Remeta: Generálnym prokurátorom by mal byť mladší človek

VIDEO: Rastislav Remeta o svojej kandidatúre na generálneho prokurátora.

Čo vás motivovalo uchádzať sa o funkciu generálneho prokurátora?

Prokuratúra sa nachádza na dejinnej križovatke svojho vývoja. Doterajšie smerovanie spôsobilo aj súčasný stav. Je nemysliteľné, aby v rezorte prokuratúry došlo v takom krátkom období k tomu, že vyšli najavo skutočnosti o možnej korupčnej a inej trestnej činnosti bývalého generálneho prokurátora a ďalších prokurátorov. Tiež zadržanie špeciálneho prokurátora nevrhá dobré svetlo na prokuratúru. Tieto skutočnosti len podporujú moje rozhodnutie kandidovať, keďže rezort prokuratúry potrebuje nevyhnutnú zmenu a razantný reštart. Prokuratúra sa v súčasnosti otriasa v očiach verejnosti z hľadiska dôveryhodnosti. Je však potrebné zdôrazniť, že absolútna väčšina prokurátorov si plní svoje povinnosti. Ojedinelé zlyhania teraz vrhajú zlé svetlo na celý rezort. Samostatné ústavné postavenie prokuratúry v sebe obsahuje zodpovednosť aj za jednotnú trestnú politiku. Prokuratúra ako štátny orgán s pôsobnosťou v trestnej aj civilnej oblasti je svojou univerzálnosťou opodstatnená aj v sústave orgánov ochrany práva. Môj názor je: dajte šancu novým ľuďom, aby presvedčili, že dokážu s prokuratúrou pohnúť ďalej. V súčasnej dobe nie je potrebné meniť systém, je potrebné dať šancu novým ľuďom, aby presvedčili.

Čo potrebuje prokuratúra najviac?

Najmä zrýchliť aktivitu v činnosti prokuratúry vo všetkých oblastiach. Dodržiavať dôsledne zásadu legality, postihovať všetky trestné činy, o ktorých sa prokurátori dozvedia, a dôsledne chrániť práva fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Je potrebné prokuratúru otvoriť a stransparentniť, aby verejnosť mala prehľad o činnosti prokuratúry, aby prokuratúra nebola pred svetom uzavretá. Je potrebné zreorganizovať a zracionalizovať niektoré organizačné zložky Generálnej prokuratúry, najmä posilniť nosný trestný odbor pre jednotné uplatňovanie trestnej politiky na všetkých ôsmich krajských a 54 okresných prokuratúrach. Rovnako je potrebné, aby okresné a krajské prokuratúry boli do určitej miery samostatnejšie v rozhodovaní, aby sa dal priestor aj novým myšlienkam. Má to však aj druhú stranu mince, zvyšuje sa tým zodpovednosť jednotlivých prokurátorov. Navrhujem obmedziť funkčné obdobie vedúcich krajských a okresných prokurátorov na dve päťročné funkčné obdobia. Je potrebné zaoberať sa niektorými inštitútmi – napríklad skrátením zákonných lehôt pre zrušovanie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní v zmysle paragrafu 363 trestného poriadku, ktoré je v kompetencii generálneho prokurátora. Tiež je potrebné zamyslieť sa nad otázkou možnej metodiky prideľovania spisov prokurátorom a merania ich výkonov.

V čom vidíte rozdiel vo vlastnej osobe a vlastnej predstave o rozvoji prokuratúry oproti iným kandidátom?

Považujem sa za aktívneho prokurátora, ktorý veľkú časť svojej profesijnej činnosti vykonáva v pojednávacích miestnostiach a pri vyšetrovacích úkonoch. Už s odrazom od týchto skúseností je potrebné, aby bol rezort prokuratúry aktívnejší. Mám predstavu, aby prokuratúra bola aktívnejšia aj v dôslednom prezentovaní výsledkov svojej činnosti formou mediálnych vystúpení, tlačových konferencií, ale aj zverejňovaním podaných obžalôb na webovom sídle prokuratúry. Nie je vhodné, aby prokuratúra o svojej činnosti mlčala, či už v pozitívnom, alebo v negatívnom svetle.

Aký má byť samotný generálny prokurátor?

