Vo štvrtok svoje vízie predstavia Jozef Čentéš, Tomáš Honz, Ján Hrivnák a Juraj Kliment. V piatok Rastislav Remeta, Ján Šanta a Maroš Žilinka. Kandidátov je sedem, z nich je len jeden sudca. Zo sedmice si najskôr vyberú poslanci, výsledkom bude jedno meno, ktoré posunú prezidentke Zuzane Čaputovej. Tá menuje generálneho prokurátora na sedem rokov. Ostatnému generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi vypršalo funkčné odbobie 17. júla v tomto roku. Pravda postupne priniesla rozhovory s kandidátmi, teraz ponúkame to najdôležitejšie z ich životopisov a motivačných listov.
Jozef Čentéš (53) z Generálnej prokuratúry
Navrhli ho Rada prokurátorov, ombudsmanka, exekútorská komora, štyri právnické fakulty
Na prokuratúre pôsobí 26 rokov. Od roku 1999 na Generálnej prokuratúre, pričom už takmer 16 rokov je tam riaditeľom trestného odboru. Rodený Nitran vydal štyri vedecké monografie, viacero štúdií, učebníc, desiatky prác v domácich aj zahraničných časopisoch, ako aj komentáre k Trestnému zákonu a trestnému poriadku. V roku 2014 získal na Masarykovej univerzite v trestnom práve titul profesor.
„Mojím osobným cieľom je prispieť k transparentnému fungovaniu prokuratúry, jej otvorenosti pred verejnosťou, k predchádzaniu situáciám, keď sa v dôsledku koncentrácie moci vytvára priestor na jej zneužitie, k efektívnemu vyvodzovaniu zodpovednosti prokurátormi a posilneniu verejnej kontroly prokuratúry. Týmto mienim prinavrátiť vážnosť inštitúcii, ku ktorej mám osobitný vzťah,“ uvádza Čentéš.
V prípade zvolenia by sa chcel zamerať na modernizáciu, digitalizáciu, dôraznejšiu kontrolu previerky práce podriadených prokurátorov, posilnenie samostatnej rozhodovacej právomoci prokurátorov a väčšiu kontrolu prokuratúry verejnosťou.
„Podstatný námet z hľadiska ďalšieho vývoja prokuratúry predstavuje otvorenie prokuratúry verejnej kontrole. Konkrétnymi prostriedkami na naplnenie tohto cieľa by malo byť otvorenie výberových komisií na miesta právnych čakateľov prokuratúry, prípadne na výber najkvalitnejších vedúcich prokurátorov. Zároveň by sa mohli doplniť o zástupcov z externého prostredia aj disciplinárne komisie rozhodujúce o návrhoch na disciplinárne konanie proti prokurátorom,“ konštatuje Čentéš.
Zároveň by chcel dosiahnuť priamy a otvorený kontakt s verejnosťou, prostredníctvom atraktívnejšej webovej stránky a sociálnych médií.
„Ideálne je dosiahnuť stav, aby samotní prokurátori mohli verejne prezentovať svoje názory, napríklad po skončení hlavného pojednávania. Je prirodzené, aby určení predstavitelia prokuratúry mohli okamžite reagovať na postupy a rozhodnutia prokurátorov, ktoré vo verejnosti vyvolali mediálny záujem, napríklad vo forme tlačovej konferencie,“ navrhuje Čentéš.
Tomáš Honz (44) z Úradu špeciálnej prokuratúry.
Navrhnutý poslankyňou Annou Zemanovou (SaS)
Na prokuratúre pôsobí rodený Bratislavčan viac ako 19 rokov. Už na petržalskej okresnej prokuratúre vraj postrehol nesúlad očakávaní jednotlivých prokurátorov z nižších stupňov prokuratúry s organizáciou práce a riadením rezortu prokuratúry.
„Prokurátori sa mnohokrát cítili paralyzovaní, neprimerane zaťažení, zle zorganizovaní. U niektorých to podporilo snahu uniknúť od pracovných povinností a upadnutie do nehybnosti,“ približuje dôsledky zlého riadenia rezortu.
