Podľa ministra nejde o reformu, ide o opatrenia, ktoré sa už čiastočne podarilo rozbehnúť. „Vychádzame zo všetkých dokumentov, ktoré už boli vytvorené, z programového vyhlásenia vlády, programu SaS či Učiaceho sa Slovenska,“ priblížil minister. Takým je otváranie trhu s učebnicami, kde bola prvá fáza spustená pred letom, keď voľnosť vo výbere učebníc získal prvý stupeň základných škôl. V druhej fáze by ministerstvo školstva chcelo otvoriť trh s učebnicami aj pre 2. stupeň základných škôl, v tretej pre stredné školy. „Doteraz sa do tejto oblasti investovalo približne 16 miliónov eur,“ spresnil minister.
Modelová škola
Medzi najambicióznejšie plány bude podľa ministra patriť digitalizácia, pretože si vyžaduje veľký objem financií – v stovkách miliónov eur. „Cieľom digitalizácie je, aby boli v školách digitálne technológie k dispozícii pre učiteľov aj žiakov v špeciálnych učebniach s možnosťou zapožičania si techniky i domov,“ vysvetlil Gröhling.
Zmena by sa mala dotknúť aj obsahu vzdelávania. „Vytvorený už je pilotný projekt, do ktorého sa zapojilo 35 škôl. Ide o nový vzdelávací program rozdelený na tri cykly (1.-3. ročník, 4.-5. ročník a 6.-9. ročník),“ priblížil Gröhling. Do vzdelávania by sa mali dostať prierezové témy, ako sú environmentálna či finančná gramotnosť. Prioritné v ďalšom období bude aj umožnenie žiakom s mentálnym znevýhodnením študovať na vybraných odboroch stredných škôl, regulovanie a zníženie odborov, ktoré sú nákladné a nemajú dobré uplatnenie. Cieľom je tiež modernizácia odborov na stredných školách. „Nevidím dôvod, prečo by sa napríklad kuchár nemohol čiastočne vzdelávať aj bilingválne,“ poukázal minister.
Za veľkú výzvu považuje aj boj proti zbytočnej byrokracii, aby tak odbremenil učiteľov. „V rámci debyrokratizácie nahradíme šesť tlačív na školu v prírode jedným,“ uviedol príklad Gröhling. Efektívnejšie fungovanie aj dostatok finančných prostriedkov by školy získali, ak prejdú k zlučovaniu a následne vytvoria väčšie celky. „Peniaze ušetrené prípadným znížením počtu škôl v sieti budú nasmerované späť do škôl – ako investície,“ naznačil minister. Dosiahnuť chce aj zjednotenie financovania pri niektorých druhoch škôl a školských zariadení pod rezort školstva. V súčasnosti časť peňazí ide z rezortu vnútra.
V najbližších mesiacoch bude tiež dokončená modelová škola, ktorá má slúžiť ako inšpirácia na nové priestorové riešenia. „Nemusí byť trieda usporiadaná tak, že jedna tabuľa je vpredu a a lavice sú za sebou,“ dodal minister.
Škôlky
Ministerstvo sa chce zamerať na oblasť materských škôl. Bude preto podporovať samosprávy pri dobudovaní materských škôl, napríklad uľahčením zriadenia materskej školy v priestoroch základnej školy. Zapracovať chce aj na inklúzii a desegregácii.
Zámerom podľa ministra školstva je mať čo najviac podporných tímov na školách, vrátane psychológov.
Vysoké školy
Najvýraznejšou zmenou bude nová metodika financovania vysokých škôl. „Cieľom novej metodiky je viesť vysoké školy k lepším výsledkom, lepšej výskumnej a vývojovej činnosti a tiež zlepšiť prípravu na prax študentov po absolvovaní štúdia. Výraznejším spôsobom sa tak podporí kvalitný výskum a vývoj a vysokoškolské programy, ktorých absolventi sa uplatnia na trhu práce,“ naznačil minister. Profesorské a miesta docentov by sa mohli otvoriť aj pre odborníkov s dlhoročnou praxou a častým publikovaním, bez nutnosti potreby získať titul profesor alebo docent. „Ak to neurobíme teraz, navždy si vysoké školy zabetónujeme,“ zdôraznil Gröhling.
Učitelia by si mohli polepšiť. Minister školstva poznamenal, že plánujú zaviesť osobitné príplatky učiteľov za kvalitu, výkon a zohľadňovať sa budú aj ďalšie špecifiká.