Kaliňák hovorí, že mestá s obcami ukázali pri plošnom testovaní svoju maximálnu súčinnosť a každému vraj musí byť jasné, že bez samospráv by to sotva dopadlo tak, ako sme videli.
„Mnohé majú za sebou už tri kolá testovania s praktickými skúsenosťami a vedia, ako to celé zorganizovať. Na ich pôde sa vytvorili stabilné tímy, ktoré to potiahli, no so splnenými úlohami mali aj konkrétne výdavky. Je teda najvyšší čas, aby ich štát všetky preplatil,“ upozornil Kaliňák.
Zároveň pripomenul, že do polovice decembra musia mať samosprávy uzavretý hospodársky rok, aby sa dokázali nachystať na rozpočet toho ďalšieho. „Na rozdiel od štátneho musí byť vyrovnaný, nemôže počítať s deficitom. V prípade akéhokoľvek ďalšieho kola testovania by preto vláda mala samosprávam poskytnúť financie preddavkovo. Ukazuje sa totiž, že samosprávy ťahajú štát aj finančne,“ podčiarkol Kaliňák.
Tvrdí, že peniaze na účte zatiaľ za celoplošné testovania nemá žiadna z obcí. Starostovia podľa neho konštatujú, že o finančné prostriedky prichádzajú pre nesplnenú domácu úlohu štátu. „Lebo si objednal súčinnosť, ktorú nezaplatil,“ podotkol Kaliňák.
Zdôraznil, že mestá a obce sú tiež ekonomické jednotky, ktoré majú svoje rozpočty a povinnosti. „Musia financovať všestranný rozvoj územia s prihliadaním na potreby obyvateľov. Nemôžu sanovať štát. Sme jediná krajina v Európskej únii, kde štát nepomohol samosprávam tým, že im dal počas krízy peniaze, ale, naopak, dal im len pôžičky,“ doplnil.
Radšej odhŕňať sneh
Viacerí starostovia sú z celoplošného testovania znechutení. Michal Sekerák, ktorý je na čele obce Bajerovce neďaleko Sabinova, dokonca pre Pravdu povedal, že ak k tomu opäť dôjde, odovzdá štátu kľúče od budovy, nech sa už o všetko postará sám.
„Sme malá obec, ktorá má do tristo ľudí. Je to vlastne o dvoch veciach – prvou sú peniaze, druhou tie hlúpe percentá. V malých samosprávach máme problém ustáť svoje bežné záležitosti aj bez ďalších výdavkov na koronakrízu. Toto bolo niečo naviac a len dúfam, že nám to vyplatia,“ hovorí Sekerák.
V súvislosti s percentami nakazených v jednotlivých obciach vraj nevie, kto to počíta. „Rozhodli, že testovať sa môžu prísť všetci bez státia v dlhých radoch, lebo ich zoberú aj v malých obciach. Z našich dvesto testovaných obyvateľov však máme len troch pozitívnych, čo je niečo cez jedno percento,“ spomenul situáciu z prvého kola. „V porovnaní s mestom, kde ich mali 26, no konečný výsledok bol 0,6 percenta, sa pýtam, kto viac ohrozuje Slovensko? Je to postavené na hlavu,“ mieni starosta.
Pokračoval, že Bajerovce sa nachádzajú v obklopení hôr a nemalé prostriedky potrebujú na zimnú údržbu. „Už teraz sú okolité kopce zasnežené. Zimu tu nemávame len pár týždňov, niekedy trvá až do mája. Takže ak dôjde k ďalšiemu kolu, vypoviem súčinnosť tak, ako som povedal na začiatku. Môžu ma aj zavrieť, ale ja v prvom rade potrebujem, aby sa k nám dostal chlieb, ostatné potraviny a sanitka. Veď toto je už šialenstvo,“ povedal rozhorčene. Ozrejmil, že obidve kolá ich stáli zhruba 650 eur, ďalšie by už neutiahli. „Niekomu sa to môže javiť ako smiešna suma, no pre nás je vysoká. Netrpezlivo čakám na jej vrátenie, aby sme už v najbližších dňoch mohli odhŕňať sneh,“ doplnil.
Pažiť: Ďalšie kolo nebudeme robiť
Obec Pažiť pri Partizánskom vyčíslila svoje náklady spojené s testovaním na 600 eur. Starostka Mária Gendiarová verí, že čoskoro im to preplatia. Trápia ju skôr štatistiky pozitívnych.
„V druhom kole sme tu mali 154 cezpoľných a 265 našich ľudí. Podstatne to zmenilo výsledky,“ hovorí s tým, že z domácich nebol nakazený nikto a z cudzincov piati. Z celkovo 419 testovaných sa tak dostali nad hranicu jedného percenta.
„Ak nás budú nútiť, tretie kolo tu jednoducho nebudem robiť. Napísala som to aj vojsku, nech nás z toho láskavo vynechajú,“ povedala. Armáda jej síce zatiaľ nič neavizovala, no o svojom postoji ju radšej informovala v predstihu.