Pustite deti do škôl. Druháci nevedia čítať

Deťom už výrazne chýbajú školské lavice. Hovoria to rodičia, učitelia, i ďalší odborníci. Žiaci nestihli dobehnúť jarné mesiace, keď boli školy zatvorené počas prvej vlne pandémie, a už sa od 26. októbra opäť začali učiť doma druhý stupeň základných škôl a stredoškoláci. Čo na to hovoria učitelia naprieč Slovenskom?

21.11.2020 07:00
ZŠ Hroncova Košice, základná škola, trieda,... Foto: ,
Žiaci prvého stupňa ZŠ Hroncová v Košiciach keď sa vrátili do školy 1. júna.
debata (114)

Terajší druháci čítajú na úrovni slabikovania. Chýbajú im tri mesiace z minulého školského roka. Starší žiaci napríklad zasa nevedia rysovať, pretože sa to dištančne nemajú ako naučiť.

„Nie som pedagogička, nedokážem sa so synom učiť predmety, ktoré mi v škole nešli,“ priznáva sa Bibiana Onderíková, matka dvanásťročného Jerguša. Hoci sa snaží so synom učiť a vysvetľovať mu niektoré učivá napríklad z matematiky, nedokáže nahradiť učiteľa. "Mám obavy, ako môj syn doženie matematiku, keď sa vrátia do školy. Nedá sa všetko naučiť len samoštúdiom. A to nehovorím o tom, že mu chýba živý kontakt s pedagógom, s autoritou.“ Onderíková je presvedčená, že nielen jej synovi bude vymeškaný čas chýbať. "Ešte nie sú zrelí na samostatné učenie, jednoducho ich pripravujeme možno aj o rok života a o chuť vzdelávať sa,“ tvrdí.

Žiaci druhého stupňa, stredo- a vysokoškoláci by sa zatiaľ mali učiť doma do 27. novembra. Výnimku majú škôlkari, žiaci prvého stupňa, teraz sa k nim pridali žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia, tí sa však môžu učiť len v malých skupinách, teda najviac päť žiakov na učiteľa.

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) tvrdí, že deti sa budú môcť vrátiť do škôl najskôr v januári, po Troch kráľoch. Ich návrat podmieňuje niekoľkými plošnými celoslovenskými testami. Ak by sa neuskutočnili, školy by sa podľa neho mohli otvoriť až niekedy v apríli.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) sa chystá v najbližších dňoch osloviť koaličné strany a prebrať s nimi otázku otvárania škôl. "Myslím si, že by sme si to mali vydebatovať na koaličnej rade,“ povedal Gröhling v piatok s tým, že v zahraničí sa školy zatvárajú ako posledné a naopak, otvárajú sa ako prvé. Je presvedčený, že školy sa musia otvoriť, pretože najväčším porazeným krízy môžu byť žiaci.

Podľa pripraveného konceptu by v školách fungoval semafor a školy by mali k dispozícii aj testovacie mobilné jednotky pre prípad výskytu koronavírusu.

Druháci nevedia čítať

Vplyv zatvorených škôl sa po prvej vlne pandémie ukázal najmä u minuloročných prvákov. Poukazuje na to Lýdia Gašparovičová, riaditeľka Základnej školy s materskou školou na Spartakovskej ulici v Trnave. Výsledok on-line vzdelávania sa podľa nej ukáže až dodatočne.

„Až teraz sme zistili, čo chýba našim minuloročným prvákom. Tri mesiace boli doma. Zvládnuté mali šlabikárové obdobie, čítankové už nie,“ poukazuje. Všetky deti nastúpili do druhého ročníka, nikto nemohol pre nariadenie ministerstva školstva opakovať ročník. „Teraz čítajú na úrovni slabikovania, pretože čítankové obdobie chýbalo,“ opisuje situáciu.

V jednom prípade škola zisťovala, či nejde o poruchu. Vyšetrenie u psychológa ukázalo, že by bolo dobré, ak by dieťa opakovalo prvý ročník. To však už nie je možné. Pandémia tak podľa riaditeľky priniesla situácie, s ktorými sa nikdy v živote nestretli. „Je to na majstrovstve učiteľa, aby to stihol s deťmi dobehnúť. Chvalabohu, že je prvý stupeň v škole,“ dodáva s úľavou.

