou mocou, ktorá sa permanentne snaží zasahovať do rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov.

Čítajúc Threemu, prekvapil vás ako sudcu, dokonca Najvyššieho súdu, rozsah korupčného správania vašich kolegov a ďalších prokurátorov?

Nie. To je ďalší dôvod mojej kandidatúry. V mojich rozhodnutiach často poukazujem na pochybenia prokuratúry spočívajúce v tom, že pred súd postavila nie všetkých páchateľov trestnej činnosti. Vždy tam chýbajú niektorí páchatelia z tých vyšších poschodí, ktorí ostávajú v pozadí. Mňa to preto vôbec neprekvapilo. Bolo mi úplne jasné, že takého paralelne fungujúce štruktúry s cieľom kupovania spravodlivosti tu existujú. Veď niekedy sa mi dostane rozhodnutie, z ktorého je na prvý pohľad jasné, že má úplne iné pozadie než zákonné.

Žijeme teda v mafiánskom štáte, ako sa vyjadrovali niektorí politici, alebo v tom nie sme až takí výnimoční v rámci regiónu?

Poznáte nejaký členský štát v EÚ, kde by bolo zatknutých 16 sudcov, alebo kde by bol zadržaný a do väzby vzatý šéf úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá bola zriadená za účelom boja proti korupcii a najzávažnejším formám organizovanej trestnej činnosti? V tomto sme úplné unikum. Treba povedať, že tu nejde o ojedinelé zlyhanie jednotlivcov, ako sa nám to niekto snaží prezentovať. Naposledy som počul vyjadrenie jednej členky Súdnej rady, že ide len o smietky. V žiadnom prípade nejde o smietky, ale o systémové zlyhanie, buď už s vedomím, alebo bez vedomia politickej reprezentácie, ktorá tu dlhší čas pôsobila.

Kde vidíte korene tohto stavu? Má na ňom podiel aj bývalý sudca Najvyššieho súdu, minister spravodlivosti Štefan Harabin?

Jednoznačne. My teraz vlastne žneme úrodu toho, čo on zasial. Akcie ako Búrka, Plevel, Víchrica – to je všetko jeho úroda. V roku 2006 mu ako nominantovi HZDS bolo zverené ministerstvo spravodlivosti a on tú justíciu obrátil na svoj vlastný obraz – taký kabinetný a selektívny výkon spravodlivosti – vopred dohodnutá spravodlivosť. Na tom však neparticipuje len Štefan Harabin, ale určite aj politická garnitúra, ktorá ho do systému dosadila a dlhé roky protežovala, pričom ho z funkcie ministra spravodlivosti nechali „odísť“ do funkcie predsedu Najvyššieho súdu. Ale aj všetci ostatní, sudcovia a prokurátori, ktorí s tým systémom dlho kooperovali. Niektorí dokonca kolaborovali. To je problém nielen sudcov, ale aj prokurátorov, policajtov, advokátov a aj bežných občanov. Všetci občania sa teraz čudujú, čo sa to stalo. Veď aj niektorým bežným občanom ten systém vyhovoval. Môžu si niečo zabezpečiť, niečo kúpiť, nedá sa to vybaviť, tak zavolám známeho, nech sa mi na to skúsi pozrieť. Korupcia nemôže existovať bez objednávky. Bez nej by nebolo ani realizácie. Niekto si ten spôsob spravodlivosti musel objednať. Sudca len dostáva objednávku od procesnej strany, občana, fyzickej či právnickej osoby, advokáta. Nepozerajme sa prekvapene na súdy, prokuratúru, políciu, všetci sme za to zodpovední.

NAKA v rámci akcie Víchrica zatkla päť sudcov, vrátane vašich kolegov Jarmily Urbancovej a Jozefa Kolcuna. Čo na to hovoríte?

