VIDEO: Kéry: Referendum je jediný spôsob odvolania vlády.
„Referendum na Slovensku môže vzísť z dvojakej iniciatívy. Buď sa na ňom uznesie Národná rada jednoduchou väčšinou, alebo vznikne ľudová petícia s podporou aspoň 350–tisíc občanov. Samotná petícia už musí obsahovať presné znenie otázky, ktorá by mala ísť do referenda. Následne sa návrh posunie prezidentovi, ktorý preskúma, či je tam potrebný počet podpisov a či samotná otázka nie je protiústavná,“ vysvetľuje ústavný právnik Marián Giba z Právnickej fakulty Univerzity Komenského.
Prečítajte si komentár Mariána Repu Referendum? Nie, chce to čas.
Upozorňuje, že otázka nemôže byť ľubovoľná, musí spĺňať určité ústavné náležitosti. „Nesmie to byť napríklad otázka týkajúca sa základných ľudských práv, daní, odvodov či štátneho rozpočtu,“ hovorí s pripomienkou, že prezident sa pred vyhlásením referenda môže ešte obrátiť na Ústavný súd, ktorý rozhodne, či je otázka v súlade s Ústavou SR.
„Aby bolo referendum platné, musí sa ho zúčastniť nadpolovičná väčšina oprávnených voličov,“ dodáva Giba. Upozorňuje tiež, že to, či a ako sa rozhodnutie z referenda premietne do života, do veľkej miery závisí od samotnej otázky.
„Aby bol výsledok referenda aj reálne vykonateľný, mala by byť otázka naformulovaná tak, aby si už nevyžadovala ďalšie kroky Národnej rady,“ hovorí Giba.
Podľa neho by bolo problematické, keby napríklad otázka v referende prikazovala Národnej rade prijať ústavný zákon o skrátení volebného obdobia.
„Bez ohľadu na referendum sa vedie veľká odborná polemika o tom, či je vôbec v súlade s ústavou, ak sa ústavným zákonom skracuje volebné obdobie. Dnes je to 16 rokov od posledného referenda o predčasných voľbách. Nie som si istý, či je vôbec možné referendovú otázku o predčasných voľbách sformulovať tak, aby neodporovala ústave,“ dodáva Giba.