Prezidentka Matovičov výber medzi povinným plošným testovaním a lockdownom označila za falošnú dilemu. Premiér však napriek tomu hlave štátu odkázal, že ak ho nepodporí, nech lockdown vyhlási sama. Ako hodnotíte takéto úkolovanie hlavy štátu?
Je to nemiestne a nedôstojné. Matovič má šťastie, že prezidentka už niekoľkokrát ukázala, že nad takúto formu osobných útokov sa dokáže povzniesť. To, čo pani prezidentka povedala, bolo mimoriadne vecné, konštruktívne pomenovanie faktov a problémov, ktoré veľkú väčšinu občanov Slovenska skutočne trápia. Je to znak nielen politickej, ale už aj osobnej nevyzretosti. Politik musí uvažovať s chladnou hlavou a byť schopný si vypočuť aj názory, s ktorými sa nestotožňuje. V tomto prípade ukázal, že nie je schopný počúvať a prijímať kritické názory a rovno zaútočí. Nielen v tomto. On to ukazuje často. To je ale Matovičov obrovský problém.
Pustil sa premiér do politického súboja, ktorý môže vyhrať?
Určite nie. Sú dva dôvody, prečo je tento súboj pre neho vopred prehratý. Po prvé, prezidentka povedala len to, čo si určite myslí prevažujúca verejná mienka. Navyše to artikulovala politička, ktorá je dlhodobo oveľa populárnejšia a má oveľa vyššiu dôveru verejnosti. Tento súboj mu navyše z pohľadu preferencií a popularity môže ešte viac poškodiť. Druhým dôvodom, prečo v spore s prezidentkou bude ťahať za kratší koniec, je, že Matovičovi popularita klesá práve z dôvodov, ktoré pomenovala prezidentka. Matovič sa v tomto prípade akoby postavil proti veľkej časti Slovenska. Prezidentka len artikulovala nálady a obavy väčšiny ľudí. Navyše spôsob, akým Matovič prezidentkine vyjadrenia zhodnotil, keď ju prirovnal ku kotlebovcom či k Robertovi Ficovi zo Smeru, to bolo skutočne za hranou všetkého, čo si doteraz k prezidentke dovolil. Je to úplne scestná predstava. Označovať ľudí, ktorí nesúhlasia s jeho názorom takýmito nálepkami, je niečo, čo mu verejná mienka neprijme. Tentokrát veľmi výrazne prepálil.
Prečo to potom premiér robí?
To, čo Matovič urobil, svedčí nielen o jeho osobnej a politickej nevyzretosti, ale aj o tom, že stráca nervy. To je veľmi zlé. Matovičovo strácanie nervov v kombinácii s tými jeho osobnými nedostatkami môže mať veľmi nedozerné a nebezpečné následky. Napríklad môže veľmi klesať dôvera a ochota nasledovať protipandemické opatrenia, nech sa už prijmú akékoľvek. Tie opatrenia môžu byť aj dobré a vhodné, ale vzhľadom na to, ako ich Matovič artikuluje, ľudia im nemusia dôverovať a budú sa búriť. Už teraz vidíme na príklade reštaurácií v Košiciach či na fitnescentrách, že opatrenia rešpektovať nebudú. Nedôvera ľudí v štát dramatickým spôsobom rastie, čo sme videli počas demonštrácií 17. novembra. V konečnom dôsledku to môže znamenať až to, že nám krivky nakazenosti a úmrtnosti začnú dramaticky stúpať. Tu sa nebavíme len o ekonomických škodách, ale skutočne o mŕtvych ľuďoch. To je obrovský problém a prezidentka to myslím pomenovala správne: pokiaľ bude klesať dôvera ľudí vo vládne opatrnenia, bude to mať veľmi zlé následky. To, čo pani prezidentka povedala preto vnímam ako výkrik: spamätajte sa, nedávajme ľuďom dôvod spochybňovať opatrenia.