Z hľadiska doterajšieho vývoja prokuratúry je vhodné, aby bol generálnym prokurátorom mladší človek, možno aj v porovnaní s inými štátmi. Vzhľadom na aktuálnu situáciu je vyšší predpoklad, že osoba, ktorá je možno v strednom veku, teda do 50 rokov, by mohla priniesť nový vietor do fungovania prokuratúry. Hoci vek nie je určujúci, s vekom rastú skúsenosti, ale podľa mňa by bolo vhodné, aby prokuratúra nabrala razantnú rýchlosť vo svojej činnosti, aby sa nemuseli riešiť také prípady, ktoré sú aktuálne v súčasnosti.

Nie ste na jednu z najvyšších ústavných funkcií príliš mladý?

Mám 48 rokov. Prešiel som všetkými stupňami prokuratúry vrátane dočasného prideľovania na Úrad špeciálnej prokuratúry. Z hľadiska odborných predpokladov, praktických skúseností, ako aj osobnostných vlastností sa cítim na to, aby som túto funkciu zodpovedne a so všetkou vážnosťou zastával. Vhodným príkladom je aj podpora kolegov, ktorí ma navrhli v rámci jednotlivých prokurátorských zhromaždení na vypočutie pred Radou prokurátorov, keď spomedzi 960 prokurátorov boli vybraté štyri mená. Podrobili sme sa vypočutiu pred Radou prokurátorov a zástupcami tretieho sektora spolu s predsedom Ústavnoprávneho výboru Národnej rady. Bolo to vypočutie, kde padli rôzne otázky a všetci zúčastnení mali možnosť zistiť aj odborné, praktické a osobnostné kvality každého uchádzača. Cítim sa na to, aby som bol dobrým kandidátom a následne v prípade, že sa politické strany nebudú vedieť dohodnúť, konštruktívnou alternatívou v prípade zvolenia.

Rada prokurátorov však za svojho kandidáta vybrala Jozefa Čentéša. Prečo myslíte, že ste ich nepresvedčili?

Všetci štyria uchádzači, ktorí boli predtým vypočutí pred Radou prokurátorov, ako aj teraz všetkých sedem uchádzačov o kandidatúru na post generálneho prokurátora, sú špičkoví ľudia. Vybrať si medzi nimi bude naozaj ťažké. Nejde ani tak o to, či som Radu prokurátorov presvedčil, alebo nepresvedčil, lebo si mohli vybrať len jedného. Viem, že to bolo ťažké rozhodovanie. Ešte pred schválením v súčasnosti platného zákona Rada prokurátorov uvažovala, že Národnej rade navrhne všetkých prokurátorov, ktorí budú vybratí jednotlivými zhromaždeniami prokurátorov. Súčasný zákon však umožňuje navrhnúť len jedného uchádzača o kandidatúru. Zadosťučinením pre všetkých prokurátorov, ale najmä pre navrhnutých uchádzačov, ktorí sa vypočutia pred Radou prokurátorov zúčastnili a získali tak silnú podporu prokurátorov, je, že všetci štyria uchádzači o kandidatúru sú v podstate v hre o zvolenie aj teraz pred Národnou radou.

Aká by bola prvá vec, ktorú by ste v prípade zvolenia chceli na prokuratúre urobiť?

V prvom rade dôsledne zanalyzovať činnosť Generálnej prokuratúry. Bude to spojené s reorganizáciou a racionalizáciou organizačných zložiek Generálnej prokuratúry. Je preto potrebné vyhodnotiť činnosti jednotlivých odborov a oddelení. Nosnou činnosťou prokuratúry je trestné právo, nosný je teda trestný odbor, ktorý by mal byť posilnený. V súčasnosti samostatné odbory a oddelenia by boli začlenené do trestného odboru, aby bolo možné metodicky a efektívne zabezpečovať jednotnú trestnú politiku na podriadených organizačných zložkách v rámci celej republiky.

A vaše ďalšie plány a ciele?

