Sedem kandidátov. Kto bude novým generálnym prokurátorom?

Výber jedného z najvyšších ústavných činiteľov a človeka, ktorý má mať zásadný vplyv na očistu verejného života na Slovensku, vchádza do záverečnej fázy.

25.11.2020 10:00
debata (58)

Po mesiacoch prípravy legislatívnych zmien pre transparentnejší výber prvého medzi prokurátormi a troch dňoch vypočúvania prihlásených kandidátov prichádza na rad voľba v pléne Národnej rady. Aj keď sa poslanci zastrájali, že rozhodnú podľa toho, kto vo vypočutí obstojí najlepšie, už pred jeho skončením sa začali šíriť reči o politických dohodách a aj samotný záver vypočutia naznačil, že viacerí poslanci boli o najvhodnejšom kandidátovi rozhodnutí už vopred.

Foto: TASR
voľba, generálny prokurátor

Keďže sedemročné funkčné obdobie malo ostatnému generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi uplynúť už 17. júla, nová parlamentná väčšina začala hneď po voľbách pripravovať zmeny v spôsobe voľby jeho nástupcu. Okrem rozšírenia okruhu osôb a inštitúcií, ktoré môžu navrhnúť kandidátov, zaviedli tiež podľa vzoru výberu ústavných sudcov aj verejné vypočutie a rozšírili tiež možnosť uchádzať sa o túto funkciu aj ľuďom mimo prostredia prokuratúry.

Do výberu sa dostali nakoniec až siedmi kandidáti, ktorí predložili svoje životopisy, motivačné listy a koncepcie ďalšieho rozvoja prokuratúry. V posledných dňoch sa postupne predstavili verejnosti aj osobne na vypočutí pred ústavnoprávnym výborom. Kandidáti odprezentovali svoje predstavy reformy prokuratúry, ale odpoveďami na množstvo často aj nepríjemných otázok sa snažili presvedčiť poslancov a širokú verejnosť aj o svojich odborných aj ľudských kvalitách.

Otázky odkrývali preferencie

Postupne sa odprezentovali Jozef Čentéš, Tomáš Honz, Ján Hrivnák, Juraj Kliment, Rastislav Remeta, Ján Šanta a Maroš Žilinka. Kandidáti svoje skúsenosti a plány prezentovali už aj v sérii rozhovorov pre denník Pravda. Vypočutie, pôvodne plánované na dva dni, sa natiahlo a vypočúvalo sa nakoniec aj v pondelok, pričom celkovo trvalo až zhruba 36 hodín.

„Poslanci konfrontovali uchádzačov aj vo svetle škandálov spojených s prokuratúrou. Otázky boli často veľmi detailné, kritické, nútili uchádzačov, aby sa naozaj dôkladne vyrovnali so svojimi doterajšími životmi. V mnohých prípadoch boli otvorené detaily rôznych tém týkajúcich sa nielen samotných uchádzačov či prokuratúry, ale aj ich profesionálneho života, individuálnych a hodnotových postojov, schopnosti sebakritiky a vôbec kritického vnímania seba či vnímania spravodlivosti, dobra a zla,“ zhodnotila vypočutie nezisková organizácia Via Iuris.

Čentéš potvrdil najväčšie praktické a akademické znalosti problematiky, aktívnejší Honz ale odhalil, že nemá dostatočné skúsenosti z celého spektra aktivít prokuratúry. Hrivnák zasa ukázal veľkú úprimnosť, keď kalkuloval s odpoveďami, a svojím príbehom tiež ukázal aj osobnú odvahu. Sudca Kliment poslancom predviedol neoblomnosť, ale nedokázal presvedčivo vysvetliť svoju spoluprácu s bývalým novinárom a šéfom kontrarozviedky SIS Petrom Tóthom.

Remeta oproti ostatným zameškával v reformnosti. Šanta zasa presvedčil svojou otvorenosťou a spolu so Žilinkom ukázali aj odhodlanosť, ktorá vytvorila predpoklady pre trestné stíhanie Mariana Kočnera, za čo sa mal Žilinka stať aj cieľom objednávky vraždy. Aj Žilinka však dlho čelil nepríjemným otázkam o vzťahu s Michalom Gučíkom, ktorý mal blízko k viacerým politikom bývalej vládnej garnitúry

„Z odborného hľadiska obstáli všetci. Skôr podľa mňa išlo o to, ako obstáli z ľudského hľadiska, čo dokážu kompetentne posúdiť aj laici, nielen právnici,“ zhodnotil Marek Káčer z Fakulty práva Trnavskej univerzity. „Mne osobne sa najviac páčil Ján Šanta a najmenej Juraj Kliment. Ale je to skutočne len v rovine osobného dojmu,“ dodal.

