Nitriansky praktický lekár Michal Žolna sa v prípade pandemických péeniek poistil z dvoch strán. Keď sa pred jej skončením neozve podľa dohody pacient, volá mu sám.
„Pacienta kontaktujem zvyčajne deň pred ukončením práceneschopnosti. Ak nemá príznaky, tak na desiaty deň od testovania sa ukončí,“ opisuje lekár. Pacient sa potom musí v ordinácii zastaviť po potvrdenie o výnimke zo zákazu vychádzania, keďže modrý certifikát nemá.
„Na to je predpísané tlačivo, ktoré nám zaslala Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska,“ hovorí Žolna s tým, že formulár neobsahuje informácie o zdravotnom stave pacienta. Niektoré péenky už ukončil, iné pokračujú. V jeho ordinácii má každý dvere otvorené.
„Pacientov sa pýtam, či majú certifikát, ale každý je vyšetrený. Je to naša práca a ja nemôžem odmietnuť vyšetriť pacienta, nech by mi ktokoľvek čokoľvek povedal,“ dôvodí nitriansky lekár. Rozdiel je podľa jeho slov v tom, že na pacienta bez certifikátu sa pozerá tak, akoby bol pozitívny.
„Vyšetrujem ho v samostatnej miestnosti a za použitia ochranných prostriedkov, ktoré sú na to určené,“ opisuje. Asi 30 až 40 percent prípadov vybaví v rámci telefonickej konzultácie. Sú však aj pacienti, ktorí sa vopred neohlásia a jednoducho prídu do čakárne. Nárast respiračných ochorení nezaznamenal, ani po celoplošných testovaniach. „Odkedy nosíme rúška, ich počet klesol. Je podstatne menej respiračných infektov a s veľkou pravdepodobnosťou to súvisí s rúškami,“ uzatvára.
Prví ľudia, ktorí zostali 10 dní doma pre pozitívny rýchlotest, prichádzajú aj do ordinácie topoľčianskej všeobecnej lekárky Edity Ružičkovej . „Pacient mi musí tri dni pred uplynutím péenky zavolať, či nemá klinické príznaky. Až potom ukončujeme,“ rozpráva. Izolácia sa zatiaľ predĺžila trom pacientom, pretože sa u nich prejavili klinické príznaky ochorenia. „Mám pacientov, tiež ich nebolo veľa, ktorým karanténa pokračuje, pretože niekto z rodiny sa dal neskôr otestovať a bol pozitívny,“ objasňuje Ružičková s tým, že v tomto prípade išlo o PCR testovanie.
Certifikát s negatívnym výsledkom vyžaduje a zatiaľ to všetci pacienti rešpektujú. Aj jej sa ukazuje pokles pacientov s respiračnými ochoreniami. „Počas jari, keď bola krajina uzatvorená a nosili sa rúška, neboli takmer žiadne infekty dýchacích ciest. Teraz, keď sú ľudia chorí, nedá sa to úplne diferencovať, ale je toho podstatne menej,“ pridáva lekárka rovnakú skúsenosť ako jej kolegovia. Veľké množstvo covidových pacientov súvisí podľa jej slov s antigénovými testami. Zatiaľ eviduje troch hospitalizovaných pacientov s komplikáciami.
Lekár Peter Birčák ordinuje v Leviciach. Pacienti sa u neho pred uplynutím péenky ohlásia telefonicky a informujú ho o prípadných príznakoch. „Na dverách máme nalepený plagát, že by sa pacienti mali preukázať negatívnym testom. Počas prvého týždňa sme sa to snažili dodržiavať,“ hovorí lekár. V posledných dňoch však od toho postupne upúšťajú. V Levickom okrese bolo len jedno kolo plošného testovania. Keďže odvtedy ubehlo viac ako 10 dní, už to stráca zmysel.
„Tí, ktorí nemajú klinické prejavy infekcie horných dýchacích ciest, teplotu a kašeľ, vchádzajú do ambulancie bez certifikátu,“ dodáva Birčák. Každý pacient sa musí najskôr telefonicky objednať a nezjaviť sa sčista-jasna pred ordináciou.