Ďalej by to malo byť vyhodnotenie činnosti informačných systémov Generálnej prokuratúry. Zároveň navrhujem zriadenie analytického a kriminologického odboru, ktorý by dôsledne vyhodnocoval príčiny a dôsledky trestnej činnosti, ako aj prognózu jej vývoja. Zároveň by pracoval na legislatívnej činnosti, ktorú by bolo do budúcnosti vhodné upraviť. Vykonával by analytickú činnosť všetkých údajov, ktoré by Generálna prokuratúra získala z podriadených zložiek. Spracovával by aj ročnú správu o činnosti prokuratúry a zabezpečoval by aj rozborovú činnosť v rámci riešenia parciálnych trestnoprávnych alebo civilnoprávnych problémov v rámci jednotného uplatňovania právnych predpisov. Následne navrhujem zaviesť metodiku na prideľovanie spisov prokurátorovi. Rovnako zaviesť metodiku na ročné hodnotenie prokurátorov, aby bolo možné zistiť ich výkony a zaťaženosť. Navrhujem tiež upraviť pokynom činnosť prokurátora v trestnej oblasti, ktorý je v súčasnosti len v netrestnej oblasti. Opätovne zaviesť aj tzv. podnety v trestnom konaní, ale len pre oprávnené osoby, aby tretie osoby, ktoré nemajú žiadne oprávnenia vo vzťahu ku konkrétnej veci, nezisťovali „fishingom“ informácie ohľadom iných vecí. Z hľadiska otvorenosti a transparentnosti je nevyhnutné zaviesť podrobnejšie a presnejšie majetkové priznania a čestné vyhlásenia o užívaní majetku prokurátorov a ich blízkych osôb. Je potrebné dôsledne informovať verejnosť o činnosti prokuratúry, zverejňovaním podaných obžalôb na webovom sídle. Hovorcovia Generálnej prokuratúry a krajských prokuratúr by tiež mali priebežne informovať o činnosti prokuratúry. Prokurátor by mohol po pojednávaní fakticky informovať o predmete pojednávania bez podrobností a hodnotenia dôkazov. Princípom mojej vízie koncepcie rozvoja a riadenia prokuratúry je nevyhnutný a nekompromisný reštart v činnosti prokuratúry, hlavne zrýchlenie jej činnosti a vyvodzovanie rovnakej trestnej zodpovednosti vo vzťahu ku všetkým osobám.

Ste predsedom Etickej komisie prokuratúry, ktorá označila správanie Dobroslava Trnku riešené v jeho disciplinárnom konaní za porušenie etických zásad. Pred niekoľkými dňami sa skončila disciplinárka s Trnkom. Ako ju hodnotíte?

Neviem sa vyjadriť k veci podrobne. Aj Etická komisia prokuratúry, ktorá konala na základe návrhu disciplinárnej komisie a konštatovala porušenie pravidiel prokurátorskej etiky týkajúcej sa dôveryhodnosti a dôstojnosti prokurátora, badala v časti riziko možnej dôkaznej núdze. Na prípadoch zo zahraničia však vidíme, že aj v prípade oveľa menších pokleskov sa ľudia vzdávajú funkcií. To ešte neznamená, že sú vinní. Ako som hovoril, dôvera verejnosti v prokuratúru sa otriasa. Opäť však zdôrazňujem, že absolútna väčšina prokurátorov si svoje povinnosti plní a ide len o ojedinelé zlyhania.

Čo hovoríte na zadržanie a obvinenie špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika?

Bol to obrovský šok pre rezort prokuratúry, ako aj pre absolútnu väčšinu radových prokurátorov, keďže to opäť vrhá zlé svetlo na rezort prokuratúry. Vítam však rýchle rozhodnutie prvej námestníčky generálneho prokurátora Viery Kováčikovej, ktorá špeciálnemu prokurátorovi ešte v ten deň pozastavila výkon funkcie.

Hovoríte, že pre prokurátorov to bol šok, ale pre veľkú časť spoločnosti to nebolo veľkým prekvapením…

Je to až neuveriteľné. Prokurátor musí vždy vychádzať z overených skutočností faktov a musí byť zdržanlivý. V právoplatne neskončenej veci sa nesmie vyjadrovať. Prokurátor môže vnímať rôzne šumy a podozrenia, ale pokiaľ osoba, ktorá má vedomosti o podozrení z trestnej činnosti, k tomu nevypovedá a policajt nemá dostatok iných dôkazov, je ťažké niečo riešiť v danom čase. Je to však závažnejšie preto, že ide o osobu špeciálneho prokurátora, ktorý je ako námestník generálneho prokurátora jedným z najvyššie postavených prokurátorov na Slovensku. Do určitej miery má ísť aj vzorom a byť meradlom posudzovania práce prokuratúry. Ak na čele Úradu špeciálnej prokuratúry stojí osoba, ktorá je teraz trestne stíhaná a k tomu väzobne, veľmi zle to pôsobí na dôveryhodnosť prokuratúry ako celku. Aj na prokurátorov, ktorí s tým absolútne nič nemajú. Ide o zlyhanie jednotlivca, ale povesť prokuratúry sa tým výrazne narušila.