Som sudca trestnoprávneho kolégia a riadiaci predseda trestného senátu. V prípade sťažnosti proti väzbe o tom budem rozhodovať. Musím sa vo veci javiť nestranne a nezávisle, preto na takéto otázky jednoducho nemôžem odpovedať, porušil by som svoje povinnosti sudcu. V poslednom mesiaci boli na mňa podané tri podnety na disciplinárne stíhanie zo strany obvineného bývalého sudcu Richarda Molnára a jeho obhajcu. Sťažovali sa, že som porušil svoju nezávislosť, keď som sa vyjadroval pre médiá. Teraz celý mesiac nerobím nič iné, len na tieto podnety píšem vyjadrenia – predsedovi Súdnej rady, predsedovi Najvyššieho súdu či sudcovskej rade Najvyššieho súdu. Zásadu zdržanlivosti sudcu som však určite neporušil. Viete, tým, že som ako sudca dlhú dobu čitateľný, rovnako ako rozhodovacia činnosť nášho senátu, tak keď príde do nášho senátu nejaká korupčná vec, snažia sa nás, najmä v ostatnom čase, nejakým spôsobom z veci vylúčiť, aby nedošlo k rozhodnutiu, ktoré má následne na nich negatívny dopad. Keď som napríklad rozhodol o Molnárovi, poukázal som aj na pochybenia prokuratúry vo vzťahu k právnej kvalifikácii, rozsahu dokazovania a jej nečinnosti. To následne viedlo k sprísneniu právnej kvalifikácie. Treba len dodať, že naše posledné rozhodnutia vo väzobnej veci Jankovská, Molnár, František Tóth viedli k postupu, ktorý sa skončil policajnou akciou Víchrica.

Kým prokurátori boli obvinení dvaja či traja, sudcov je takmer 20. Je na tom teda prokuratúra, keď jej chcete pomôcť ako generálny prokurátor, horšie než súdnictvo?

Situácia je úplne rovnaká. Obe inštitúcie, súdy aj prokuratúra, sú na rovnakej úrovni. V podstate sa nachádzajú na potápajúcej sa lodi. Rozdiel je vo výkone ich oprávnení. Na súdoch je každý sudca nezávislý a nestranný. Akoby sa hral na vlastnom piesočku a sám sa môže do týchto štruktúr zapliesť – za čo je sám zodpovedný. Tých sudcov je preto toľko, lebo každý mal možnosť sa nejakým spôsobom do toho zapojiť. Problém stavu prokuratúry a jej zlyhania je v tom, že zlyhal tam samotný establishment – vedenie prokuratúry. Proces očisty na súdoch sa už začal, ale na prokuratúre ešte zatiaľ nie. Spravil sa zatiaľ len prvý krok, teda legislatívna zmena, ktorá otvorila voľbu generálneho a špeciálneho prokurátora neprokurátorom. Vznesenie obvinenia a väzobné trestné stíhanie špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika potvrdzujú opodstatnenosť tejto legislatívnej zmeny. Očista na prokuratúru ešte ani nedorazila. Ešte sa len začne zvolením generálneho a následne špeciálneho prokurátora, ktorí budú mať oprávnenia na realizáciu ďalších krokov.

Prečo ste sa neuchádzali o funkciu predsedu Najvyššieho súdu, ale ťahá vás to na prokuratúru?

Predtým som sa nemohol prihlásiť, pretože Súdna rada, ktorá predsedu volila, mala zloženie, u ktorého by som nemal šancu prejsť. Veď sa tam nepôjdem len tak vyrozprávať, predstavovať svoju víziu a koncepciu, keď s mojou koncepciou by som nemal absolútne žiadnu šancu.

Spomedzi kandidátov ste jediný sudca. Je to výhoda?

Vzhľadom na stav prokuratúry a rozsah očakávaných zmien áno. V prokurátorskom prostredí nevidno výrazne vyprofilovanú osobnosť s disidentským nádychom, ktorá by sa postavila tomu doterajšiemu establismentu prokuratúry, spôsobu jej vedenia, ktorá by predstavila svoju víziu a vo svojom postoji aj konzistentne zotrvala. Vidím paralelu so Súdnou radou, aj tam bol potrebný zásah zvonku. Na Generálnu prokuratúru musí prísť osoba z vonkajšieho prostredia, ale znalá procesov a fungovania prokuratúry, ktorá zabezpečí zmenu, zastabilizovanie a návrat k štandardnému výkonu jej oprávnení.

Lenže súčasťou establismentu prokuratúry, ktorý kritizujete, je aj vaša manželka, ktorá je námestníčkou generálneho prokurátora.