„Ak vidím, že ma niekto podozrivé príznaky, všetkých objednávam na PCR testovanie. V meste máme dve odberné miesta. Väčšinou mi dajú odber na druhý, prípadne tretí deň. O tri dni máme výsledok. Mal som asi troch či štyroch pozitívnych,“ prezrádza levický lekár.
Prevažná časť pacientov mala mierne klinické príznaky, nádchu či bolesť hrdla. Tí sa riešili symptomatickou liečbou. „V prípade, že sa stav u pacienta s negatívnym testom zhoršoval, prišiel osobne do ambulancie,“ opisuje Birčák. Vlani bolo v tomto období viac infekcií horných dýchacích ciest ako dnes. „Myslím si, že k tomu viedla znížená mobilita, používanie rúšok a dezinfekcie,“ uzatvára.
Menej chrípky
Všeobecný lekár pre dospelých Mojmír Muth zo Starej Turej vraví, že z nákazy strach nemá, a preto berie aj pacientov, ktorí neboli na celoplošnom testovaní, a teda nemajú modrý papier na slobodu. „Ak je treba, sú chorí, potrebujú moju pomoc, samozrejme, že ich vyšetrím. Nerobím žiadny rozdiel,“ hovorí Muth. Pripúšťa však, že väčšina jeho kolegov takýchto pacientov pre strach z nákazy neprijíma a nevyšetrí ich.
V týchto dňoch už začal ukončovať aj práceneschopnosť pacientov, ktorí zostali doma v karanténe po pozitívnom teste na koronavírus. Tí chodia rovno k nemu do ambulancie. „Áno, chodia ku mne, práceneschopnosť ukončujem, pokiaľ sú bez zdravotných obtiaží, takže už môžu nastúpiť do práce. Obleky pri nich nepoužívam, iba kryt na horné dýchacie cesty. To je všetko,“ vysvetlil lekár s tým, že péenku vie ukončiť aj bez prítomnosti takéhoto pacienta, pretože to sa rieši priamo so Sociálnou poisťovňou, ale keďže potrebujú tlačivo do práce, že už môžu nastúpiť, musia si poň prísť osobne.
Muth zároveň potvrdzuje, že na rozdiel od predchádzajúcich rokov mu nestúpajú prípady nachladnutí či chrípkových ochorení. „Občas sa nájdu nejakí prechladnutí, ale je toho oveľa, oveľa menej ako vlani. Určite to súvisí aj s opatreniami, ktoré sa dnes dodržiavajú,“ uzavrel Muth.
Všeobecná lekárka pre dospelých z polikliniky v Považskej Bystrici Janka Kardošová prijíma nielen neotestovaných pacientov, ale aj pacientov po prekonaní ochorenia COVID-19 a dokonca aj tých s ochorením, ktorí o ňom pred jej návštevou netušili. Pacientom, ktorí prekonali koronavírus a sú po povinnej domácej izolácii, ukončí práceneschopnosť.
„Pokiaľ si pacient sám nedokáže požiadať elektronicky o pandemické dávky, tam mu vydávame druhý diel pracovnej neschopnosti, kde je na zadnej strane kolónka s ich účtom, ktorú si vypíšu, podpíšu a odnesú na Sociálnu poisťovňu, aby dostali peniažky. V prípade, že od nich niečo vyžaduje aj zamestnávateľ, pretože ich zo strachu nechce naspäť do práce, na diel práceneschopnosti, ktorý je určený pre zamestnávateľa, napíšeme odkedy je zamestnanec práceschopný, aby mal doklad, že sa nemusia báť,“ vysvetľuje lekárka s tým, že pacienti k nej chodia osobne do ambulancie.
Kardošová pokračuje, že najmä z papierovačiek a neustáleho telefonovania majú teraz lekári hlavu v smútku.
„Jedni hlásia to, druhí iné a potom príde jedno celoštátne nariadenie a už sa v tom nevyzná vôbec nikto, ani my, ani Sociálna poisťovňa. Hygieny sú preťažené, pacienti utrápení, my sa zase bojíme, aby sme niečo nepokazili, aby sme ich neposlali do práce skôr,“ konštatuje lekárka. Po pozitivite zistenej celoplošným testovaním oficiálne platí, že pacient je zdravý, ak nepociťuje žiadne príznaky a absolvoval povinnú karanténu. Potom ho už netreba pretestovať. Janka Kardošová dodáva, že berie aj pacientov, ktorí neboli na pretestovaní, väčšinou ide o starých ľudí, ktorí nikam nechodia, či onkologických pacientov.