Dopustili ste sa nejakého profesionálneho zlyhania?

Chvalabohu som doteraz nemal žiadne disciplinárne stíhanie a vyhýbali sa mi aj akékoľvek procesné pochybenia. Je pravdou, že táto práca nie je len mojím zamestnaním, ale aj záľubou. Pri vyšetrovaní takých náročných trestných vecí, ktoré som mal doteraz pridelené, si to vyžaduje veľké sústredenie, precíznosť a niekedy až puntičkárske zameranie na detaily.

Ako ste prijali vy rozsudok v kauze Kuciak?

Kauza zaznamenala obrovský ohlas verejnosti nielen s ohľadom na poškodené osoby a súvis s novinárskou prácou, ale aj samotný priebeh súdneho procesu. Spôsob vyšetrovania bol tiež na pomery trestného procesu a kriminalistiky na Slovensku prelomový a revolučný. Boli využité technické a informačné prostriedky aj v spolupráci so zahraničím. Práca vyšetrovateľov a prokurátorov bola v niektorých etapách vyšetrovania excelentná. Mám však vnútorný pocit, že v tomto prípade ešte nebolo povedané všetko a je predpoklad, že táto vec ešte bude predmetom súdneho konania. Rozsudok som zatiaľ nečítal. Ale ak sudcovia nemali absolútnu istotu k vyneseniu odsudzujúceho rozsudku, treba rozsudok akceptovať. V odvolacom konaní však všetky dôkazy, fakty a argumenty, ako aj konanie posúdi Najvyšší súd a ten môže odvolanie zamietnuť, ale môže aj rozsudok zrušiť a vrátiť vec na nové prerokovanie a rozhodnutie. Môže nastať aj situácia, že vec po zrušení pridelia do iného senátu.

Ako ste vnímali priebeh tohto ostro sledovaného procesu?

Táto kauza bola z hľadiska priebehu procesu revolučná. Proces bol médiami sčasti snímaný v priamom prenose. Na škodu možno bolo príliš veľa vyjadrení strán konania v priebehu procesu. Mohlo to spôsobiť skreslenie nazerania verejnosti na skutkové zistenia, z ktorých potom súd vychádzal pri svojom rozsudku. Pripomeniem v tejto súvislosti prípad tzv. vraždy v Polomke z roku 2006, kde policajný gang usmrtil podnikateľa, pričom až o niekoľko rokov neskôr došlo aj k odhaleniu sprostredkovateľa a objednávateľa. Je to posolstvo aj pre súčasnú dobu vo veci pána Kuciaka.

V čom presne? Ako k tomu došlo?

V roku 2006 trio páchateľov, bývalých a aktívnych policajtov, prepadlo v obci Polomka podnikateľa Jána Kubašiaka v dome, kde spútali všetky osoby vrátane malej dcéry, zalepili im ústa a následne spútali aj hliadku, ktorá prišla do domu preveriť oznámenie. Hľadali dokumenty súvisiace so vzájomnou podnikateľskou činnosťou Kubašiaka a ďalšej osoby a následne prišlo k usmrteniu podnikateľa pred očami všetkých zúčastnených. Na úteku títo policajti strieľali po ďalšej hliadke, preto som vec žaloval ako vraždu a pokus o vraždy. Nakoniec začali dvaja z troch páchateľov spolupracovať a žiadali dohodu o vine a treste. U jedného z obžalovaných som navrhoval doživotie. Hlavný vykonávateľ bol odsúdený na 25 rokov, pretože znalci pripustili nádej na prevýchovu. Ďalší dvaja páchatelia dostali 8,5 roka a osem rokov, vzhľadom na to, že sa priznali, oľutovali a spolupracovali pri objasnení trestnej veci. Až s odstupom siedmich rokov došlo k tomu, že posledný z troch vykonávateľov, zrejme aj preto, že nedostal peniaze, aby o skutku mlčal, usvedčil objednávateľa skutku. O ďalšie dva roky bol usvedčený aj sprostredkovateľ skutku. Trvalo to síce dlhšiu dobu, ale došlo k objasneniu nielen vykonávateľov, ale aj objednávateľa, aj sprostredkovateľa. Preto som povedal, že je to posolstvo aj pre vec nebohého pána Kuciaka. Neskôr vyšlo najavo, že určití členovia tohto gangu sa obdobných skutkov dopustili aj vo vzťahu k iným podnikateľom, ale aj advokátom či sudcom. Odkrylo to rozsiahlu sieť trestnej činnosti, ktorá predtým nebola odhalená. Na základe modusu operandi, ktorý boli v tejto veci páchateľmi využitý, sa pri posudzovaní iných dovtedy neobjasnených vecí podarilo ustáliť konkrétnych páchateľov, postaviť ich pred súd a neskôr boli aj odsúdení.