Deti by sa mali podľa Gašparovičovej vrátiť do škôl čím skôr. „Najmä deviatakov treba pripraviť na testovanie a prijímacie pohovory. Testovanie nie je len o poslednom ročníku,“ upozorňuje. Končiace ročníky majú náročnejšie on-line vzdelávanie, dostávajú viac úloh najmä zo slovenského jazyka a matematiky. Dokonca aj hodín majú viac, ako bolo odporúčané. „Ak by šli deti do škôl po Troch kráľoch, dobehnúť by sa muselo obrovské množstvo učiva,“ prízvukuje Gašparovičová.

Na začiatku tohto školského roka vypracovali deti vstupné písomné práce, aby mali učitelia prehľad, čo vedia, keďže boli mesiace doma. „V žiadnom predmete neklesla úroveň vedomostí pod 50 percent. Cieľom bolo zistiť, kde má učiteľ začať, v ktorých úlohách sú žiaci dobrí a v ktorých sú slabší. V septembri mali ešte učebnice z prechádzajúceho ročníka,“ ozrejmuje riaditeľka. Škrt cez rozpočet im v minulom školskom roku spôsobilo zrušenie hodnotenia. „Keď žiak vie, že nedostane žiadnu známku, tak si nedá záležať. Hodnotenie naozaj motivuje. Teraz to, našťastie, nezrušili,“ dodáva Gašparovičová. Aj na trnavskej škole sa našlo zopár žiakov, ktorí počas on-line vyučovania nespolupracovali. „Síce si to odsedeli, ale na hodine nič nerobili,“ uzatvára riaditeľka s tým, že to budú konzultovať s rodičmi.

On-line vyučovanie bolo počas prvej vlny pandémie jednou veľkou neznámou. „Nevedeli sme, do čoho ideme,“ opisuje Gabriel Dekany, riaditeľ Základnej školy na Devínskej ulici 22 v Nových Zámkoch. Odvtedy sa vypilovala technika, ale aj spolupráca so žiakmi i rodičmi. „Rodič si môže na diaľku skontrolovať, či sa dieťa prihlásilo na on-line hodinu. Ak je nejaký problém, triedny učiteľ kontaktuje rodičov,“ ozrejmuje Dekany. V niektorých prípadoch sa stalo, že sa dieťa pripojilo napríklad na každú tretiu hodinu. Pred septembrovým nástupom do školy zisťovali, či majú žiaci technické prostriedky, aby sa zúčastnili on-line vyučovania. „Mali sme dve deti, ktoré sme vybavili notebookmi a tabletmi,“ hovorí Dekany s tým, že to museli riešiť ešte skôr, ako im prišla dotácia z rezortu školstva.

Riaditeľ by bol rád, keby sa deti vrátili do škôl už koncom novembra. „Učitelia sú z toho vyčerpaní, majú raz toľko práce. Celé toto obdobie je náročné aj na psychiku,“ zdôrazňuje. Uvedomuje si však, že nemajú také informácie ako epidemiológovia či krízový štáb. Prezenčná forma vyučovania je podľa neho dôležitá najmä u deviatakov. „Fungujú tak isto, len on-line a majú navyše cvičenia zo slovenčiny a matematiky.“ Reálny stav vedomostí zistia podľa Dekanyho až vtedy, keď budú deti fyzicky v škole. Pri on-line vzdelávaní sa podľa neho nedá vylúčiť prípadná pomoc pri písomkách. Ani na jednej škole nemusia otvoriť triedu pre deti z dôvodu, že nemajú prístup k dištančnému vzdelávaniu pre nepriaznivú životnú situáciu.

Kostoly áno, školy nie?

Riaditeľ Základnej školy Slovanská v Považskej Bystrici Vladimír Šebeň vraví, že do Vianoc mohla vláda deti pokojne do škôl pustiť, tak či tak sa medzi sebou stretávajú. Podľa Šebeňa by deti v škole boli pod väčšou kontrolou a ochranou, ako sú v súčasnosti doma.

