Podľa politologičky Anety Világi boli sľuby z novembra '89 splnené najmä v spoločensko-politickej a ľudskoprávnej oblasti. „Očakávania, ktoré hovorili o osobnej a spoločenskej slobode, o odstránení cenzúry či slobode vierovyznania sa určite naplnili,“ hovorí.
V ekonomickej oblasti sa však sľuby nie celkom naplnili. „Väčšina Slovákov dúfala, že sa po ekonomickej stránke bude mať lepšie, ale informácie o živote na Západe boli vinou cenzúry skreslené,“ myslí si Világi a pripomína, že práve vinou prvých vlád v ére samostatnosti Slovenska sa nerealistické očakávania ešte prehlbovali.
„V zápale politického boja vlády sľubovali, že tu budeme mať životnú úroveň ako v západnom Nemecku,“ upozorňuje Világi. V niektorých regiónoch podľa nej došlo paradoxne k zhoršeniu ekonomickej situácie, čo spôsobilo frustráciu a následne aj nostalgiu za starým režimom.
„Realizovali sme v tejto oblasti aj kvalitatívny výskum. Pri určitom type ľudí v niektorých regiónoch bola nostalgia veľmi silná, a čo je paradoxné, častokrát sa pozitívne spomienky vynárali nielen u ľudí, ktorí v predchádzajúcom režime naozaj žili, ale preniesli sa aj na generáciu mladších ľudí, ktorí tieto naratívy preberajú,“ upozorňuje Világi.
Aj predstavy o politických elitách sú naplnené len čiastočne. „Ľudia na námestiach snívali o politikoch, ktorí by boli čestní, zodpovední, charakterní. O politikoch, ktorí by slúžili ľudu. Zároveň tu bol výrazný apel na ľudskosť politikov, ktorá mala byť protikladom ku komunistickej garnitúre,“ opisuje situáciu spred tridsiatich rokov Világi.
„V jednotlivých fázach nášho vývoja nájdeme politikov, ktorí sa tomuto ideálu viac či menej približovali, ale aj tých, ktorí boli presne opační. Pri Vladimírovi Mečiarovi po určitom čase jeho vládnutia nastala veľká spoločenská objednávka po politickom pluralizme, ktorá vyústila až k jeho politickej porážke. Pri súčasnej vláde zase vidíme, že občania či médiá sú oveľa citlivejšie na to, keď sa politici snažia uzurpovať moc a zneužiť ju,“ hovorí Világi.
Cesta k pluralite
Podobne situáciu vidí aj politický analytik Ján Baránek. Aj podľa neho boli očakávania novembra '89 naplnené najmä v politickej a občianskej rovine.
„Najviac k tomu dopomohlo práve odstránenie vedúcej úlohy komunistickej strany z ústavy. Tým sa otvorila cesta k slobode a pluralite názorov,“ myslí si Baránek. Ekonomické očakávania sa podľa neho naplnili najmä v zmysle, že ľudia dostali možnosť podnikať a tým vlastniť výrobné prostriedky. Upozorňuje však, že životná úroveň niekoľko rokov po revolúcií paradoxne klesla.
„Trvalo niekoľko rokov, kým sme sa vôbec dostali na úroveň starého režimu. To bolo spôsobené aj vývojom v celom svete. Náš najbližší obchodný partner Sovietsky zväz sa rozpadol. Štát so svojimi zastaranými technológiami sa potom musel prispôsobiť otvorenému trhu a novým podmienkam. To spôsobilo najmä po rozdelení štátu divokú privatizáciu a rozkrádanie,“ pripomína Baránek.
Pri pohľade na vlády samostatného Slovenska od roku 1993 nevidí Baránek kontinuálne približovanie sa k ideálom novembra '89. „Je to skôr hore-dole. Mečiarove vlády boli, aké boli, rozkrádal sa majetok, prebiehala divoká privatizácia. Dzurindove vlády zase zaviedli reformy, z ktorých v podstate žijeme doteraz. Tiež sa však nevyhli korupčným škandálom. Teraz síce máme vládu, ktorá ide po oligarchoch, ktorí sa na korupcii dlhé roky priživovali, ale zároveň nemá jasno v základných ľudských právach,“ objasňuje Baránek. Podľa neho tým súčasný kabinet pod vedením Igora Matoviča (OĽaNO) ide proti ideám novembra '89. „Nemajú jasno v tom, aká je vlastne úloha štátu, že aspoň formálne vždy treba zachovať taký postup, aby nebola porušená ústava. Keď ju porušia, zdôvodňujú to tým, že je krízová situácia.To, že chytíte zlodeja v dome, je vám na nič, ak na vás ten dom potom spadne,“ myslí si Baránek. Naráža tak na fakt, že hoci sa vláde darí objasňovať korupčnú trestnú činnosť predošlej vlády, naráža na časté výčitky v oblasti nedodržiavania zásad právneho štátu pri obmedzovaní ľudských a občianskych práv v čase koronakrízy.