Svoje pôsobenie v Etickej komisii prokuratúry ste priblížili v našom predchádzajúcom rozhovore. Môžete viac predstaviť svoje skúsenosti prokurátora žalobcu? Ktoré ďalšie vaše prípady považujete za spoločensky najvýznamnejšie?

Do rezortu prokuratúry som nastúpil v roku 1998. Prešiel som Okresnou prokuratúrou v Banskej Bystrici, vo Zvolene, Krajskou prokuratúrou v Banskej Bystrici, Generálnou prokuratúrou medzi rokmi 2009 a 2014, kde som pôsobil na odbore osobitného určenia, ktorý v tom čase vyšetroval najzávažnejšiu trestnú činnosť. Na krajskú prokuratúru som sa vrátil v roku 2014. Celá moja doterajšia prax je zameraná na boj s organizovaným zločinom, tzv. mafiou. Predmetom mojej činnosti boli trestné činy rôzneho charakteru – násilnej, ekonomickej aj drogovej kriminality. Trestné činy ústavných činiteľov, policajtov a ďalších ozbrojených zborov. Aj v súčasnosti je predmetom mojej činnosti v podstate kriminalita všetkého druhu. Prípad Polomka som už spomínal. Najvypuklejšou kauzou poslednej doby je útok na súdnu exekútorku, ktorú pre výkon jej činnosti vydierali, zastrašovali a nakoniec jej aj podpálili chatu. Ďalšou je trestná činnosť advokáta, ktorý ako správca konkurznej podstaty spreneveril majetok patriaci úpadcom. Z hľadiska celej mojej doterajšej kariéry som mal pridelené veci, kde došlo aj k uloženiu vysokých trestov odňatia slobody a doživotia. Napríklad vo veci odsúdeného Branislava Adamča, kde Mikuláš Černák si z väzby objednal usmrtenie podnikateľa Mariana Karcela, aby sa už nenašiel iný svedok, ktorý proti nemu mohol vypovedať. Napríklad aj odsúdený Ivančík, ktorý za vraždu mladej kamarátky, ktorú spáchal s ďalšími odsúdenými, a zakopal ju pod oknom v záhrade, bol odsúdený na 24 rokov, alebo aj odsúdený Grofčík, ktorý usmrtil svojho otca a potom aj svojho kamaráta, za čo bol ako obzvlášť nebezpečný recidivista odsúdený na doživotie.

Veľký ohlas vzbudila aj trestná vec útoku policajtov na maloletých rómskych chlapcov na obvodnom oddelení v Košiciach…

Táto vec vyšla najavo v roku 2009, a to na základe práce novinára, ktorý ministrovi vnútra zaslal CD s obrazovo-zvukovým záznamom, kde prebiehalo fackovanie šiestich rómskych chlapcov, pričom policajti im dávali pokyny a štekali na nich psy. Následne po fackách sa mali pobozkať. Vzbudilo to obrovský ohlas verejnosti vrátane medzinárodných inštitúcií. Do určitej miery to ovplyvnilo aj inštitucionálne ukotvenie postavenia inšpekcie ministerstva vnútra pre vyšetrovanie trestných činov príslušníkov Policajného zboru, vybavenie vstupných priestorov Policajného zboru kamerami a vec bola podrobená aj analytickej činnosti ministerstva vnútra pri zadržiavaní osôb v budovách Policajného zboru. Táto kauza je v súčasnosti už na treťom odvolacom konaní, keďže Okresný súd v Košiciach trikrát rozhodol o oslobodení policajtov. O tretom odvolaní prokurátora zatiaľ krajský súd nerozhodol.

Prečo súd trikrát neodsúdil policajtov za šikanovanie rómskych chlapcov? Veď mal jasný videozáznam. Bola vaša žaloba slabá alebo zlyhal súd?