„Pacientov si teraz časujeme každých 15 minút, musia sa predtým prihlásiť telefonicky, preberieme s nimi, aké majú ťažkosti, čo potrebujú a podľa toho im dáme termín, kedy majú prísť, aby sa tu nestretávali viacerí,“ konštatuje doktorka s tým, že každý sa bojí, ale nemôže pacienta poslať preč len preto, že nebol na antigénovom teste. Doktorka Kardošová zároveň potvrdzuje, že pár pacientov s chrípkovým ochorením sa nájde, ale vôbec to nie je také zlé ako po minulé roky.
Stačí telefonát
Všeobecná lekárka Daniela Matušková ordinuje v Trstenej. Pripomenula, že na Orave už mali tri testovania a pri pozitívnych pacientoch využívajú dištančnú medicínu. „Konzultujeme to telefonicky. Podľa vyjadrení, hlasu, prípadnej dušnosti človeka usúdime, či môžeme pristúpiť k ukončeniu jeho maródky. Je to aj o dôvere,“ povedala.
Vzápätí spomenula odporučenie hlavného hygienika. „Začiatkom septembra vydal usmernenie, podľa ktorého sa pozitívny pacient po desaťdňovej karanténe bez príznakov môže uvoľniť a považuje sa za bezinfekčného,“ hovorí doktorka.
Pondelok po prvom víkendovom testovaní vraj zaznamenala obrovský nápor. „Za ten jeden deň som mala 130 telefonátov. Okrem nových zistených prípadov volali aj kontaktné osoby bez ťažkostí,“ objasnila. Ľudí, ktorí sa na testovaní z rôznych príčin nezúčastnili, zatiaľ nevyšetrovala. „Takí sa neozývajú. Certifikáty nekontrolujem, ale keď pacient príde, opýtam sa ho, či bol negatívny. Ak je odpoveď kladná, verím mu,“ podotkla.
Ak by sa predsa len niekto taký ozval, riešila by to podľa jeho aktuálneho stavu. „Akútny prípad by som neodmietla,“ tvrdí. Klasickú chrípku v týchto dňoch neregistruje. „Nikto sa nesťažuje, teraz takých pacientov nemáme. Každý, kto mal teploty či nejaké respiračné problémy, bol covid pozitívny. V tomto období na chrípku veľmi neverím, prejavuje sa inak a väčšinou z jari. Na jeseň málokedy,“ doplnila.
Doktorka Irena Kožáková rieši vo svojej všeobecnej ambulancii v Čadci tiež množstvo ochorení na COVID-19. K ukončeniu péenky pristupuje na základe telefonického rozhovoru, keď pacient nemá klinické príznaky a subjektívne ťažkosti.
„Keď problémy pretrvávajú, zostáva doma aj po desiatich dňoch,“ hovorí. K tým, ktorí test neabsolvovali, vraj pristupuje bez rozdielu. „Vyšetrím každého, kto má zdravotné ťažkosti, veď som tu na to, aby som ho liečila,“ povedala s tým, že žiadne potvrdenie v podobe certifikátu nevyžaduje. „Taký človek u mňa ale ani nebol. Keby sa ozval, o ďalšom postupe by som sa rozhodla podľa situácie a jeho momentálneho stavu,“ vysvetlila.
Pacientov s chrípkou v ostatnom období nespozorovala. „V súčasnosti máme najviac práce najmä s ochoreniami na COVID-19. Rozoznať rozdiel s chrípkou je ale ťažké,“ upozornila. Dôležitá je podľa nej celková epidemiologická anamnéza z okolia. „Ak človek nebol nikde v kontakte s infikovaným a všetci okolo neho sú zdraví, choroba by sa mu mala vyhnúť. Stále sa predsa hovorí o tom, že sa to prenáša. Takže to je prvá indícia, podľa ktorej sa riadim,“ uzavrela.