Okrem epidémie koronavírusu tu máme aj epidémiu ekonomickú. Slovensko sa s ňou vyrovnáva ako sa dá, aj ako sa nedá, ako sa má, aj ako sa nemá. Na jednej strane tu napríklad máme priaznivé správy, že ľudia vo svete nezanevreli na automobily, automobilky na Slovensku opäť roztočili stroje a znižujú prepad hrubého domáceho produktu krajiny. Na druhej strane máme zdecimované celé sektory, v reštaurácii sa nenajete, v bare nenapijete, hotely zívajú prázdnotou. Je chvályhodná snaha vlády zachraňovať pracovné miesta, ale keď začnú padať samotné firmy, tak nemusí byť pre koho pracovať.
Pred niekoľkým mesiacmi premiér víťazoslávne oznámil, že nesie z Bruselu mech peňazí. Miliardy lietali hore-dole. Leto malo byť venované odborným seminárom, na jeseň mal byť známy slovenský plán obnovy, aby sme ho mohli čo najskôr dostať do Bruselu a potom už sme mali pretvárať Slovensko na modernú krajinu.
Ak štát pripraví záchrannú sieť, ktorá má také oká, že cez ne firmy prepadnú, mal by si spytovať svedomie. Pretože nie firma je vinná, že sa netrafila do predstáv štátnych úradníkov.
Nuž… Leto prešlo, semináre neboli, namiesto plánu obnovy prišiel na stôl zoznam prianí a ilúzií, namiesto jednotného postoja si každá z koaličných strán vytiahla svoje volebné programy a dumá, ako ich pretlačiť. Jeden koaličný líder je v nemocnici, druhý vyrába atómové zbrane, tretí si lebedí v Dubaji a štvrtý (štvrtá) len nedávno predložil tézy svojej strany koalícii na diskusiu.
Nie je jasné, či si lídri uvedomujú, ako čas letí. Už dlho ich aj ekonómovia, aj slovenskí europoslanci upozorňujú, že sme pomalí. Teraz to dokonca vyzerá tak, že budeme jedni z posledných, možno aj úplne poslední, ktorí sa postavia do radu na peniaze. Na chvoste sme aj v rámci pomoci postihnutým sektorom.
Atómová zbraň proti koronavírusu, ako premiér Igor Matovič pomenoval plošné testovanie obyvateľov Slovenska, je už vyvinutá a jej verzie (komunitné testovanie) tiež. Dokonca ju možno vyvezieme do Rakúska. Je najvyšší čas, aby sme sa vrátili k ekonomickým otázkam. Prioritne a urgentne.
Niežeby sa nič nerobilo, na ministerstvách určite „žhavia“ Excel, ale ak si koaličné strany ešte neujasnili priority, len vydali všeobecné heslá, môže to byť zbytočná robota.
Čo znamená stratený čas v našom prípade? Znamená to veľké riziko, že síce na papieri budú pripravené projekty úžasne, ale ich praktická realizácia nedopadne najlepšie – ak vôbec nejako dopadne. Pretože tieto peniaze na obnovu nebudú pre nás pripravené večne. Čím kratší bude čas, tým viac sa v záchvate paniky a pod tlakom budú voliť cesty ako peniaze aspoň minúť, nie dobre minúť. Veď to poznáme z eurofondových projektov rokov minulých.
Môžete si povedať, radšej nič nevyčerpať ako ich vyplytvať. Problém je v tom, že ešte nevieme, ako sa budú tieto veľké peniaze vracať do kasy EÚ. V hre sú aj celoeurópske dane, ktoré by postupne povyťahovali z vrecák európskych občanov to, čo ich vlády minuli. Keby sme aj nič nečerpali, tak by sa mohlo stať, že by sme z toho nič nemali, ale platiť by sme to platili.
A zbytočná robota by to mohla byť aj vtedy, keď nám „padnú na hubu“ firmy, ktoré by pri vhodne nastavenej pomoci mohli prežiť. Ak štát pripraví záchrannú sieť, ktorá má také oká, že cez ne firmy prepadnú, mal by si spytovať svedomie. Pretože nie firma je vinná, že sa netrafila do predstáv štátnych úradníkov.
V susednom Rakúsku chcú použiť Matovičovu atómovú zbraň. Vypnú ekonomiku a potom ju spustia. Svojim firmám však sľubujú dorovnať podstatnú väčšinu tržieb na základe dát z minulého roka. U nás sme najskôr Slovensko zbombardovali a potom ešte pripravili zákon, že na nič nemajú právny nárok. Zákon je na ústavnom súde, ale dôvera, že štát chce poctivo riešiť straty firiem, ktoré prinútil zavrieť ich prevádzky, sa tiež niekam vytráca.
