Opozičný Smer i nezávislí poslanci v novej strane Hlas však verejnú voľbu považujú za nedemokratickú a protiústavnú. „Slobodná voľba bola najväčší výdobytok Novembra '89, ktorý sa zrazu stratil. To len potvrdzuje, že koalícia sa tejto voľby bojí,“ viackrát zopakoval šéf Smeru Robert Fico s tým, že takto zvolený generálny prokurátor bude konať v prospech politickej strany, ktorá ho v parlamente zvolila.
„Generálny prokurátor by nemal vedieť, ktorý z poslancov hlasoval za neho alebo proti nemu. Pretože to raz môže použiť vo svojom rozhodovaní,“ tvrdí aj Peter Pellegrini, predseda Hlasu. „Tajná voľba je výsada občanov vo voľbách, ktorá musí byť chránená. Poslanci, ktorí boli ľuďmi zvolení, sa následne zodpovedajú občanom. Preto majú občania právo vedieť, ako ich zástupcovia hlasovali,“ oponuje opozícii vicepremiérka a líderka strany Za ľudí Veronika Remišová.
Ústavný právnik Vincent Bujňák upozorňuje na nález Ústavného súdu z roku 2011, podľa ktorého je verejná aj tajná voľba kandidáta na generálneho prokurátora v súlade s ústavou. "Ústavný súd vyslovene uviedol, že dôvody pre jednu či druhú voľbu nemožno hľadať v ústavnoprávnych konštrukciách, ale iba v rovine politickej vôle,“ vysvetlil Bujňák.
Podľa neho je značný rozdiel medzi utajením voľby občana vo voľbách a utajením voľby zástupcov ľudu v parlamente. „Poslanec Národnej rady nie je v postavení bežného voliča, ale člena ústavodarného a zákonodarného orgánu. Aj Ústavný súd zdôraznil, že medzi princípy demokratického a právneho štátu patrí tiež princíp transparentnosti, verejnej kontrolovateľnosti výkonu verejnej moci,“ hovorí Bujňák, podľa ktorého môže byť informácia o hlasovaní konkrétneho poslanca pre voliča dôležitá.
Bujňákovi nesedí argument, že verejná voľba generálneho prokurátora znamená väčšiu pravdepodobnosť jeho konania v prospech politických strán, ktoré ho volili. „Ak ide niekto do funkcie s cieľom konať v záujme určitej politickej sily, bude tak činiť bez ohľadu na to, či bola voľba verejná alebo tajná. Pokiaľ by platil argument ‚zavďačenia sa‘, potom by mala napríklad pred Ústavným súdom so všetkými svojimi návrhmi uspieť hlava štátu, keďže každý sudca Ústavného súdu bol do funkcie vymenovaný práve hlavou štátu. Samozrejme, takýto univerzálny záver o automatickom zavďačovaní sa neplatí ani u nás, ani v iných demokratických štátoch,“ ozrejmuje Bujňák.