Keďže vec nie je právoplatne skončená, môžem uviesť len toľko, že obžaloba bola kvalitná vrátane predložených dôkazov. Trvalo veľmi dlho, kým súd vykonal videozáznam, teda ho prijal ako dôkaz. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že otázka príslušnosti policajných orgánov ako vyšetrujúcich orgánov, ako aj otázka príslušnosti konajúcich súdov sa v minulosti vyvíjala a bola rôzne inštitucionálne upravená. V budúcnosti bude zrejme nevyhnuté opätovne otvoriť otázku jednak inštitucionálneho zaradenia inšpekcie ministerstva vnútra ako vyšetrujúceho orgánu, ako aj opätovného prehodnotenia príslušnosti súdov. Napríklad v minulosti posudzovali trestnú činnosť príslušníkov ozbrojených zborov vrátane policajtov vojenské súdy, čo malo význam z hľadiska celého trestného procesu, ako aj z hľadiska prípadného pretrhnutia lokálnych väzieb alebo eliminovania prípadnej solidarity s takýmto konaním. V súčasnosti by bolo vhodné zvážiť zaradenie posudzovania trestnej činnosti policajtov pod Špecializovaný trestný súd.

Aké sú vaše majetkové pomery?

Spolu s manželkou vlastníme byt v Banskej Bystrici. Manželka má ešte ďalší byt. Máme dve staršie autá. Naše úspory sú minimálne, keďže máme dve študujúce deti. Zdedil som spolu so súrodencami starý dom so záhradou a s pozemkami. Mám ešte hypotéku na byt. Neužívam ja ani manželka žiadnu vec vo vlastníctve tretej osoby. Rovnako ako manželka žijem len z prokurátorského platu. Nemám žiadne cenné papiere, obrazy či iné predmety, ktoré by spadali do majetkového priznania. Jednou z vecí, ktoré vo svojej koncepcii navrhujem, je spresnenie a spodrobnenie majetkových priznaní prokurátorov. Navyše by mal prokurátor predložiť čestné vyhlásenie o užívaní majetku, ktorý nie je v jeho vlastníctve alebo vo vlastníctve jeho rodiny. Je to reakcia na informácie, že niektorí užívajú majetok, ktorý nepriznali, a sú v rozpore s ich majetkovými a platovými pomermi.

Na čo je také čestné vyhlásenie dobré, ak vieme, že aj samotný premiér podpísal čestné vyhlásenie, že svoju diplomovú prácu vypracoval sám a v súlade s pravidlami, a napriek tomu, že to tak nebolo, nebola voči nemu vyvodená žiadna zodpovednosť?

Pravdaže, toto by bol len prvý krok. V prípade porušenia, teda nesúladu tohto čestného vyhlásenia s realitou, si môže vyžiadať generálny prokurátor od dotknutého prokurátora stanovisko k tomu, o aký majetok ide a či to nie je v rozpore s jeho platovými a majetkovými pomermi. Mal by to potom objasniť, keďže to môže mať vplyv aj na previerku Národného bezpečnostného úradu. Môže to tiež znamenať porušenie prokurátorskej etiky. Podľa toho, ako bol takýto majetok nadobudnutý, môže to zakladať disciplinárnu, ale aj trestnoprávnu zodpovednosť. Je neobhájiteľné, ak sa prokurátor prezentuje majetkom, ktorý nevie vysvetliť. Želal by som si, aby štátne orgány, ale aj celá spoločnosť dospeli do štádia, že aj morálne poklesky budú znamenať, že dotknuté osoby sa samy vzdajú funkcií a nebudú čakať na výsledok disciplinárnych či trestných konaní.

Aké sú vaše rodinné pomery? Čo robia vaši blízki?

Moja manželka je rovnako prokurátorka na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici. Do rezortu prišla o dosť neskôr ako ja, až v roku 2007. Ja som zameraný na trestné právo, ona na civilné, teda dozor nad zákonnosťou orgánov verejnej správy. Je to teda diametrálne odlišné. Už nikto ďalší z rodiny nepracuje ani na prokuratúre, ani v justícii, ani v štátnej správe. Máme dve deti. Jeden syn študuje na vysokej škole v druhom ročníku medicínu a druhý je prvák na gymnáziu.

Ako sa vy alebo aj manželka pozeráte na úmysel zriadiť Najvyšší správny súd, ktorý by mal okrem správneho práva riešiť aj disciplinárne previnenia sudcov, prokurátorov či advokátov?