Kladiete mi nelogickú otázku. Moja manželka je prokurátorkou od skončenia vysokoškolského štúdia, navyše pracuje na netrestnom úseku – a to je zásadný rozdiel. Na Generálnej prokuratúre je od roku 2001. Keď sa prejavila toxická komunikácia námestníka generálneho prokurátora Reného Vaneka, vzhľadom na klesajúcu dôveryhodnosť tejto inštitúcie prijala v roku 2019 túto výzvu a súhlasila s vymenovaním do funkcie námestníčky. Ako prvá žena v histórii Generálnej prokuratúry. Výhrady, že ako sudca nepoznám procesy a dennodenné fungovanie prokuratúry stoja teda na vode.

Ak by ste sa stali generálnym prokurátorom, manželka by zostala námestníčkou?

Určite nie. Nemusel by som robiť asi nič, manželka by sa dobrovoľne stala radovou prokurátorkou Generálnej prokuratúry na netrestnom úseku.

Ako vnímate pôsobenie ostatného generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára?

Prevzal prokuratúru v úplne katastrofálnom stave. Predchádzajúci generálny prokurátor Dobroslav Trnka ju zdevastoval po všetkých stránkach. Dalo by sa to porovnať len s tým, ako zdevastoval Najvyšší súd Štefan Harabin. Pred Čižnárom stála obrovská výzva: naštartovať systém. Chcel sa navyše emancipovať od svojej politickej nominácie a pozadia, ktoré ho do funkcie dosadilo. Zo začiatku sa mu to podľa mňa podarilo v oboch smeroch. Naštartoval prokuratúru na krajskej a okresnej úrovni, menej vo vzťahu ku Generálnej prokuratúre. Určitým spôsobom sa mu tiež podarilo sa emancipovať od vtedajšej politickej moci. V určitom štádiu sa s tým akoby uspokojil a došlo k stagnácii a neskôr som už u neho pozoroval istú rezignáciu. Tá však mohla byť zapríčinená aj jeho zdravotnými problémami a neskôr aj veľmi toxickou komunikáciou jeho námestníkov.

Poznáte sa osobne?

Je o rok starší ako ja, poznáme sa od školy.

Ste priatelia?

Priateľov má človek dvoch, troch v živote. Sme známi, vieme sa porozprávať a komunikovať vo veľa veciach. Hlavne na začiatku si vypočul môj názor a bol som jednou z mála osôb, ktorá sa mohla vo vzťahu k akémukoľvek jeho rozhodnutiu veľmi kriticky vyjadriť.

Čo hovoríte na reči, že vaša manželka dostala námestnícku funkciu práva vďaka vášmu blízkemu vzťahu s Čižnárom?

To je konšpirácia a klebeta. Moja manželka tiež dostala ponuku kandidovať na funkciu generálneho prokurátora. To svedčí o tom, že svoju prácu vykonáva čestne a slušne.

Tiež záleží, od koho ponuka prišla.

Mohla prísť iba od relevantných subjektov. Zrejme z opozície prísť nemohla.

A od koho?

Tým, že túto ponuku neprijala, je to bezpredmetné.

Môžete predstaviť svoje rodinné a majetkové pomery?

O manželke som už hovoril. Mám dve dcéry, ktoré študujú na univerzite. Nepoviem viac, keďže vzhľadom na charakter mojej práce si chcem chrániť súkromie. Vlastníme rodinný dom, pôvodne rodičovský dom mojej manželky, ktorý sme sčasti získali dedením a sčasti darom. V roku 2007 sme ho rekonštruovali vďaka hypotekárnemu úveru, ktorý som tento rok splatil. Vlastníme jedno motorové vozidlo, druhé máme na lízing. Máme tiež úspory v cenných papieroch a dôchodkové sporenie, ktorého výšku si každý môže prekontrolovať v mojom verejne prístupnom majetkovom priznaní, rovnako ako v majetkovom priznaní mojej manželky. V roku 2004 a 2009 som absolvoval bezpečnostné previerky Národného bezpečnostného úradu na stupeň prísne tajné. Rovnako ako moja manželka v roku 2019, keď nastúpila do funkcie.