Preto je treba upozorniť: Cŕŕŕn, je najvyšší čas. Namiesto statusov na sociálnych sieťach je potrebné sa venovať záchrane ekonomiky a plánu obnovy, tam všade nás tlačí čas. Ak je dnes rozšírená medzi ľuďmi „blbá“ nálada, tak v prvom rade pre opatrenia proti koronavírusu. Keď sa k tomu pridá strach o živobytie či krach životných plánov, tak sa vytvorí depresívna spoločenská atmosféra, ktorá ničomu dobrému neprospeje. Ani tým na palube, ani tým v podpalubí.
Pozrite si TOP 10 videí TV Pravda minulého týždňa.
***
1.
Spôsob, akým sa štát vyporiadal s testovaním na koronavírus, viedol ku kolektívnym aj individuálnym protestom. Primárka transplantačnej jednotky Národného ústavu detských chorôb v Bratislave Júlia Horáková považuje rozhodnutie o plošnom testovaní za politické, nie odborné. Navyše podľa nej polarizovalo spoločnosť. Na protest osobne vrátila do rúk prezidentky Zuzany Čaputovej štátne vyznamenanie. Pozrite si, čo všetko ovplyvnilo jej rozhodnutie.
***
2.
Kolektívnym protestom bolo nedeľňajšie zhromaždenie pred prezidentským palácom v Bratislave, ktoré malo byť sviečkovým pochodom proti vláde. Bol to pokojný protest, na rozdiel od októbrového, keď pred Úradom vlády vypukla poriadna divočina. Tam sa vtedy dostalo k slovu aj vodné delo. Čo bude 17. novembra, to sa uvidí. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že pôjdu do ulíc. Štát im pripomína zákaz zhromažďovania a odkazuje, že je pripravený zasiahnť.
***
3.
Slovenskí futbaloví reprezentanti si vybojovali postup na budúcoročné majstrovstvá Európy. Síce v poslednej chvíli, ale o to väčšia radosť mohla vypuknúť. Súperi na šampionáte budú zvuční – Španielsko, Švédsko, Poľsko. Pozrite si, ako to po rozhodujúcom víťaznom zápase so Severným Írskom (2:1) vyzeralo v šatni.
***
4.
Akcia Očistec, pri ktorej zatkli bývalé policajné špičky, nemôže mať žiadne dobré rozuzlenie. Ak je obvinenie podložené, tak Slovensko malo chobotnicu priamo na čele policajného zboru, ak nie je, zostane tu podozrenie z politickej objednávky. O takejto objednávke hovorí Robert Kaliňák, exminister vnútra vlád Roberta Fica. Takže čakáte, kedy si po vás príde NAKA, znela jedna z otázok v rozovore. „Klopú mi na dvere už 20 rokov a pravidelne chodím na výsluchy. Ale možno teraz zaklope tak, že už viac klopať nebude. To je ale osud politika,“ povedal Kaliňák. Exminister sa v poslednom čase vyskytol vo viacrých médiách, aby ľuďom predostrel svoju verziu tohto príbehu.
***
5.
Je málo pravdepodobné, že politici o ničom nevedeli, hovorí ku kauze Očistec advokát a bývalý vyšetrovateľ Peter Vačok. V relácii Márie Hlucháňovej Ide o pravdu tiež uviedol, že obchodovanie s citlivými informáciami v bezpečnostných zložkách nie je nič nové.
***
6.
Trvalo to síce dlhšie, než malo, ale v pondelok sa otvára pre individuálnu aj hromadnú dopravu zrekonštruovaná a vynovená oblasť Mlynských Nív. Na novú autobusovú stanicu si však ľudia musia počkať do leta budúcho roku.
***
7.
Poslanci v parlamente si vždy nájdu spôsob, ako sa pripomenúť svojim voličom, aj keď nie vždy najšťastnejším spôsobom. Počas vystúpenia Milana Mazureka (ĽSNS) poslanec Miroslav Žiak (SaS) ukazoval nápis „urevaný nácek“, po čom sa dostal do konfliktu s kotlebovcami. Podľa Žiaka sa mu aj vyhrážali. Takto to zaznamenala parlamentná kamera.
***
8.
Víťazstvo Joea Bidena v prezidentských voľbách v USA ovplyvní aj úspory Slovákov. Zo všetkých volieb na svete majú vari najväčší vplyv na akciové trhy tie americké. Aký vývoj predpokladá analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik? Dozviete sa v relácii Mariana Nitona Ide o peniaze.
***
9.
Správne darovať tiež nie je jednoduché. Môže byť darovacia zmluva ústna a za akých okolností musí byť písomná? Kedy dochádza k reálnej zmene vlastníka pri darovaní nehnuteľnosti? Ako je to s vecným bremenom pri darovaní bytu či domu? Za akých okolností sa dá darovacia zmluva zrušiť? Ako je to s dedením darov? Odpovede dostanete v relácii Zuzany Hlavačkovej Ide o právo – s Janou Alušíkovou z advokátskej kancelárie MPH.
***
10.
Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová je presvedčená, že plnia to, čo sľúbili pred voľbami. Aj percentá politických preferencií Za ľudí podľa nej stúpajú. Ako vidí súčasnú stranícku aj spoločenskú situáciu?