Ako hodnotíte zásah polície pri utorňajších protivládnych protestoch? Bol dobre zvládnutý a primeraný?
Pred samotným zásahom sme mali rešpekt. Už predtým sme sa pripravovali na rôzne varianty, ktoré sa môžu nastať. Mapovali sme rôzne skupiny a pripravovali sme sa na to, že nám môžu prísť aj radikáli z cudziny. Tomu sme nastavovali aj celý mechanizmus prípravy. Vzhľadom na naše obavy to napriek veľkému množstvu ľudí dopadlo dobre. Súhlasím s odhadmi, že tam mohlo byť od 10– do 15-tisíc ľudí. Demonštráciu preto vnímam ako pokojnú. Nemali sme žiadne vážne zranenia, aj keď jedno zranenie policajta bolo z pohľadu možných následkov veľmi nebezpečné. Keď ale vidím súčasnú situáciu v bratislavských nemocniciach, vnútorne sa obávam, aby to nespustilo ďalšiu vlnu nákazy. Možno to bude pre Bratislavu znamenať ďalšie testovanie alebo obmedzenia. Kvôli charakteru vývoja tejto pandémie ale tie dosahy uvidíme až behom dvoch týždňov. Dnes som ale rozhodne pokojnejší v porovnaní s tým, čo sme pociťovali pred týmto zákrokom.
Vyskytli sa informácie, že polícia do davu aj strieľala. Bolo to nutné?
Nestrieľalo sa do davu. To je nezmysel. Polícia v rámci svojich oprávnení môže využívať rôzne prostriedky vrátane značkovacieho streliva. To ale nie je strelivo, ale len kapsula s farbou. Týmto spôsobom sa označujú tí najradikálnejší, aby sme ich vedeli v dave identifikovať, rozpoznať, monitorovať a v prípade, že je to potrebné a možné, aj zadržať. V takomto dave sa môžu vyskytovať viaceré typy protiprávneho konania. Z hľadiska následkov je najmenej nebezpečné nenosenie rúšok a nedodržiavanie rozstupov. Ale sú tam aj typy konania, ktoré evokujú páchanie trestnej činnosti ako výtržníctvo. Z nášho pohľadu sú tie veľmi nebezpečné útoky na verejného činiteľa, alebo mali sme tam aj prejavy extrémizmu, kde už sú dnes stíhané dve osoby. Toto všetko my pri zásahu vyhodnocujeme. Ten zásah policajtov je vždy pod jednotným velením, kde si policajt plní úlohy a nemôže si každý policajt robiť, čo chce. Keby sme to takto nerobili, neboli by sme schopní efektívne pokrývať dav a riešiť prípadné následky, ktoré by mohli vznikať. Toto sme urobili, a myslím, že to dopadlo dobre.
VIDEO: Protest pred parlamentom.
Nie je problém, že polícia upozorňuje na dodržiavanie najrôznejších opatrení vrátane zákazu zhromaždení, ale v utorok ľudí nepokutovala? Nie je to dvojaký prístup?
Ľudia sa zbiehali z viacerých miest a neprichádzali len z jedného smeru. Nebolo to určite o tom, že by sme tam dali zábrany a dav nepustili. Dav je ako rieka. Môžete vode postaviť prekážku, ale voda ju obtečie. Potom ale už neostane v koryte, ale vyleje sa a následky sú úplne iné. V rámci plánovania policajného opatrenia sa počíta s mnohými rôznymi scenármi a množstvom možných rizík. Urobiť radikálne rozhodnutie typu nepustiť tam ľudí alebo zatvoriť Bratislavu by rozhodne vyvolalo opačný efekt, než aký sme chceli dosiahnuť.
Pri podobných protestoch v nemeckom Lipsku či Berlíne polícia niekoľkotisícové zhromaždenia rozohnala kvôli nedostatočným odstupom a nenoseniu rúšok. U nás ľudia neboli oveľa disciplinovanejší. Pracovali ste vôbec s možnosťou, že by ste demonštrácie rozpustili?
Pracovali sme s verziou, že chceme, aby sa nám dav rozišiel čo najrýchlejšie. Treba brať do úvahy, že stretnutia ľudí sme očakávali na siedmich miestach. Niekde to prebehlo veľmi kultivovane, napríklad v krajských mestách, kde ľudia dodržiavali aj rozstupy. Niekde sme mali lokálne miesta napätí, ktoré sme boli pripravení zvládať. Myslím, že môžem aj povedať, že sme ich zvládli. My sme vyzývali dav, aby upustil od protiprávneho konania a opustil tie miesta. Ale, samozrejme, keď sa stretne 10– až 15-tisíc ľudí, ten dav reaguje po svojom. To už nie je o tom, či polícia vyzve na rozpustenie. Urobiť radikálny zásah – vyslať tam vodné delá a ten dav rozbiť, je ďaleko nebezpečnejšie ako nechať dav, nech si povie, čo chce, aj keď si uvedomujeme tie epidemiologické následky.
Čo hrozilo, ak by ste chceli dav fyzicky rozpustiť?
Ak by sme ten dav vytláčali z jedného miesta násilím, zradikalizoval by sa a pohol by sa na miesta, kde by bol pre ľudí ďaleko nebezpečnejší. To znamená, že dav by sa mohol začať tlačiť do ulíc, ešte užších, kde už vôbec nie je miesto na rozstup, vznikla by panika napríklad pri vyhodenom delobuchu, alebo pri petardách, ktoré by evokovali streľbu, ľudia by prirodzene reagovali útekom a snahou niekde sa schovať. Takto by mohlo dôjsť k ušliapaniu ďalších ľudí a to je pre ľudí pripravujúcich zásah ten najhorší variant. My sme vyhodnocovali všetky riziká s tým spojené, a preto sme zasiahli a riešili sme dav, tak ako sme ho riešili. Som veľmi rád, že aj ľudia to tak vnímali a reagovali na pozitívne signály, ktoré sme vopred vysielali. Okrem pár skupín, ktoré chceli provokovať a mali tendencie vyvolávať nepokoje, všetci ostatní sa držali späť a prišli si len povedať, čo chceli povedať. Okrem pár výnimiek, keď ľudia preliezali, rozoberali či odťahovali bariéry sme nemuseli používať donucovanie prostriedky. To sme museli riešiť a nemohli to nechať len tak.
Prečo ste zavreli celú ulicu v Trnave, kde býva premiér Igor Matovič (OĽaNO)? Ten vraj jazdí na opancierovanom aute. Je premiér ohrozený na živote?
Neviem a ani sa nemôžem vyjadrovať k rizikám, ktoré sú vo vzťahu k premiérovi. Úrad na ochranu ústavných činiteľov si vytvára vlastné bezpečnostné opatrenia, vyhodnocujú možné riziká a chránia verejný priestor. Toto treba preto čítať obdobne. K tomu sa však neviem vyjadriť, pretože to nebolo v našej kompetencii, keď sme riešili demonštrácie.
VIDEO: Protest pred prezidentským palácom v Bratislave 17. 11. 2020.