„Naši žiaci sa tak či tak stretávajú – raz u toho, raz u toho. Dištančné vyučovanie nie je ono. Niektoré deti sú poctivé, niektorí rodičia na ne dohliadajú, ale niektorí ani netušia, čo ich deti robia a niektoré deti si robia, čo chcú. Máme takých pár prípadov detí, ktoré sa stále na niečo vyhovárajú. Keď sme im povedali: tak teda dobre, budete chodiť do školy, zrazu problémy prestali a všetko funguje tak, ako má. Treba povedať, že takto deti strácajú zábrany, rešpekt, všetko sa im prepečie, všetko im ľahko prejde,“ konštatuje Šebeň. Dodáva, že skúsenosti s dištančnou formou vzdelávania iba potvrdili, že prezenčný kontakt je nenahraditeľný. „Dá sa to robiť nejaké obdobie, ale nemôže to trvať dlho,“ konštatuje riaditeľ.

Šebeň si myslí, že deti už pokojne mohli znova nastúpiť do škôl. „Už tento týždeň alebo začiatkom budúceho týždňa mohli pustiť druhý stupeň na nejaké tri, štyri týždne do školy do vianočných sviatkov. V januári by žiakov mohli opäť pustiť na nejaké obdobie do školy a potom zasa spraviť prestávku. Takže buď tieto obdobia striedať, alebo to vymyslieť tak, ako v Česku, kde sa rozhodli striedať ročníky. Treba sa prispôsobiť, výučba síce nebude na sto percent taká, ako bola, ale bude. Treba sa zamyslieť, veď keď pustia ľudí do kostolov, kde sa spieva, a nikto neodkáže odsledovať počet ľudí, ktorí sa tam stretnú, pokojne môžu pustiť aj deti do škôl. U nás je zakázaná hudobná aj telesná výchova,“ hovorí otvorene Šebeň s tým, že v školách vedia presne zabezpečiť všetko tak, aby bolo riziko nákazy minimálne.

Chýba disciplína a rešpekt

Skutočne veľké problémy nastanú, keď pominie koronakríza a deti sa vrátia nastálo do škôl. To je názor nielen zástupkyne riaditeľky Základnej školy Andreja Bagara v Trenčianskych Tepliciach Eleny Matuščinovej, ale viacerých riaditeľov.

Deti v tomto období prichádzajú nielen o sociálne kontakty, ale aj o disciplínu a rešpekt, režim. „Dištančná forma nevyhovuje ani nám učiteľom, ani deťom. Vedeli by sme dohnať učivo, ak by to trvalo mesiac, maximálne dva, ale toto je príliš dlhý čas. Dúfali sme, že sa do škôl vrátime skôr, ale táto situácia sa ťahá už od marca. Onedlho to bude už takmer ročná výluka – a to je pre deti príliš dlhý čas,“ myslí si Matuščinová.

Upozorňuje, že deti strácajú aj návyky. „Vstávajú omnoho neskôr ako v minulosti, nemusia sa upravovať, iba si sadnú pred počítač desať minút po tom, ako vstali. Keď ideme do práce, čo všetko musíme urobiť predtým, čo všetko zariadiť, zadeliť si prácu, naplánovať rozvrh… Deti dnes nemajú krúžky, nemajú nič. Učím angličtinu, mali sme diskusnú tému, kde som sa žiakov spýtala, čo robili cez sviatok, či boli vonku, kde boli a drvivá väčšina mi povedala, že len sedeli doma a hrali sa na počítači hry. To je veľmi smutné,“ hovorí Matuščinová.

Je presvedčená, že minimálne formou školských semaforov by sa vyučovať malo. Inak budú deti znevýhodnené aj v budúcnosti, napríklad pri hľadaní si zamestnania. „Táto forma fungovala, ak nastalo nejaké podozrenie na koronavírus, hneď sme spravili opatrenia a nikto nebol ohrozený. Deti sa takisto veľmi dobre prispôsobili, umývali si ruky, používali rúška, rodičia sa správali maximálne zodpovedne,“ uzavrela zástupkyňa riaditeľky školy s tým, že deti sa tak či tak stretávajú buď doma, alebo vonku.

