Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO), keďže sa testovalo pod taktovkou jeho rezortu, o zapisovanie rodných čísel požiadali úrady verejného zdravotníctva. Už pred prvým plošným testovaním Asociácie všeobecných lekárov upozorňovala, že najmä v menších obciach a mestách sa môžu zhodovať mená aj dátumy narodenia testovaných.
Na jednej strane vojaci, na druhej zdravotníci
Naď ešte minulý týždeň vyhlasoval, že osobné údaje zozbierané pri celoplošnom testovaní bude spracovávať Národné centrum zdravotníckych informácií a regionálne úrady verejného zdravotníctva. No centrum aj regionálne úrady túto informáciu pre Pravdu vyvrátili. Ešte v tento pondelok hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková tvrdila, že údaje spracovávajú regionálne úrady verejného zdravotníctva.
Pravda však oslovila viacero týchto úradov. A tie zhodne tvrdia, že hárky s osobnými údajmi sú vo vlastníctve Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Hygienici však poskytli priestor na spracovávanie údajov. Informácie o pozitívne testovaných Slovákoch podľa regionálnych hygienikov nahadzujú do systému, ktorý vytvoril Úrad verejného zdravotníctva, práve vojaci.
Tieto informácie majú slúžiť najmä epidemiológom z regionálnych úradov, ktorí tak môžu ľahšie vyhodnocovať dáta a kontaktovať osoby, ktorým antigénový test ukázal pozitivitu.
Pýtali sme sa preto, čo sa stane s údajmi ľudí, ktorých test bol negatívny. Podľa stanoviska ministerstva obrany sa do kontaktu s osobnými údajmi dostávajú iba riadne poučené osoby. „Profesionálni vojaci po procese testovania obyvateľov na ochorenie COVID-19 vyhodnocujú výsledky testovania v jednotlivých odberových miestach iba ako číselné štatistické údaje o počte realizovaných testov a testov s pozitívnym výsledkom. Profesionálni vojaci teda neprichádzajú do kontaktu s osobnými údajmi testovaných osôb a ani ich nespracúvajú. Až po ukončení testovania profesionálni vojaci finálne hárky už iba fyzicky preniesli na príslušné regionálne veliteľstvo, odkiaľ boli prevezené na príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva,“ píše sa v stanovisku.
Podľa rezortu obrany teda konečnou osobou, ktorá pracuje s osobnými údajmi obyvateľov, nie sú vojaci, ale jednotliví pracovníci regionálnych úradov verejného zdravotníctva.
Nejasná zodpovednosť
Podľa Úradu verejného zdravotníctva je však všetka zodpovednosť za informácie v hárkoch na ozbrojených silách. „Keďže Úrad verejného zdravotníctva ani regionálne úrady nie sú vlastníkmi osobných údajov v papierovej forme (hárkov), nevieme, aký ďalší postup uskladnenia/skartácie zvolia ozbrojené sily po skončení celého procesu,“ vysvetľuje hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Daša Račková.
Račková pripomína, že hygienici pracujú najmä s digitálnymi údajmi z informačného systému. A pripomeňme, že tie do systému vkladajú alebo vpisujú vojaci. „Digitalizované údaje bude úrad uchovávať s maximálnou zodpovednosťou,“ ubezpečuje hovorkyňa.
Hárky plné citlivých údajov teda z jednotlivých odberových miest po Slovensku zhromaždili vojaci, teraz ich previezli na regionálne úrady a tam ich v podstate opisujú do počítačového systému. Čo bude s nimi ďalej, v tejto chvíli nevedno, keďže ani rezort obrany, ani úrady verejného zdravotníctva nechcú prebrať zodpovednosť nad nimi.
Úrad na ochranu osobných údajov má jasný názor: spracúvanie týchto informácií je výhradne zodpovednosťou prevádzkovateľa, ktorý danú akciu – v tomto prípade plošné testovanie – realizuje.
„Prevádzkovateľ je povinný ešte pred samotným spracúvaním mať ustanovené vlastným postupom alebo osobitným zákonom, čo sa bude s osobnými údajmi, a teda hárkami, diať, ak sa už skončila potreba ich papierovej podoby. Za splnenie povinnosti hárky skartovať, uchovať, alebo ich niekomu odovzdať nesie zodpovednosť prevádzkovateľ, teda v prípade plošného testovania jeden zo subjektov ministerstva obrany, ministerstva zdravotníctva či Úradu verejného zdravotníctva,“ vysvetľuje Lucia Bezáková z odboru právnych služieb Úradu na ochranu osobných údajov.
Takže to, čo sa s hárkami stane, malo byť vyriešené už pred ich samotným vyhotovením, čiže už pred pilotným testovaním v štyroch okresoch. Úrad zároveň konštatuje, že ako dozorný orgán dohliadajúci na ochranu osobných údajov môže vykonať kontrolu, alebo začať konanie na základe podnetu, návrhu na začatie konania alebo aj z vlastnej iniciatívy. „Vo veci plošného testovania už úrad dostal mnoho podnetov a otázok, ktoré vyhodnocuje,“ dodáva Bezáková.