Bezpečnostnú previerku mali však pravdepodobne aj niektorí ďalší, ktorí sú dnes vo väzbe…

Previerky som absolvoval v čase, keď už predsedom Najvyššieho súdu bol Štefan Harabin a keďže som sa zaradil do skupiny jeho kritikov a oponentov, hľadal všelijaké veci, aby nás nejakým spôsobom mohol zdiskreditovať. V tom čase bola aj moja bezpečnostná previerka znovu otvorená na základe anonymného podania a musel som ísť opäť na osobný pohovor. V tom čase Národný bezpečnostný úrad viedol generál Blanárik ako nominant HZDS a keby tento úrad našiel akúkoľvek drobnú nezrovnalosť a potvrdili by sa nejaké podozrenia, previerku by mi hneď odobral. Je dôležité pamätať si aj to, kto a v akom čase tú previerku dostal. Vtedy bezpečnostnú previerku absolvoval aj Štefan Harabin a pamätám si, ako s ňou vtedy mával, aby dokázal, že aj on je čistý. Je iné absolvovať previerku v disidentskom postavení. Preto hovorím, že nie je sudca ako sudca a nie je previerka ako previerka.

Nie ste akademik. Môžete priblížiť, ako sa vám podarilo získať nomináciu od Slovenskej akadémie vied?

Zrejme sa predseda Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied Jozef Vozár stotožnil s myšlienkou, že vzhľadom na stav prokuratúry a zmeny, ktoré si vyžaduje, musí prísť do vedenia prokuratúry neprokurátor. Vzhľadom na moju rozhodovaciu činnosť, ktorú on pozná, ma potom oslovil, či by som mal záujem kandidovať. Navyše sme sa stretli na akcii Judikát roka 2019, kde som bol ocenený za prípad tzv. nástenkového tendra. Mal som tam ďakovnú reč, ktorá sa mu veľmi páčila. Dostal som od neho dve publikácie a zostali sme v kontakte a sledoval ďalej moje pôsobenie.

On vás prvý oslovil?

Bola to taká vzájomná súhra. Určite som nešiel „oscarovým“ štýlom zbierania jednej nominácie za druhou, aby som potom ostatných kandidátov z toho procesu vyšachoval.

O vašej kandidatúre sa hovorilo už niekoľko týždňov. Prečo ste ju odmietali potvrdiť, či vyvrátiť?

Rozhodol som sa na poslednú chvíľu. Nie som ten typ, že pol roka alebo rok o niečom snívam a robím všetky možné kroky. Ponuku som mal dlhší čas a zvažoval som ju. Bral som do úvahy aj iné aspekty. Nie som človek, ktorý žije pre funkciu. Som v justícii 30 rokov a tento rok som prvýkrát prijal nomináciu do Súdnej rady a neskôr aj túto na generálneho prokurátora. Zvažoval som tiež, či nomináciu prijať aj z pohľadu kariérneho postupu mojej manželky. Vznikla dilema, že keby som bol zvolený a vymenovaný za generálneho prokurátora, manželka by musela vo svojej funkcii skončiť a stať sa radovou prokurátorkou. Bolo tam plno dilem. Aj z hľadiska bezpečnosti a rodinného prostredia a zázemia. Nebolo to jednoduché rozhodnutie. Rozhodol som sa v čase, keď bolo podstatné sa rozhodnúť a to bolo až tesne pred odovzdaním nominácií.

Od nástupu novej vlády ste členom Súdnej rady. Premiér Igor Matovič sa pochválil, že vás tam navrhla jeho strana. Môžete priblížiť vznik tejto nominácie? Kto z OĽaNO vás oslovil?

Oslovil ma jednoducho program strany OĽaNO, že budú bojovať proti korupcii bez ohľadu na to, z ktorej strany prichádza. Tým, že sa roky venujem tejto agende, cez moje ruky prešli zástupcovia takmer všetkých politických strán a riešil som tie najväčšie korupčné kauzy, tak som sa stotožnil s touto ponukou.

Ale od koho konkrétne ponuka prišla?

Neviem už, od ktorej konkrétnej osoby prišla.

Nepamätáte si, kto vám len pred pár mesiacmi v máji ponúkal možnosť byť členom Súdnej rady?

Z úradu vlády mi volal pán, už ani neviem, ako sa volá. Zavolal mi, či mám o tú nomináciu záujem a ja som ju prijal. Nehľadajte za tým konšpirácie. Jednoducho treba pripustiť aj to, že existujú aj iné postupy, že osoba je čitateľná, niečo za sebou má, je konzistentná z hľadiska identity a integrity. Nie, že tá osoba vyhľadáva ponuky, ale je oslovená.