Darček na Mikuláša?

„Všetci chcú ísť do školy. Deťom chýba sociálny kontakt, mnohé sa schádzajú, chodia na návštevy alebo do mesta. Podľa mňa druhý stupeň nemal prejsť na dištančné vzdelávanie a zatváranie malo zostať len na regionálnej úrovni,“ myslí si riaditeľ Základnej školy na Hroncovej ulici v Košiciach Martin Fazekaš. Počas uplynulých troch mesiacov nemuseli na prvom stupni zatvoriť žiadnu z tried a podľa riaditeľa by sa dala situácia zvládnuť, ak by do školy chodili aj starší žiaci.

Momentálne sa podľa riaditeľa preberá najmä povinné učivo a podstatné veci a niektoré veci sa nedajú dôsledne učiť počas dištančného vzdelávania. „Napríklad geometria. Veľmi ťažko sa takto rysuje. Aj keď zakúpime kolegom tablety, ktoré sú na takéto rysovanie určené, je to veľmi náročné,“ uvádza príklad Fazekaš.

Riaditeľ porovnal návrat školákov po prvej vlne do školy a pedagógovia sa zhodli, že mnoho žiakov si zľahčilo celú tú situáciu. „Aj rodičia majú tendenciu veľmi pomáhať deťom v tejto situácii, čiže množstvo úloh buď vypracujú za nich, alebo ich vypracujú deti, ale s veľkou pomocou,“ konštatoval Fazekaš. Obáva sa, že ak sa deti vrátia do školy až v januári, tak budú musieť veľa vecí dobiehať.

„A vieme, že v januári je chrípková sezóna. My sme aj v minulom školskom roku boli dvakrát zatvorení pre chrípkové prázdniny. Každý deň, keď sú deti v škole, je dobrý a potrebný, a tak by bolo vhodné, aby nastúpili čo najskôr. V decembri ideme väčšinou na plné obrátky, aby sme prebrali čo najviac učiva. Po prázdninách chvíľu trvá, kým sa dostaneme do obvyklého režimu. Začínajú byť frustrovaní deviataci, preto realizujeme on-line krúžky, aby sa čo najviac pripravili na povinné deviatacke testovanie. Máme veľmi veľa ambicióznych žiakov, chcú sa dostať na výberové školy, takže pre nich je dôležité, aby minimálne z tej matematiky a slovenčiny dosahovali výborné vzdelávacie výsledky,“ dodal Fazekaš.

Učitelia sa už naučili „pohybovať“ pred kamerou a podľa riaditeľky Základnej školy na Hlavnej ulici v Gelnici Bibiány Krajníkovej našli pri dištančnom vzdelávaní výhody aj nevýhody. „Deti sa musia viac koncentrovať, je to aj záťaž pre obe strany, inak sa napríklad zapája zrak a je to unavujúce aj pre učiteľa, aj pre tie deti. Z ľudskej stránky a z toho socializačného aspektu jednoznačne nie je o čom diskutovať, deti potrebujú osobné kontakty. A aj keď sa prezentuje, že deti sa stretávajú vonku, bolo to skôr vtedy, keď boli teplejšie dni. Po ochladení sa to menilo,“ poznamenala Krajníková, ktorá by si priala, aby deti prišli do školy čo najskôr.

„Na Deň detí po prvej vlne dostali možnosť, že mohli prísť do školy. Teraz by som si želala, aby prišli žiaci druhého stupňa na Mikuláša do školy, bol by to pre nich darček. Z ľudského hľadiska, ak by dostali takúto možnosť, boli by veľmi vďačné. A bol by to darček aj pre učiteľov, ak by videli, že deti sa tešia do školy,“ hovorí Krajníková, podľa ktorej by návrat nebol nadlho, pretože by potom mali školáci zimné prázdniny.

114 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #koronavírus