Rozrôznená spoločnosť
Sociológ Michal Vašečka vidí najväčší rozdiel súčasného a minulého režimu v tom, že spoločnosť je momentálne rozdelenejšia. „Spoločnosť sa pluralizovala svojimi identitami, ale aj záujmami. Taktiež sa mimoriadne rozrôznila v pohľadoch na svet. Tie sú často úplne odlišné. Kedysi sa hovorilo najmä o záujmoch celku a ľudia mohli súhlasiť alebo nesúhlasiť. Dnes je množstvo ľudí, ktorí sa úplne odmietajú baviť o záujmoch celku,“ myslí si Vašečka, podľa ktorého tak slovenská spoločnosť začala výrazne kopírovať trendy, ktoré sú viditeľné v západnom svete, a to aj tie negatívne.
Práve rozdelenosť spoločnosti podľa Vašečku prispieva k častej nostalgii za starým režimom. „Nezabúdajme, že spoločnosť bola vtedy veľmi homogénna z hľadiska príjmov, očakávaní či možností. Bez ohľadu na zázemie či pôvod mohli ľudia očakávať veľmi podobný život, ako mali všetci ostatní, čo dnes už nie je. V súčasnosti sa naše životné šance začínajú líšiť už od narodenia vďaka odlišnému sociálnemu či ekonomickému kapitálu,“ porovnáva Vašečka. Vzniká tak podľa neho početná spoločenská trieda, ktorú môžeme nazvať losers of transformation, respektíve trieda, ktorú transformácia poškodila.
Vašečka sa prikláňa k myšlienke, že novembrové očakávania sa podarilo splniť najmä v ekonomickej rovine. „Možno veľa ľudí nahnevám, ale som presvedčený, že Slovensko sa stalo omnoho bohatšou a prosperujúcejšou krajinou. Na všetkých ekonomických úrovniach ľudia kvalitnejšie jedia, vozia sa na kvalitnejších autách, používajú kvalitnejšie prístroje v domácnosti,“ pripomína sociológ.
V politickej rovine dostali podľa neho najmä možnosť byť slobodní. „Problémom je, či ľudia naozaj vedia a chcú byť slobodní. Či na to vôbec dostanú príležitosť, či o tom vôbec rozmýšľajú. Nie každý má na to pri zabezpečovaní svojej aspoň minimálnej životnej úrovne čas,“ myslí si Vašečka. Zo spoločenského hľadiska podľa neho očakávania splnené neboli. „Spoločnosť je nepomerne rozhádanejšia, nenávistnejšia, ľudia sa už ani nevedia rozprávať. Ľudia v novembri '89 čakali, že budú žiť v normálnej slušnej spoločnosti. To sa nesplnilo, krajina sa prepadla do veľmi rozhádaného spoločenstva, ak môžme ešte vôbec hovoriť o spoločenstve,“ myslí si Vašečka.
Ľudské práva zaostávajú
Občiansky aktivista Peter Weisenbacher je presvedčený, že v oblasti dodržiavania ľudských práv sa Slovensko stále nedostalo na úroveň západných krajín. Dôkazom sú podľa neho aj posledné týždne, keď boli ľudia zo strany vlády znevýhodňovaní, ak sa nezúčastnili na plošnom testovaní.
„Je to poškodzovanie ľudských práv, nie je to adekvátna reakcia na pandémiu. To isté platí aj o škandalózne vysokých trestoch napríklad za krádež jedla počas núdzového stavu,“ myslí si Weisenbacher. Je to ale podľa neho len epizóda, a vo všeobecnosti sa krajina v otázke ľudských, občianskych a politických práv posunula. „Negatívum sú však ekonomické a sociálne práva. Treba priznať, že tie boli na Slovensku za starého režimu na vyššej úrovni,“ tvrdí.
Ekonomické očakávania sa podľa neho splnili len pre niektoré skupiny. „Značná časť obyvateľstva sa má výrazne lepšie ako generácia ich starých a prastarých rodičov. Zároveň však máme omnoho viac ľudí, ktorí žijú pod hranicou chudoby. Špeciálne je to vidieť na príklade rómskej menšiny. Počet ľudí v tzv. osadách sa od revolúcie kontinuálne zvyšuje,“ upozorňuje Weisenbacher. Čo sa týka práv menšín, Weisebacher pozoruje od 90. rokov minulého storočia na značné zlepšenie situácie.
„Maďarská karta dnes už v podstate nefunguje. V rámci Slovenska považujem túto vec za vyriešenú. Obávam sa však, že súčasná vznikajúca sila v rámci maďarského spektra je veľmi blízka strane Fidesz a autoritárskeho premiéra Orbána,“ upozorňuje. Pri rómskej problematike je podľa neho dôležitejší ekonomický aspekt, než samotná etnicita. „Ak veľká časť rómskej minority žije vo veľkej chudobe, väčšinové obyvateľstvo môže prísť k chybným záverom, ktoré vedú k rasistickým prejavom,“ uzatvára Weisenbacher.