Necítite sa premiérovi alebo strane OĽaNO zaviazaný?

Prečo by som mal byť? To sú naivné a infantilné predstavy. Prokuratúra má fungovať na dvoch princípoch. Nikto nesmie zvonku zasahovať dovnútra prokuratúry a prokuratúra nesmie požadovať príkazy a usmernenia zvonku. Problémom je predstava, že prokuratúra by mala postihovať trestnoprávne excesy predchádzajúcej politickej garnitúry. Nebuďme naivní, aj táto garnitúra si bude chcieť prilepšiť. Podstatné však je, že musí prísť osoba, ktorá svoju nezávislosť už v minulosti prejavila v konkrétnych krokoch a rozhodnutiach. Ale vy nepoznáte moje rozhodnutia, nečítate ich a za kandidátom prichádzate s takou všeobecnou predstavou a podozrením, ktoré pôsobia skôr diskreditačne.

Toto nie je diskreditácia, toto je legitímna otázka. Hovorili ste, že Čižnár sa snažil emancipovať od politickej garnitúry, ktorá ho zvolila. Aj to potvrdzuje oprávnenosť tejto otázky. Stačí povedať, že sa hnutiu OĽaNO necítite zaviazaný.

Tá snaha tam vždy je. Otázne je, akým spôsobom a do akého rozsahu sa človek emancipuje. Môže prísť aj k nejakým trestnoprávnym excesom tejto vládnej koalície. Otázka je, ako sa k nim generálny prokurátor postaví. Keď bude nezávislý, nebude žiadny rozdiel, či je niekto z koalície, alebo opozície. Štruktúry, ktoré si toxické osoby vytvorili za účelom kupovania spravodlivosti, tu nefungujú mesiace, ale 5, 10 či 15 rokov. Tie štruktúry prokuratúra tolerovala. Emancipácia má rôzny rozsah a úroveň. Či bude človek postihovať drobnú kriminalitu, alebo pôjde aj na tie vyššie poschodia. To je tá prvotná emancipácia a v Čižnárovom prípade tá následná rezignácia.

Ak ste mali podporu OĽaNO do Súdnej rady, očakávate, že vás podporia aj teraz?

Nie som typ, že by som teraz obiehal poslancov a jednotlivé kluby. Pred oznámením kandidatúry som sa stretol s jediným poslancom – pánom Alojzom Baránikom, a to len vo vzťahu k jeho námietkam týkajúcim sa kauzy Cervanová. Vypočuli sme sa navzájom, viem čo mu prekáža a to je všetko. Mám za sebou minulosť a nevyrástol som na jednej kauze.

Poslanci za SaS sa voči vám ako kandidátovi ohradili kvôli odsudzujúcemu rozsudku v kauze vraždy Ľudmily Cervanovej. Niektorí ľudia sú stále presvedčení, že išlo o justičný omyl či zločin. Stojíte si za rozsudkom?

Nemyslím si, že by spoločnosť bola v tejto otázke rozdelená. To sa len tlačí ten názor, ale vidíte, z ktorej strany a kto túto myšlienku podporuje. Existuje nejaký blog, ktorý tvrdí opak, ale to číta tak 500 ľudí. Je to však len volanie smädného na púšti. Problémom bolo, že niektorí novinári si osvojili boj tých vrahov a nechali sa zaviesť. Spoločnosť sa však už jednoznačne priklonila k názoru, že odsúdené osoby sa skutočne dopustili toho skutku a boli spravodlivo a zákonne odsúdení. Ten rozsudok prešiel toľkými stupňami ako žiadny iný rozsudok na Slovensku: cez krajský, Najvyšší, Ústavný súd aj Európsky súd pre ľudské práva. Tam sa stala chyba v tom, že na začiatku sa to mediálne neuchopilo, oni prevzali iniciatívu a my sme ťahali za kratší koniec. Po tom, čo bolo pani Cervanovej priznané zadosťučinenie v trestnoprávnej rovine, zodvihol som hodenú rukavicu a snažil som sa, aby jej bolo dané zadosťučinenie aj v mediálnej rovine. Na tú extrémnu situáciu sme tak našli extrémnu odpoveď v podobe dvoch kníh. Mohol som napísať knihy o iných závažnejších kauzách. Museli sme však na to reagovať. Tie knihy sú založené na faktoch a podporené všetkými rozhodnutiami, zápisnicami, dôkazmi. Každý si môže tieto fakty vyhodnotiť a spraviť si názor sám.