Chyby nachádza najmä v odklone vedenia prokuratúry od potrieb bežných prokurátorov, v demotivácii k práci, v strate odborných vzorov, neporiadku v riadení štátu či v slabom výkone polície.
Od roku 2013 nastúpil na Úrad špeciálnej prokuratúry, ako sám píše, s nadšenou predstavou, že ide o elitný úrad. Za svoj najvýraznejší úspech považuje prevzatie vedenia oddelenia extrémistickej kriminality.
Za niekoľko mesiacov fungovania tohto oddelenia riešil kauzy Mazurek, Mizík, Rostas, Kotleba, obvinenie Fica či Kmotríka mladšieho. Tvrdí, že sa mu potvrdila dôležitosť postihovania páchateľov vyššieho rangu, napríklad politikov. „Keďže ryba smrdí od hlavy, razantný postup voči exponovaných osobám má preventívny vplyv aj na správanie ostatných členov spoločnosti,“ tvrdí.
„V poslednom období cítim podporu spoločnosti pri riešení trestných vecí z oblasti extrémistickej kriminality. Tú by som chcel využiť na demokratizáciu a zlepšenie pomerov v oblasti celej prokuratúry. Robím tak bez postranných úmyslov, v prospech mojich kolegov a celej spoločnosti,“ dodáva Honz.
Ján Hrivnák (60) z Úradu špeciálnej prokuratúry
Navrhnutý Právnickou fakultou Trnavskej univerzity
Až do roku 2004, keď nastúpil na Úrad špeciálnej prokuratúry, pôsobil na vojenskej prokuratúre. Za 35 rokov zastával Dolnokubínčan viacero riadiacich funkcií na rôznych stupňoch prokuratúry. Naposledy pôsobil na ÚŠP ako riaditeľ odboru všeobecnej kriminality.
Ako dôvod svojho záujmu o vedenie prokuratúry uvádza to, že Slovensko sa nachádza v zložitom období a rovnako ako viaceré iné oblasti aj prokuratúra potrebuje neodkladnú zmenu. Svedčí o tom podľa neho aj veľmi vysoká nedôvera verejnosti v prokuratúru.
„V dôsledku mnohých káuz, do ktorých boli zapletené významné osobnosti rezortu, je prokuratúra terčom oprávnenej kritiky. Tá sa ma dotýka a pociťujem potrebu tento stav zmeniť aj s ohľadom na mnohých iných čestných prokurátorov,“ tvrdí.
„Pokiaľ som sa v minulosti verejne kriticky vyjadroval k pomerom na prokuratúre, dostal som sa na čiernu listinu u nadriadených a vyústilo to do účelového disciplinárneho konania s jediným cieľom – odvolať ma z funkcie,“ približuje Hrivnák s dôvetkom, že jeho konanie sa neskôr vždy vyhodnotilo ako plne legitímne.
„Som presvedčený, že v pozícii generálneho prokurátora by som dokázal zmeniť neželaný trend, vytvoriť lepšie podmienky pre prácu prokurátorov, spraviť prokuratúru opäť funkčnú, otvorenú a získať späť dôveru občanov,“ zdôrazňuje Hrivnák.
Juraj Kliment (55) z Najvyššieho súdu
Navrhnutý Slovenskou akadémiou vied
Jediný kandidujúci neprokurátor začínal v roku 1987 na Mestskom súde v Bratislave a v roku 1999 sa cez bratislavský krajský súd dostal do trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu.
„Ako trestný sudca som bol posledné desaťročia postavený pred viacero vážnych výziev dokázať svoju sudcovskú a občiansku statočnosť. Nikdy som neuhol. Asi najznámejší je môj dlhoročný postoj k bývalému ministrovi spravodlivosti a predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi a jeho zvrátenej predstave o výkone práva a spravodlivosti, ktorej úrodu práve teraz žneme,“ pripomína Kliment.
