Školská psychologička: Na diaľku sa mozog trénuje ťažko

Žiaci a študenti od 12 do 20 rokov nechodia do školy už viac ako osem mesiacov, s výnimkou pár týždňov v júni a v septembri. Ako to na nich môže vplývať, približuje školská psychologička Eliška Kostelníková zo Základnej školy Vazovova v Bratislave.

22.11.2020 11:44
debata (8)

Žiaci a študenti na druhom stupni základných a na stredných školách už vyše pol roka v podstate nechodia do školy. Ako na nich vplýva to, že sa nemôžu socializovať so svojimi rovesníkmi v kolektíve?

Ako na koho. Sú aj žiaci, ktorým to vyhovuje. To sú skôr introverti, ktorí sa v kolektíve až tak dobre necítia. Iným žiakom to, samozrejme, prekáža viac. Ochudobňuje ich to o mnohé zážitky s kamarátmi.

Je v tomto prípade veľký rozdiel v tom, či má dieťa 12, 13 alebo už 15, 16 rokov?

Určite áno. Deti vo veku 15 a viac rokov trávia veľa času aj samy vonku s kamarátmi. Boli už zvyknuté mať trochu iný život ako ten, ktorý musia žiť momentálne. Je to pre ne veľmi náročné. Tí mladší trávia skôr viac času na krúžkoch v rámci školy či mimo nej, a s kamarátmi vonku môžu tráviť len toľko času, koľko im rodičia dovolia.

Momentálne chodia do školy deti prvého stupňa, teda do 11 rokov. Je veľký rozdiel medzi 11– a 12-ročným dieťaťom, ktoré už do školy chodiť nemôže?

Hlavný dôvod, prečo deti prvého stupňa chodia do školy, je v tom, že nemôžu byť samy doma. Ich rodičia vďaka tomu môžu chodiť do práce. Z hľadiska vývinovej psychológie sa mozog okolo 12. roku života posúva do ďalšieho vývinového štádia. Takže, áno, od istého veku by dieťa už malo byť schopné si veci organizovať lepšie. Nemyslím si však, že by práve toto bol ten faktor, ktorý zohľadňovali kompetentní pri rozhodovaní.

Deti musia vinou pandémie veľa času tráviť na internete, pred kamerou či na sociálnych sieťach. To je niečo, čo im predtým rodičia zakazovali. Ako to na ne vplýva?

Veľmi výrazne. Napríklad občianske združenie IPečko, ktoré je v podstate linkou dôvery pre mladých, vyslovene bije na poplach, pretože im výrazne stúpajú počty mladých ľudí, ktorí sa im ozývajú s tým, že potrebujú krízovú psychologickú po­moc.

Ako pandémia narušuje vzťah učiteľ-žiak?

Učenie na diaľku je veľmi zvláštne. Na jednej strane môže učiteľ vypnúť mikrofóny, takže deti na hodine nie sú rušivé. Na druhej strane vedia deti veľmi ľahko podvádzať. Je tam veľký priestor na oklamanie systému. Narúša to potom dôveru medzi učiteľom a žiakom.

Deti nechodia do školy už takmer osem mesiacov. Ako sa to na nich môže prejaviť v budúcnosti? Budú takpovediac hlúpejšie?

Názory odborníkov sa rozchádzajú. Ani nie v tom, či to bude, alebo nebude mať následky, ale skôr v tom, či budú deti v budúcnosti reálne potrebovať to, čo sa momentálne učia. Nadľahčene sa hovorí, že polovica detí bude mať v budúcnosti zamestnania, ktoré dnes vôbec neexistujú. Odhadovať následky pandémie na ich ďalší život je veľmi ťažké. My u nás v škole vidíme, že deťom sa po návrate do školy po prvej vlne korony rozbiehalo veľmi ťažko. Mnohé mali medzery, nebolo pre ne ľahké vrátiť sa.

Dá sa povedať, že stratili disciplínu?

Ťažko povedať, či je to vyslovene o strate disciplíny. Poviem to tak, že ľudský mozog síce nie je sval, ale tiež ho trénujeme tým, že naň viac a viac nakladáme. Na diaľku je to oveľa zložitejšie.

Zmenilo sa výrazne dištančné učenie počas prvej a druhej vlny pandémie?

Dnes to na mnohých školách funguje lepšie ako počas prvej vlny. Majú viac on-line vyučovania a menej domácich úloh. Predtým to bolo naopak, čo kládlo veľké nároky na samostatnosť detí, na ich organizáciu času. Dnes to deti hodnotia lepšie, keďže on-line hodiny majú hneď od rána, čo bol predtým problém. Mnohé mali počas prvej vlny prvú hodinu napríklad až na obed, preto dlho spali a mali potom pocit, že nič nestíhajú. Neuvedomovali si, že by napriek tomu mali pracovať na úlohách do školy už od rána. To sa však deťom v mladšom veku nedá vyčítať. Teraz si to školy nastavujú lepšie, čo je pozitívne.

Môže teda dištančné vyučovanie fungovať aj v budúcnosti?

Určite nebolo zlé si ho do istej miery nacvičiť a využívať to v špeciálnych situáciách. Určite nás to môže obohatiť. Napríklad v škole, kde chodí moja dcéra, im už teraz povedali, že keď budú mať maturitný týždeň budúci rok, ostatné deti nebudú mať voľno, ale budú sa učiť on-line. Počas minulých rokov museli nematurujúcim žiakom vymýšľať všakovaké iné programy práve preto, že v škole prebiehali maturity. Tak isto sa dá on-line vyučovanie využiť napríklad pri chrípkových prázdninách. V tomto nás to veľmi obohatilo. Samozrejme, je veľký rozdiel v tom, kde človek žije. V malých dedinách je to úplne iné ako napríklad v Bratislave.

8 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #koronavírus