Obavy v ňom vzbudzuje najmä situácia po núdzovom stave. Zdravotníci sú podľa neho unavení a demotivovaní.
Premiér Igor Matovič (OĽaNO) naznačil, že ak bude v nemocniciach v rámci celej krajiny obsadenosť lôžok s covid pacientmi na úrovni 2 000, dôjde k uvoľneniu opatrení. Ako sú na tom v súčasnosti nemocnice?
Opatrenia, ktoré sme tu mali za posledné týždne, aj uvoľnenejší lockdown, ktorým sme prešli, spôsobili, že trend v nemocniciach sa nezhoršuje. Vidíme istú stabilizáciu situácie, počty pacientov nerastú. K zhoršeniu situácie môže však dôjsť po uvoľnení opatrení. Treba si uvedomiť časový posun medzi opatreniami a nástupom pacientov do nemocníc, ten môže byť až mesačný. Nebezpečné je to aj v tom, že všetky opatrenia sa v súčasnosti odvíjajú od počtu nakazených na PCR testoch, ale počty nakazených potvrdených antigénovými testami do štatistík nejdú. Takto potom ako Slovensko strácame prehľad o situácii. Treba tento postup zjednotiť, dať to dokopy, aby sme vedeli od regiónu, aká je situácia.
Očakávate zhoršenie, aj keď posledné uvoľnenie bolo mierne?
Závisí od regiónu. Najnovšie uvoľnenie opatrení sa v nemocniciach prejaví koncom decembra. Je tam časový posun od infikovania sa pacienta, dva týždne je inkubačná doba, potom čas, kým sa prejavia symptómy a zhoršenie býva až na ďalší týždeň, čiže dokopy sú to asi štyri týždne. V tých najhorších regiónoch k žiadnemu uvoľňovaniu nemalo prísť, žiadne otváranie kín a divadiel, tam sme mali skôr riešiť sprísňovanie opatrení. Práve najhoršie regióny zásobujú nemocnice nakazenými pacientmi.
Premiér aj minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) tvrdia, že celoplošným testovaním a antigénovými testami krajina „kúpila“ čas pre nemocnice, asi dva týždne. Využili to?
Celoplošné testovanie malo zmysel a výrazný. Pomohlo v istých regiónoch. Ale v regiónoch, kde bol nízky výskyt nakazených, až taký význam testovanie nemalo. Preto je dobré, keď sa takéto opatrenia robia adresne, naozaj v regiónoch, ktoré majú vysoký počet nakazených, tam treba robiť antigénne testovanie častejšie, hoc aj dvakrát do týždňa, V najhorších regiónoch by to malo veľký zmysel. Na Slovensku sme mali zároveň pár týždňov reštrikčné opatrenia, mali sme týždeň aj výrazný lockdown, to tiež netreba podceňovať. Dosiahli sme výrazné obmedzenie mobility, čo prispelo k stabilizácii situácie v nemocniciach. Môžeme to porovnať s Českou republikou, kde podobne klesá krivka, len oni išli iba cestou uzatvárania.
Týka sa pokles pacientov v nemocniciach aj tých najohrozenejších, 65– a viac ročných?
Určite áno. My v nemocniciach máme len tie najťažšie priebehy. Aj keď by som nehovoril o poklese, skôr opäť o stabilizácii, počet nakazených seniorov v nemocniciach nerastie už tak prudko ako predtým. Veľmi by ale pomohlo, keby sa testovalo v najrizikovejších okresoch častejšie.
Dá sa ešte niečo robiť, aby nemocnice predišli kolapsu?
V tejto vážnej situácii, keď je vyhlásený aj núdzový stav, väčšina zdravotníkov zaťala zuby a povedala si, že to musíme zvládnuť. Obávam sa však situácie, ktorá príde po koronavíruse. Slovenskí zdravotníci sú naozaj demotivovaní, vyčerpaní a zdravotníctvo nefunguje tak, ako by malo. Obávam sa najmä demoralizácie zdravotníkov, aby to po odznení pandémie neznamenalo ešte väčší odchod ľudí zo zdravotníctva. Je to aj v kontexte ostatných krajín, ako sa správajú k zdravotníkom a je to dosť markantný rozdiel. U nás sa napríklad od apríla nevyriešila PN pre zdravotníkov, keď sa nakazia v práci, aby mali chorobu z povolania bez toho, aby to museli dokazovať pred komisiami, že sa nakazili v nemocnici. V okolitých krajinách to už majú dávno vyriešené.