Do pozornosti dal aj svoju neústupčivosť v prípade zavraždenej medičky Ľudmily Cervanovej. „Neskrýval som sa ani v situáciách, v ktorých by iní možno zakoketovali s myšlienkou vyhovieť tlaku verejnosti, médií alebo neformálnych skupín a nedbať na svoje presvedčenie, svedomie a spravodlivosť. Áno, práve píšem aj o rozsudku vo veci odsúdeného Miloša Kocúra a spol. vo verejnosti známej kauze Cervanová – rozsudku, za ktorým si plne stojím,“ zdôrazňuje rodák z Brezna.
„Výčitky, napádanie, odsudzovanie v tejto tragickej veci však obchádzajú jeden základný a rozhodujúci fakt. Žiaden z mimoriadne vážnych rozsudkov vynesených v senátoch, ktorých som bol členom, nebol nikdy spochybnený takým surovým spôsobom,“ podotýka sudca.
Pripomína tiež kauzu Nástenkový tender odsúdeného Mariana Janušeka a spol., za ktorý dostal senát, ktorému predsedal, cenu Judikát roka 2019.
Generálnym prokurátorom sa chce stať aj preto, že prokuratúra podľa neho speje k systémovej poruche. Svedčiť o tom má aj dozor, ktorý prokuratúra vykonáva v trestných veciach sudcov a advokátov z korupčnej kauzy Búrka. „Sumár týchto faktov a aj zreteľná pasivita, rutina a miestami až alibizmus niektorých vedúcich činiteľov prokuratúry ma doviedli ku kandidatúre,“ približuje.
„Som odhodlaný zúročiť svoje dlhoročné poznatky v talári sudcu Najvyššieho súdu pri riadení a ďalšom rozvoji prokuratúry k jedinému cieľu – vrátiť prokurátorov k dôslednému využívaniu ich zákonných oprávnení a plneniu ich zákonných povinností. A v neposlednom rade k takému ich prístupu k vlastnému povolaniu, v ktorom bude dominovať hrdosť, zmysel pre zodpovednosť a ochota získať si dôveru verejnosti,“ zdôraznil na záver.
piatok 20. novembra:
Rastislav Remeta (48) z Krajskej prokuratúry Banská Bystrica.
Navrhli ho poslanci OĽaNO Igor Hus a Ján Krošlák
Ďalší Bardejovčan pôsobí ako prokurátor od roku 2002. Z Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici prešiel na krajskú, kde tri roky pôsobil aj ako hovorca. Vyskúšal si prácu na Generálnej i na špeciálnej prokuratúre. Venuje sa najmä boju s organizovaným zločinom. Od roku 2016 je členom Etickej komisie prokurátorov a v júni tohto roka bol zvolený za jej predsedu.
„V súčasnosti kladie funkcia generálneho prokurátora vysoké nároky nielen na odborné schopnosti kandidáta, ale aj na jeho osobnú integritu, najmä s ohľadom na nedávno medializované informácie,“ konštatuje Remeta s odkazom na trestné stíhanie bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku.
Medzi svojimi významnejšími prípadmi boja s organizovaným zločinom spomína doživotne odsúdených zločincov ako Mikuláš Černák, Branislav Adamčo, Matej Ivančík či prípad zavraždeného podnikateľa Jána Kubašiaka, ktorého mali na svedomí aj bývalí policajti.
„Počnúc touto trestnou vecou sa následne podarilo odkryť celú sieť trestných činov páchaných tzv. policajným gangom, ktorý okrem iného prepadával sudcov, advokátov, športovcov či podnikateľov,“ pripomína Remeta.
Veľký ohlas mala aj kauza zverejneného videa, na ktorom košickí policajti fyzicky napadli, ponižovali a urážali šesť maloletých Rómov pre ich pôvod.
