„Majme úctu k základnému zákonu štátu. Na práve prebiehajúcej schôdzi Národnej rady SR som zaznamenala pokusy o zásahy do znenia Ústavy, ktoré zásadným spôsobom menia charakter, činnosť a kreovanie ústavných orgánov. Takéto zmeny by sa mali prijímať po poctivej odbornej a verejnej debate. Nie tvoriť na poslednú chvíľu,“ uviedla prezidentka na sociálnej sieti. Zdôraznila, že „nepremyslené zásahy výrazne oslabujú právnu istotu a môžu viesť k nepredvídateľným a neželaným následkom“.
OĽANO by chcelo skrátiť funkčné obdobie sudcov ÚS tak, aby ďalšie vládne garnitúry volili iba časť sudcov. Navrhuje aj zmenu systému kreovania senátov Ústavného súdu (ÚS) SR. Prejsť chce od systému žrebovania ku kreácii senátov na základe rozvrhu práce. Bolo ho možné zmeniť len vtedy, ak dôjde k zmene zloženia ÚS. Meniť chce tiež spôsob voľby kandidátov na ústavných sudcov.
Baránik zas chce riešiť novú definíciu prokuratúry. Pripravil pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhuje, aby verejnú kontrolou nad činnosťou prokuratúry vykonávali parlament a vláda, alebo v jej mene člen vlády. Pozmeňujúce návrhy avizovala aj opozícia.
Kolíková: Otváranie ústavy je veľká vec
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) v pléne NR SR v súvislosti s predloženými ústavnými zmenami pri reforme justície a vyzvala poslancov na legitímnu diskusiu. Otváranie Ústavy SR je veľká vec, zdôraznila. Považuje za legitímne doplniť do novely potrebné ústavné zmeny, hoci nesúvisia s justíciou, napríklad právomoc prezidenta SR odvolávať profesorov pri vetovanej novele vysokoškolského zákona.
Ministerka poznamenala, že ak už je otvorená ústava v súvislosti s justíciou a je potrebné v nej upraviť aj niečo iné, pri úzkom nazeraní na novelizáciu ústavy by sa základný zákon štátu musel otvárať samostatne viackrát. Poukázala na to, že aktuálne je pre plagiátorské kauzy potrebné doplniť do ústavy právomoc prezidentke. Ak by to teda poslanci chceli vyriešiť, v prípade úzkeho nazerania na novelizáciu ústavy by sa musela samostatne otvárať len jej oblasť týkajúca sa školstva. Považuje teda za legitímne takúto zmenu do novely doplniť, keďže už je ústava otvorená.
Naživo z Národnej rady SR
Za dôležitú tému pri predložených zmenách považuje otázku, či má navrch Ústavný súd (ÚS) SR alebo zákonodarca, ako aj to, či to má alebo nemá riešiť zmena ústavy. „Riešenie, ktoré navrhujeme, je vymedzenie prísnej kompetencie ÚS,“ povedala s tým, že ÚS ani doteraz nemal v ústave explicitne zakotvenú právomoc posudzovať súlad ústavných zmien s ústavou samotnou. Poukázala na to, že táto zmena sa do návrhu dostala legitímne ešte počas legislatívneho procesu. Vymedzenie kompetencií ÚS považuje za potrebné. Dodala, že legitímny návrh na vymedzenie kompetencií ÚS si vyžaduje legitímnu diskusiu, aby sa aj cez túto zmenu ústavy mohla spoločnosť posunúť ďalej. Očakáva, že sa k tomu ešte vyjadrí predseda ÚS Ivan Fiačan, ktorý je prítomný v pléne.
Kolíková dodala, že reformou justície a ústavnými zmenami chcú profesionalizovať Súdnu radu SR. Docieliť mienia, aby bola plne funkčná a spôsobilá vykonávať rozsiahlejšie kompetencie. Za najdôležitejšiu zmenu označila zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR. Ten by mal dostať disciplinárnu právomoc. Poukázala na viaceré doterajšie kauzy sudcov, traumatizáciu spoločnosti a klesajúcu dôveru v súdnictvo na Slovensku. Podotkla, že nevie, či vôbec môže dôvera v justíciu ešte klesnúť.