Podľa ústavného právnika Petra Kresáka sa vypočúvanie až príliš venovalo osobným otázkam. „Poslanci sa oveľa viac venovali osobným otázkam a pomerne málo tým odborným. Navyše, už v mnohých otázkach členov ústavnoprávneho výboru bolo cítiť preferencie niektorých kandidátov ako aj menej naklonený postoj voči iným,“ zhodnotil Kresák.

Členovia výboru po skončení vypočutia odhlasovali, že všetci kandidáti spĺňajú podmienky stanovené v zákone o prokuratúre na kandidatúru na generálneho prokurátora a odporúčajú „postúpiť všetkých kandidátov na voľbu do Národnej rady“. Poslanci by mali zvoliť jedného z nich na 18. schôdzi, ktorá sa začala v utorok 24. novembra. Predbežne je voľba naplánovaná už na stredu 25. novembra, či sa však nakoniec v tento deň uskutoční, nie je isté.

Zatiaľ bez dohody

Hlasovanie však nebolo také jednoznačné, keď kandidatúru jediného neprokurátora spomedzi kandidátov – sudcu Juraja Klimenta – poslanci schválili len o jediný hlas. Čentéš, Honz, Hrivnák a Remeta dostali schválenie kandidatúry od deviatich z celkovo desiatich členov výboru. Za Šantu a Žilinku hlasovali ôsmi a Kliment o splnení kandidačných podmienok presvedčil len šiestich poslancov. Proti nemu boli najmä zákonodarci z poslaneckého klubu SaS. Už v tomto hlasovaní sa tak prejavili preferencie jednotlivých poslaneckých klubov.

Nedohodu v koalícii naznačilo aj pondelňajšie vyjadrenie premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý povedal, že počul o dohodách medzi koaličnými poslancami a opozíciou. Vyhlásil, že ak by niektorá koaličná strana zvolila generálneho prokurátora s podporou opozície, jeho hnutie odíde z koalície.

Ostatné koaličné strany ale toto jeho obvinenie odmietli. Koho však Matovič mohol myslieť, naznačila reakcia strany SaS. „Igor Matovič upodozrieva SaS neprávom, zrejme si však hľadá ďalšiu zámienku na ukončenie premiérovania,“ reagovali liberáli.

Predseda najsilnejšieho poslaneckého klubu Michal Šipoš (OĽaNO) tvrdí, že ich hnutie nemá žiadneho kandidáta. Podľa kuloárnych informácií sa ale očakáva, že budú podporovať Klimenta. Ten aj sám priznal, že ponuka kandidovať prišla osobne od premiéra Matoviča. Dve najmenšie koaličné strany Za ľudí a SaS ale zatiaľ svojho favorita prezradiť nechceli a predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský zasa verejne podporil Žilinku.

K dohode by mali vládne strany dôjsť na koaličnej rade, ktorá sa mala konať až v utorok večer. Jej výsledok tak v čase našej uzávierky ešte nebol známy. Aj by však k dohode neprišlo, je možné, že sa využije tzv. zelená karta a poslanci tak pri voľbe budú mať voľnú ruku.

Oveľa pravdepodobnejšie sa však javí, že koalícia nakoniec zvolí kompromis. „Predpokladám, že v prvom kole nebude nikto zvolený, skôr nám tie čísla ukážu, kto je asi najprijateľnejší kandidát pre koalíciu a v tom druhom kole by už mal byť zvolený,“ naznačil možný vývoj podpredseda poslaneckého klubu Sme rodina Miloš Svrček.

Najsilnejšia opozičná strana Smer už avizovala, že nepodporí žiadneho z kandidátov. „Nám sa nepáči ani jeden z kandidátov na generálneho prokurátora, ktorý je navrhnutý. V tejto chvíli je naše stanovisko také, že pôjdeme hlasovať, no nemáme žiadneho kandidáta, ktorého by sme chceli podporiť,“ uviedol predseda opozičnej strany Smer Robert Fico. Je presvedčený, že ktokoľvek bude z kandidátov zvolený, bude politicky tlačený.

Nezaradení odídenci zo Smeru združení okolo expremiéra Petra Pellegriniho a jeho vznikajúcej strany Hlas nechceli dopredu povedať, za ktorého kandidáta budú hlasovať. Popreli však, že by uzatvárali dohody s koaličnými stranami.

58 debata chyba
Viac na túto tému: #generálny prokurátor