Ján Šanta (53) z Úradu špeciálnej prokuratúry
Navrhol ho poslanec Juraj Gyimesi (OĽaNO)
V rezorte prokuratúry pracuje od roku 1991. Rodený Sninčan pôsobil v Humennom, Prešove, Košiciach a od roku 2004 na špeciálnej prokuratúre, kde bol najprv riaditeľom odboru ekonomickej kriminality a od roku 2010 dodnes vedie oddelenie majetkovej kriminality.
Popritom vyučoval právo v Prešove, Košiciach, na Paneurópskej vysokej škole, Univerzite Komenského aj Akadémii Policajného zboru. Je spoluautorom viacerých vedeckých publikácií. „Prevažná časť mojej prokurátorskej činnosti je spojená s trestnými vecami charakterizovanými ako organizovaná kriminalita, teda s pôsobením v tzv. prvej línii boja s najzávažnejšími formami kriminality,“ predstavuje sa Šanta.
Svoju motiváciu nachádza aj vo výzvach, ktoré „sú spojené predovšetkým s nevyhnutou reformou prokuratúry a mojou ambíciou prispieť osobne nielen k tejto významnej reforme, ale podieľať sa intenzívne tiež na širších spoločenských zmenách a budovaní právneho štátu práve v čase, keď sú tieto reformy prokuratúry a spoločenské zmeny aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým,“ zdôrazňuje Šanta.
„Mojou podstatnou motiváciou je reformovať prokuratúru na úplne transparentný štátny orgán tak, aby došlo k maximálnemu eliminovaniu najmä takých zastavených trestných stíhaní alebo odmietnutí vecí, ktoré sa spoločensky javia ako sporné, nevysvetlené, ba až nezákonné,“ pridáva.
Transparentnosť vníma v spojitosti s nutnosťou každé sporné rozhodnutie verejne vysvetliť a posilniť aj konštruktívnu spoluprácu s médiami. Želal by si tiež sprísnenie výberových konaní prokurátorov, obmedzenie ich pochybných rodinných väzieb.
„Opomenúť nemožno ani ďalšiu motiváciu, a to osobne prispieť k tomu, aby rezort prokuratúry nebol priestorom a dôvodom na politické súperenie a eventuálne zneužívanie prokuratúr na nekalé účely. Konečným cieľom a mojou motiváciou je definitívne skoncovať s malou dôverou v prokuratúru,“ uzatvára Šanta, ktorý je presvedčený, že jeho skúsenosti a predpoklady sú garanciou naplnenia týchto cieľov.
Maroš Žilinka (50) z Úradu špeciálnej prokuratúry
Navrhnutý Slovenskou advokátskou komorou a poslankyňou Sme rodina Petrou Hajšelovou
Bardejovčan začínal ako prokurátor v Trnave. Od roku 2005 bol zástupcom riaditeľa odboru ekonomickej kriminality na špeciálnej prokuratúre. Túto funkciu s prestávkou vykonáva dodnes. Počas vlády Ivety Radičovej si takmer na dva roky vyskúšal aj funkciu štátneho tajomníka ministerstva vnútra. Popritom publikoval viacero prác, často aj spolu s protikandidátmi Jánom Šantom a Jozefom Čentéšom.
„K tomuto vážnemu kroku ma vedie odhodlanie prinavrátiť občanom dôveru v právny štát, otrasenú po vražde dvoch mladých ľudí a odhalení rozsiahleho zneužívania moci tými, ktorí mali byť garantmi rešpektovania práva,“ približuje dôvody kandidatúry.
„Činnosť prokuratúry musí nielen zodpovedať zákonu, ale takou sa musí aj navonok javiť. Boj proti korupcii, nečestnému konaniu a zneužívaniu verejnej moci, ale aj proti akémukoľvek porušovaniu zákona musí byť jasný, presvedčivý a nevzbudzujúci pochybnosti o rovnosti pred zákonom,“ dodáva Žilinka, ktorého meno laická verejnosť spoznala najmä v súvislosti s objednávkou jeho vraždy.