Poslanec Boris Susko (Smer) hovorí o neprípustnom zásahu zákonodarnej moci do súdnej. Namieta obmedzenie práva ÚS preskúmať prípadnú protiústavnosť zmien v ústave. K tomu predložil pozmeňujúci návrh, tento zámer koalície navrhuje vypustiť. Označil to za neprimeraný zásah do právomocí ÚS.
V súvislosti so zmenami v justícii Susko poznamenal, že Súdna rada sa nestane nezávislým orgánom. Návrh ju podľa jeho slov definuje len ako orgán sudcovskej legitimity bez toho, aby bol nezávislým. Rovnako presadzuje tajnosť voľby ústavných sudcov, v tomto smere predložil ďalší pozmeňujúci návrh.
Ďalší pozmeňujúci návrh predložil Alojz Baránik (SaS). „Naša prokuratúra má najhoršie postavenie v rámci civilizovaného sveta,“ povedal pri predložení pozmeňujúceho návrhu v pléne. Ten definuje možnosť kontroly činnosti prokuratúry parlamentom a vládou. „Verejnú kontrolu nad činnosťou prokuratúry vykonáva parlament a vláda alebo v jej mene člen vlády,” píše sa v návrhu. Susko kritizoval, že návrh prišiel v druhom čítaní bez akejkoľvek predchádzajúcej diskusie. „Naozaj to myslíte vážne? Zásadným spôsobom idete meniť charakter prokuratúry? Idete ju podriadiť pod vládu a ministerku spravodlivosti?,” pýtal sa opozičný poslanec v pléne.
Vďaka pozmeňujúcemu návrhu, ktorého predkladateľ je Miloš Svrček (Sme rodina), sa má do ústavy dostať ustanovenie o takzvanom rodičovskom bonuse. Deti by mohli časťou svojich daní alebo dôchodkových odvodov prispievať na penzie svojim rodičom. Zvyšné odseky definujú podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, ako aj nediskriminovanie rodiča na rodičovskej dovolenke z hľadiska výšky jeho budúceho starobného dôchodku. Tieto ustanovenia sú pritom súčasťou návrhu ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme od ministra práce a sociálnych vecí Milana Krajniaka (Sme rodina), ku ktorému sa má pripomienkové konanie skončiť až v piatok 4. decembra.
Do rozpravy sa písomne prihlásilo deväť poslancov. Ešte dostanú možnosť hlásiť sa ústne.
Poslancov čaká voľba kandidáta na generálneho prokurátora
Poslanci NR SR by sa dnes mali podľa programu venovať okrem reforme justície z dielne ministerstva spravodlivosti aj voľbe kandidáta na šéfa Generálnej prokuratúry SR, ktorá je naplánovaná na poobedie. Ústavnoprávny výbor NR SR eviduje, že sa Ján Hrivnák vzdal kandidatúry na post generálneho prokurátora. TASR to potvrdil šéf výboru Milan Vetrák (OĽANO). Výbor nemá informácie o tom, že by sa kandidatúry vzdal aj niekto ďalší.
O odstúpení Hrivnáka informoval v stredu večer portál Aktuality.sk. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Hrivnák svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že „chce vytvoriť priestor pre ľahšie rozhodovanie“, keďže koalícia sa stále nedohodla na voľbe. Hrivnáka nominovala do funkcie Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, za šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR kandidoval aj v roku 2010.
Koalícia deklaruje, že sa chce dohodnúť na spoločnom mene. Bez Hrivnáka sa o post šéfa prokurátorov uchádza šesť kandidátov. Sú nimi prokurátor GP Jozef Čentéš, prokurátori ÚŠP Tomáš Honz, Ján Šanta a Maroš Žilinka, prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Rastislav Remeta a sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment.
V prípade súdnej rady sa reforma justície zameriava na právnu úpravu regionálneho princípu volieb členov súdnej rady sudcami, zavedenie nesudcovského prvku v prípade členov súdnej rady nominovaných výkonnou a zákonodarnou mocou. Zákonom sa tiež rozširuje pôsobnosť rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Zároveň jej právna úprava umožňuje vykonávať aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti vlastným autonómnym konaním a preverovaním.
Zákonodarcovia majú voliť kandidáta na šéfa Generálnej prokuratúry SR dnes o 17:00. Pôvodne sa mala voľba uskutočniť v stredu 25. novembra, neskôr bola presunutá na utorok 1. decembra. V koaličnej indikatívnej voľbe najlepšie obstál Maroš Žilinka.