Nevadí vám teda, že niektorí z odsúdených vrahov sa v podstate spoločensky rehabilitovali a pravidelne sa ocitajú vo vysokej spoločnosti, vrátane prezidentov Andreja Kisku a Zuzany Čaputovej…

Že by boli v spoločnosti s pani prezidentkou, neviem. Zachytil som len účasť prezidenta Kisku v klube Lampa, ale skôr než jeho problém, je to problémom šéfredaktora Štefana Hríba, ktorý ho zaviedol a zneužil jeho účasť.

Čím si takéto ich správanie vysvetľujete?

To bolo spojené s tým, že prípad sa strašne dlho ťahal. Tento spôsob mediálnej prezentácie bol súčasťou ich obhajoby. Celý problém je v tom, že keď sa to dlho ťahalo, človek si zvykne na polohu, že je nevinný. Potrebovali to vytesniť nielen vo vzťahu k sebe samým, ale aj vo vzťahu k rodine a spoločnosti ako takej. Aby mohli fungovať ďalej ako nevinní ľudia a obete justičného komplotu.

Ako dopadlo vaše stretnutie s poslancom Baránikom?

Každý povedal svoju verziu. On povedal, že mu to vadí a vidí to ako prekážku. Bol to jasný postoj k mojej kandidatúre. Ja som povedal, že to za prekážku nepovažujem a kandidatúru budem ďalej zvažovať.

O kauze ste napísali aj knihu spolu s Petrom Tóthom, ktorý mal dlho blízko ku Kočnerovi.

Tie knižky napísal Peter Tóth. Participoval som na nich ako odborný poradca. Impulz prišiel, samozrejme, odo mňa a hľadal som niekoho, kto by to napísal a vydal. Peter Tóth bol oslovený až neviem koľký v poradí, pretože tí skôr oslovení autori sa do toho nechceli pustiť. Síce boli presvedčení, že mám pravdu, ale báli sa. Teraz sa mi to vyčíta, ale malo by to byť moje pozitívum: Vedel som sa postaviť nielen Štefanovi Harabinovi, ale aj druhej strane. Bol som si vedomý, akým dlhotrvajúcim atakom budem podrobený. Napriek tomu som do toho išiel. Viacerí sme ako sudcovia participovali na tomto prípade, ale nikto nenašiel odvahu povedať dosť, takáto je pravda a tak to aj zverejníme.

Nediskvalifikuje vás spolupráca s ním?

Viete vy, čo budete robiť o 5 či 10 rokov? Keď som ho oslovil, v mediálnom prostredí už fungoval. Ja som ho do mediálneho prostredia neuviedol.

Ale rozhodli ste sa s ním spolupracovať…

Lebo bol ochotný na spoluprácu pristúpiť. Mal svojho vydavateľa a tá spolupráca s ním sa týkala len tej knihy. Keby ste čítali komunikáciu z Threemy, sú tam správy medzi ním a Kočnerom, kde sa obaja vyjadrujú na moju osobu negatívne, až dehonestujúco. Keby tá spolupráca presiahla zákonný rámec, alebo by som porušil svoje sudcovské povinnosti, zrejme by sa to v tej komunikácii objavilo.

Takže to neľutujete?

Keď som časom zistil, že je tam vzťah s touto toxickou osobou, spoluprácu som prerušil a následne ukončil. Tretia kniha už vyšla v spolupráci s novinárom Martinom Hanusom. Už v tom čase, to bolo zhruba v roku 2016, som tú spoluprácu ukončil. To bolo dávno pred vraždou novinára Jána Kuciaka.

Ako ste ho oslovili, on prišiel za vami, alebo vy za ním?

Ja som toho človeka ani nepoznal, nemal som naňho žiadne číslo. Čítal som jeho predchádzajúcu knihu Bežec a tým, že dôverne poznám bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Mitra, rozprával som sa o tejto knihe aj s ním. Povedal som mu, že sa mi veľmi páčil jeho analytický štýl a keďže vedel, že hľadám autora, opýtal sa ma, či nemám záujem sa s Tóthom stretnúť.