Rozprávame sa s ňou aj o možnostiach, ktoré by zriadenie Najvyššieho správneho súdu prinieslo z hľadiska kompetencií prokuratúry alebo verejného ochrancu práv. Je to riešenie, ktoré sa osvedčilo v Českej republike. Aj tam posudzuje disciplinárne konanie sudcov a štátnych zástupcov – v slovenských podmienkach teda prokurátorov. Sú dve možnosti. Prvou je, že disciplinárne komisie zostanú pod Generálnou prokuratúrou, riadne aj odvolacie komisie. V mojej koncepcii navrhujem otvoriť súčasný stav o externého člena nominovaného Súdnou radou, aby tam popri prokurátoroch bol aj sudca, advokát či akademik. Už toto by otvorilo fungovanie disciplinárnych, ale aj výberových komisií na posty právnych čakateľov, prokurátorov, ako aj prokurátorov, ktorí chcú funkčne postúpiť vyššie. V minulosti boli komisie otvorené, napríklad o notárov, a stalo sa, že v rámci disciplinárneho konania došlo aj k premlčaniu skutku. Ak by vznikol Najvyšší správny súd, bolo by vhodné doriešiť aj otázku možného opravného prostriedku, lebo taká možnosť v Česku prípustná nie je. Najvyšší správny súd je teda jedna z možností. Nevidím v tom nič zlé.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) v pripravovanom návrhu ústavného zákona chce zrušiť Ústavnému súdu právomoc odoprieť väzobné stíhanie sudcu. Podporujete to?

Riešil som aj prípad podozrenia z nelegálnej činnosti sudcu krajského súdu, ktorého rozhodovanie vzbudilo podozrenie, že prepustenie z väzby nebolo zákonné. Inicioval som podanie návrhu na Ústavný súd, ktorý rozhodoval o súhlase na trestné stíhanie sudcu. V tom období, zhruba v roku 2011, som obhajoval tento návrh pred plénom Ústavného súdu, ale nebol daný súhlas na jeho trestné stíhanie. V súčasnosti je podľa môjho názoru nadbytočné, aby Ústavný súd vydával súhlas na vzatie do väzby sudcu, keď o návrhu prokurátora na vzatie do väzby sudcu bude následne rozhodovať ešte sudca pre prípravné konanie. Dochádza tak v podstate k dvojitému preskúmavaniu tej istej veci. Určitú rolu môže zohrať aj otázka prípadného prejudikovania pre následné rozhodovanie o väzbe. Zásada rovnosti práva by sa mala vzťahovať aj na sudcov. Samozrejme, za podmienky dôsledného eliminovania pokusu zneužiť väzobné trestné stíhanie proti konkrétnemu sudcovi.

Váš protikandidát Tomáš Honz úspešne dotiahol k rozsudku kauzu šekov, ktorými podľa súdu propagoval predseda ĽS NS Marian Kotleba neonacizmus. Po vyhlásení rozsudku povedal, že nový generálny prokurátor by mal zvážiť žalobu na rozpustenie tejto strany. Urobili by ste to?

Jednou z vecí, ktorou by sa mal nový generálny prokurátor zaoberať je aj opätovné posúdenie možnosti podania nového návrhu na rozpustenie tejto politickej strany. V súčasnej dobe je už iná situácia aj z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov ohľadom tejto veci, aj vzhľadom na odsúdenie iných osôb. Už sa teda vykreovala aj určitá judikatúra, ale v prvom rade je potrebné dôsledne vyhodnotiť stanovy a verejné prejavy osôb z tejto politickej strany a posúdiť, či vyšli najavo nové argumenty a dôvody, aby takýto návrh generálny prokurátor podal. Za seba poviem, že určite by som sa touto vecou zaoberal.

Ako kandidáta na generálneho prokurátora vás navrhla dvojica poslancov OĽaNO Igor Hus a Ján Krošlák. Ako k tomuto návrhu prišlo?

Stretol som sa s pánom poslancom Igorom Husom pri úvahách o možnej kandidatúre. Pán Hus je bývalý policajt, teda myšlienky o fungovaní polície a prokuratúry sú nám obom blízke. Stotožnil sa s mojimi návrhmi na ďalšiu činnosť a smerovanie rezortu prokuratúry, a preto ma navrhol. Myšlienky o ďalšom smerovaní prokuratúry a novej energii do fungovania tohto rezortu boli sympatické aj bývalému športovcovi Jánovi Krošlákovi, preto sa k návrhu pána Husa pripojil a ich návrh bol spoločný.

