Spor medzi Košicami a Sokoľanmi trvá už 23 rokov. Prípad riešili okresné aj krajské súdy, no zaoberali sa ním aj ústavní sudcovia. Teraz rozhodol Najvyšší súd. Dve samosprávy sa hádajú, komu majú železiarne platiť daň z nehnuteľností.
Primátor Košíc Jaroslav Polaček považuje pozemok, na ktorom stojí časť podniku U. S. Steel, za mestský. „Budeme oň ďalej bojovať. Je to však právna otázka, musíme si k tomu sadnúť, zanalyzovať výrok súdu a podľa toho zistíme, aké máme možnosti,“ reagoval Polaček. Radnica ešte nevie, o koľko peňazí príde, keďže daň z týchto pozemkov bude hutnícka fabrika platiť Sokoľanom. „Znamenalo by to určite výpadok. V tejto chvíli neviem povedať sumu, sú tam aj sporné územia, musí sa to celé prerátať,“ doplnil Polaček.
V minulosti tri roky už tieto pozemky Sokoľanom patrili. U. S. Steel platil daň za pozemky vo výške 700-tisíc eur ročne a košický rozpočet prišiel vtedy každý rok približne o 1,5 milióna eur, keďže mesto malo vyššie sadzby. Teraz môže byť suma vyššia, pretože v decembri 2019 mestskí poslanci zvýšili poplatky za daň z nehnuteľnosti, pričom v prípade U. S. Steelu sa navýšili o dva milióny eur.
Hutnícka fabrika, ktorá po verdikte ušetrí, je zdržanlivá. „Keďže nie sme účastníkom konania, bolo by predčasné sa k tomu vyjadrovať,“ stroho uviedol hovorca spoločnosti U. S. Steel Ján Bača.
Dôvod na radosť má starosta obce Sokoľany František Beregszászi. Súčasné ročné príjmy predstavujú niečo vyše 431-tisíc eur, po verdikte súdu si prilepší obec o 700-tisíc eur. „Budeme môcť dokončiť kanalizáciu, opraviť obecné komunikácie a chodníky, výstavbu telocvične základnej školy či rekonštrukciu materskej školy,“ vyrátal Beregszászi. Či si budú Sokoľany uplatňovať financie aj spätne, sa ešte nevedel vyjadriť.
Bývalý starosta obce Tomáš Suchý bol pri začiatkoch sporu a obec viedol aj v čase, keď dostávala v rokoch 2009 až 2011 daň za pozemky od U. S. Steelu. „Začali sme vtedy budovať kanalizáciu, kultúrny dom, opravili cesty, zveľadili sme obec,“ konštatoval Suchý, ktorý v minulosti ponúkal mestu dohodu, no radnica s ním nekomunikovala. „Nevedel som sa dostať k viacerým primátorom. V priebehu sporu, keď sa chýlilo k vyhláseniu rozsudku v prospech našej obce, za mnou ale prišiel vtedajší riaditeľ magistrátu a právny zástupca mesta a žiadali, aby sme stiahli žalobu,“ prezradil Suchý. Ponúkať mu mali, aby sa Sokoľany stali mestskou časťou, vybudovalo by sa v obci osvetlenie, začala by jazdiť mestská hromadná doprava do Košíc. „Odmietol som to, veď dovtedy s nami nikto nerokoval,“ dodal Suchý.
Podstatou celého sporu je pričlenenie časti katastrálneho územia obce Sokoľany ku Košiciam. Rozhodol o tom ešte v roku 1979 Okresný národný výbor Košice-okolie a následne aj krajský národný výbor, ktorý potreboval pozemky na výstavbu vtedajších Východoslovenských železiarní. Zmena hraníc sa vykonala k 1. januáru 1981.
Samospráva obce sa pozemkov domáha od roku 1997 na základe reštitučného zákona. Spolu so Sokoľanmi vtedy podalo spoločný návrh na vrátenie pôdy aj ďalších 13 obcí, ktoré prišli o pozemky. Keď bol zamietnutý, nevzdali sa jedine Sokoľany.