A vy ste v tom čase nevedeli, že má Tóth blízku ku Kočnerovi?

Veď to nevedel ani Mitro.

Bývalý riaditeľ SIS nevedel o druhom bývalom príslušníkovi? Neplatí, že raz siskár, navždy siskár?

Veď Mitro skončil vo funkcii v roku 2001. To sú také naivné predstavy verejnosti, že bývalý riaditeľ služby musí vedieť všetko a o všetkých.

Ale veď Mitro bol v tajnej službe, tej paralelnej, aj v čase, keď zo SIS odišiel…

To už však bolo v roku 2015. On už robí advokáta a venuje sa golfu. Jemu je úplne ukradnuté, či má niekto nejaký vzťah s niekým, alebo nemá.

Na rozsudok sa vám pýtať nebudem, ale ako ste sledovali a vnímali proces vo veci Kuciak? Sledovali ste mediálne výstupy, alebo ste sa im úplne vyhýbali?

Nijako špeciálne som to nesledoval, pretože podľa mňa to bol skôr taký mediálny lynč. Neviem, či je takáto forma mediálneho lynču súčasťou práva na spravodlivý súdny proces. Pomaly každý ten súd už považoval za nejakú formalitu a očakával jednoznačný výsledok. Rozhoduje však súd, a nie médiá.

Funkcia generálneho prokurátora je obmedzená na sedem rokov. V prípade zvolenia by ste sa potom vrátili na Najvyšší súd, alebo by ste ostali na prokuratúre?

Áno, vrátil. Myslím, že to je moja najväčšia výhoda. Veď ja tam nemusím byť sedem rokov, ale aj rok, dva či tri. Kedykoľvek sa môžem vrátiť naspäť do funkcie sudcu. Musím jedine splniť zákonnú podmienku, že 60 dní vopred by som to musel oznámiť ministerke spravodlivosti. Určite nehodlám skončiť na prokuratúre. To ma robí ešte viac nezávislejším, že sa mám kde vrátiť, a nie do bezvýznamnej funkcie.

Či už sa Dušan Kováčik funkcie špeciálneho prokurátora vzdá, alebo mu budúci rok uplynie funkčné obdobie, v prípade zvolenia by ste mohli navrhnúť jeho nástupcu. Viete, koho by ste navrhli?

Predstavu mám v tom smere, že tak ako generálny aj špeciálny prokurátor by mal byť neprokurátor, teda pochádzať z prostredia mimo prokuratúry. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ktorá sa Kováčikovi kladie za vinu, nech mi nikto nehovorí, že ostatní prokurátori špeciálnej prokuratúry o tom nevedeli. Veď niektorí boli pri prameni. Bude sa musieť asi nariadiť dôkladné vyšetrovanie. Ak sa preukáže, že na tej trestnej činnosti participovali aj ďalší prokurátori, prípadne administratívny aparát, bude sa musieť vyvodiť personálna, disciplinárna alebo trestnoprávna zodpovednosť. Aj preto by tam mal prísť neprokurátor, aby vyšetrovanie nebolo zaťažené nejakými vplyvmi zvnútra.

Neveríte, že o možnej trestnej činnosti na špeciálnej prokuratúre nikto z ostatných prokurátorov nevedel. Za generálneho prokurátora však kandidujú až štyria takíto prokurátori. Ako vnímate ostatných protikandidátov?

Túto zmenu budú musieť podporiť všetci proreformí, čestní, slušní a poctiví prokurátori, vrátane týchto kandidátov. Každý z nich má svojej kvality a budem rád, keď sa na tejto zmene budú svojou mierou podieľať. Viem si predstaviť spoluprácu s každým z nich a viem si predstaviť aj miesto pre každého z nich v tomto procese zmeny. Určite aj na tých námestníckych miestach, ale to je všetko ešte veľmi ďaleko.

Viete si predstaviť, že by ste navrhli aj Daniela Lipšica?

Rozhodne by to mala byť osoba znalá pomerov a odborník v trestnej oblasti. Viem si predstaviť aj Daniela Lipšica.

Môžete povedať dôvod zmeny vášho priezviska?

Myslím si, že to je moja osobná záležitosť. Pokiaľ sa však na to bude niekto pýtať v rámci vypočutia, bez problémov sa k tomu vyjadrím.