Dostať sa k zubným náhradám alebo ich opravám môže byť čoraz ťažšie. Fungovať by mala aspoň pohotovostná sieť pre riešenie základných problémov. Slovenská komora zubných technikov preto žiada zdravotné poisťovne, aby zvýšiť platby za zubné náhrady.
Zubní technici ostali takmer bez práce. Dopyt po ich službách klesol v niektorých prípadoch aj o dve tretiny. Niektorí museli svoje prevádzky zatvoriť. „Na rozdiel od iných povolaní zubní technici mohli žiadať len podporu, ktorá im nepokryje ani odvody do poisťovní. Na Slovensku zostali pracovať už len niektorí zubní technici pre priateľské vzťahy so zubnými lekármi,“ konštatovala prezidentka Slovenskej komory zubných technikov Hana Dohálová.
Najhoršia situácia je podľa nej v regiónoch pri hraniciach s Ukrajinou a Maďarskom, a to najmä v menších mestách či obciach s vysunutými pracoviskami. Problém s nedostatkom práce súvisí s tým, ako fungujú zubné ambulancie a aké práce robia. Veľkú úlohu zohrávajú podľa zubných technikov aj obavy ľudí z nákazy. Starší ľudia zas môžu pre neistú ekonomickú situáciu odkladať investíciu do svojho chrupu.
Martin Pargáč pracuje s kolegyňou Renátou Hodekovou v prenajatých priestoroch v Malackách. Vyrába snímateľné zubné protézy. „Práce je oveľa menej, asi o 40 až 50 percent. Prvú vlnu sa mi podarilo prežiť vďaka finančnej rezerve,“ hovorí. Úspory sa už minuli, a čo bude ďalej, nevie. Novú zákazku dostal v týchto dňoch po dvoch týždňoch. Zlepšenie v nasledujúcich troch mesiacoch neočakáva. November a december pritom bývajú pre zubných technikov najsilnejšími mesiacmi.
Na snímateľné protézy sa zameriava aj trnavská zubná technička Ľubica Poláčiková. Vlani ošetrila 245 ľudí. V tomto roku je to o 100 menej a je málo pravdepodobné, že pribudnú. „Oproti minulému roku je situácia oveľa horšia,“ ozrejmuje s tým, že počas jari mali zatvorené. Od dodávateľov materiálu má informácie, že niektoré zubné techniky už nefungujú. Zvýšenie cien nie je podľa nej cesta. Lekári by im mohli vypovedať zmluvu. „Povedia, že sme drahí,“ podotýka.
V okolí zubného technika Petra Pinteša z Dunajskej Stredy skončilo so zubnou technikou už zopár ľudí. „Buď robia stomatologického asistenta, dentálnu hygienu alebo recepčnú na nejakej klinike,“ vymenováva. Náročné obdobie počas prvej vlny pandémie prežil vďaka objednávkam zo zahraničia. Stačilo to akurát to, aby sa dokázal udržať nad vodou. „Objem sa radikálne zmenšil, najmä v prípade veľkých rekonštrukcií,“ opisuje. Odhaduje, že doteraz to kleslo o 30 až 40 percent. „Ak to takto pôjde ďalej, tie percentá budú ešte vyššie.“
Či by pomohlo zvýšenie platby za zubné náhrady, je podľa Poláčikovej ťažké povedať, keďže platby od poisťovní inkasujú zubní lekári. „Záležalo by na nich, či by nám peniaze posunuli,“ dodáva. Pinteš poukazuje na to, že momentálne nie je stanovené, koľko musí lekár minúť na stomatoprotetiku a koľko na ostatné práce. Na čo peniaze od poisťovne použije, je len na ňom. Podľa Pargáča by zvýšenie platby za zubné náhrady prispelo k tomu, že by si ich mohlo dovoliť viac ľudí.
Na snímateľnú zubnú protézu, ktorej sa hovorí aj žaba, platí poisťovňa 119,5 eura. Táto suma ide lekárovi, ktorý z nej potom na základe cenníka vypláca zmluvného zubného technika. Ceny zubnej techniky častokrát nezodpovedajú nákladom na jej výrobu. Podľa Dohálovej ide o dlhodobý problém, ktorý je počas koronakrízy ešte vypuklejší. „Je to časovo náročná práca. Robí sa niekoľko odtlačkov a skúšok. Je to náročné aj na vybavenie,“ vysvetľuje Dohálová. Aby technik niečo zarobil, potrebuje mesačne vyrobiť aspoň 20 vyberateľných protéz.
Podľa techničky Hodekovej sa platba od poisťovne za snímateľnú zubnú náhradu nezvýšila od roku 1996. Náklady pritom zubným technikom vzrástli. „Nájomné je oveľa vyššie ako voľakedy. Kedysi sme pracovali v prenájme za tretinovú cenu,“ pripomína. Materiály, ktoré sa dnes používajú pri výrobe protéz, pochádzajú najmä zo zahraničia, sú v inej kvalite i sume.
„Náklady na výrobu bežnej snímateľnej zubnej náhrady sa pohybujú od 100 do 120 eur,“ ozrejmuje prezidentka komory. Ak by šlo 119,5 eura zubným technikom, dokázalo by im to v tejto chvíli pomôcť. Tlačiť na nižšie ceny by podľa nej znamenalo používať menej kvalitné materiály. V niektorých prípadoch by to mohlo byť aj škodlivé.
Štandardnú zubnú zdravotnú starostlivosť, ktorá zahŕňa aj stomatoprotetické pomôcky, hradia poisťovne podľa platnej legislatívy. Riadia sa Zoznamom zdravotníckych pomôcok na mieru, vydaným opatrením z roku 2011. V súvislosti s výzvou Slovenskej komory zubných technikov na zvýšenie platby za zubné náhrady oslovil denník Pravda všetky tri zdravotné poisťovne.
„Ceny určuje ministerstvo zdravotníctva. Akékoľvek navýšenia úhrad musia byť kryté dostatočnými zdrojmi verejného zdravotného poistenia,“ reagovala hovorkyňa poisťovne Union Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Dodala, že štát napriek opakovaným výzvam odmieta férovo dofinancovať podvyživené zdravotníctvo v prospech poistencov všetkých zdravotných poisťovní.
„Úhrady za zubné náhrady sú dlhodobejší problém, ktorý je potrebné riešiť v rámci kategorizácie,“ odpísal hovorca štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matej Neumann. V prípade fixnej platby na zubnú techniku by zubní technici pravdepodobne nemali kryté všetky náklady. O stretnutie ich zatiaľ nikto nepožiadal.
Zubní technici sa zhodujú na tom, že pre poisťovne akoby neexistovali. „Neviem, či majú predstavu, čo nám lekár hradí za našu prácu,“ hovorí trnavská zubná technička. Podľa Dohálovej to ilustruje odškodňovanie počas prvej vlny. „Zdravotné poisťovne vtedy odškodňovali zubných lekárov do výšky 75 percent z obratu v minulom roku. My sme nedostali nič, hoci je naša práca preplácaná zdravotnou poisťovňou cez zubného lekára,“ zakončuje prezidentka komory.