Odkiaľ sa poznáte?

Najskôr som sa stretol s pánom Husom ako bývalým policajtom, s pánom Krošlákom som sa stretol neskôr. Nepoznám sa s nimi dlhšie. Pána Husa evidujem z minulosti ako policajného funkcionára v Martine a v súčasnosti ako primátora Turčianskych Teplíc. Aj v parlamente sa venuje aktivite ohľadom fungovania polície. Vážim si takýchto ľudí aj z hľadiska ich životných a pracovných skúseností, aj preto, že keď navrhnú nejaké riešenie, vedia, čo hovoria. Keď sa oboznámili s koncepciou rozvoja prokuratúry a jej riadenia, vyjadrili sa, že by to takto mohlo fungovať. Naše úvahy sa spojili a boli priechodné z hľadiska možnej kandidatúry.

Naznačili vám aj podporu ďalších poslancov z klubu OĽaNO?

Nehovorili sme o tom v takomto rozsahu, keďže zatiaľ v podstate strana OĽaNO nemala navonok oficiálnu jasnú víziu o kandidátovi. Ďalšia podpora preto nebola ani predmetom nášho rozhovoru. Viac-menej išlo o to, dať šancu kandidátovi uchádzať sa o podporu všetkých poslancov a prezentovať víziu svojej koncepcie rozvoja a riadenia prokuratúry s tým, že dopredu sa nedá nič predvídať. Otázka jasnej podpory tam nepadla.

Viete, koho by ste v prípade zvolenia chceli za námestníkov?

Určitú predstavu mám. Do určitej miery je výber námestníkov ovplyvňovaný viacerými faktormi. Námestníci zodpovedajú prioritne za trestný úsek a civilný úsek. Generálny prokurátor však zodpovedá za celý rezort, a preto by si mal námestníkov vyberať naďalej sám.

Koho by ste v prípade vášho zvolenia navrhli za špeciálneho prokurátora, keďže táto otázka je po zadržaní Kováčika dosť aktuálna?

Zatiaľ neviem, ale predstavu mám.

Možno niekoho z vašich súčasných protikandidátov?

Možné to je. Vedel by som si v tejto funkcii predstaviť každého z nich.

Prešli ste si aj koncepcie ostatných kandidátov?

Zatiaľ som ich nečítal. Sústreďujem sa na seba. Určite sa s nimi neskôr oboznámim. Predpokladám, že tam bude veľa prienikov, keďže všetci kandidáti majú dostatočné odborné a pracovné skúsenosti.

Koho považujete vo za favorita?

Nedovolím si tipovať konkrétnu osobu, vzhľadom na to, že stále verím, že je to férový zápas a rozhodovať sa bude v poslednej chvíli. Ak by sa zároveň rozhodujúce politické strany nevedeli dohodnúť, dúfam, že by som bol pre nich konštruktívnou alternatívou.

Aké je váš postoj v kultúrno-etických otázkach?

Som skôr za odbornú rovinu riešenia vecí a väčšieho nadhľadu, väčšej voľnosti rozhodovania mužov, žien a rodín. V otázke dekriminalizácie marihuany som nateraz proti. Som však za to, aby sa dôsledne zvážila prísnosť sadzieb. Sú príliš prísne. Zastávam názor, že je potrebné zvážiť, či by nebolo v budúcnosti vhodné znížiť trestné sadzby, keďže sú v kvalifikovaných podstatách takmer rovnaké ako pri vraždách, čo potom spôsobuje problém aj pri objasňovaní týchto trestných činov, dokazovaní pred súdom, ukladaní trestov, ale aj pri prevýchove páchateľov. V otázke registrovaných partnerstiev treba vychádzať z toho, že súčasná doba je moderná a vyvíja sa aj spôsob ľudského spolužitia, ktorý prináša aj väčšiu mieru tolerancie. Ak je verejná požiadavka na to, že aj takéto osoby majú právo na svoj súkromný život, osobne v tom nevidím žiadny problém. Nie som tak kresťansky založený, aby som mal s tým problém. Ak má niekto takýto názor a chce to prezentovať, ja v tomto nie som konzervatívne nastavený. Život a doba priniesli rozvoj vedy, techniky, poznatkov, ale aj spoločenského a partnerského spolužitia. Nemyslím si, že by o tom mali rozhodovať politici.