Premiér si uvedomuje popularitu a dôveryhodnosť prezidentky a, naopak, klesajúce preferencie seba a svojej strany, ako aj rastúcu podporu predčasných volieb. Očakávate teda, že pán premiér prijme nejakú sebakritiku a prijme tieto výhrady?
Ťažko odhadnúť jeho správanie. Z minulosti si pamätáme, že bol ochotný sa pani prezidentke aj ospravedlniť, keď niečo urobil zle. Matovič je ale mimoriadne impulzívny a nevypočítateľný. Neviem odhadnúť, čo urobí. Ak by sa ale mal zachovať racionálne, jediný spôsob racionálnej reakcie je skutočne vypočuť aspoň niečo z toho, čo pani prezidentka hovorí, lebo ona argumentuje nielen názormi odbornej verejnosti, ale aj veľkej väčšiny občanov. Už prieskum, ktorý ukázal, koľko ľudí si želá predčasné voľby, mal byť pre neho obrovskou výstrahou. Tých 50 percent ľudí, to nie sú len voliči kotlebovcov, Smeru či Hlasu Petra Pellgriniho, ale i voliči, ktorí volili aj strany súčasnej vládnej koalície.
Aký veľký problém to pre neho je?
Veľký. V priebehu necelého roka stratiť vysokú mieru popularity sa podarilo v nejakej miere asi len Andrejovi Dankovi zo SNS. Alebo Radovi Procházkovi zo Siete. Matovič to akoby začal dávať na Danka. Potvrdzuje sa mi, že keď začnú o politikovi kolovať vtipy, čo sa už Matovičovi deje, je to začiatok jeho konca. Matovič začína strácať to, čo politik najviac potrebuje: aby ho ľudia brali vážne. Politik, ktorého už ľudia neberú ani vážne, rýchlo končí a zostáva na smiech. Bola to predzvesť politického konca Procházku aj Danka a toto sa začína diať aj Matovičovi. Uvidíme, aký strmý pád to naberie a či to Matovič ešte bude schopný nejako uhrať. Prognózovať ďalší vývoj si teda nedovolím. Čo ale môžem prognózovať, je, že ak Matovič nezaradí spiatočku a nebude schopný zobrať si k srdcu aspoň niečo z tých úprimných a dobre mienených rád prezidentky, ale aj odborníkov či koaličných partnerov, skončí veľmi podobným spôsobom ako Danko či Procházka.
Voči premiérovým výstrelkom odvážnejšie vystupovala iba strana SaS, ktorej sa to podľa rastúcich preferencií vypláca. Môžeme čakať, že od premiérových manierov sa viac odtiahnu aj ostatné dve strany?
Sulíkovi percentá rastú aj preto, ako sa Matovič správa, pretože je tvrdohlavý a nie je schopný prijať iný názor. Sulík je ale v úplne inej situácii ako ostatné dve strany. Sulík je ostrieľaný politik a veľmi dobre vie, že sotva Matoviča niečím vydráždi, preferencie SaS rastú, pretože často prichádza s oveľa populárnejšími návrhmi ako Matovič. To mu pridáva politické body a rastúce preferencie. Aj keby teoreticky došlo k predčasným voľbám, Sulík by tým mohol získať najviac. Je to ale aj trochu prvoplánový kalkul, lebo v prípadnej koalícii so Smerom či Pellegrinim by nemusel mať väčší vplyv a mohlo by to byť pre neho oveľa horšie, ako vládnuť so súčasnými koaličnými partnermi.
A čo Za ľudí a Sme rodina? Budú odvážnejší?
V stranách Sme rodina a Za ľudí je situácia úplne iná ako v SaS. Sme rodina má v tejto koalícii mimoriadne silné postavenie, ale v prípade predčasných volieb by sa to už neopakovalo. Je vidieť, že ich preferencie klesajú, ale nie kvôli aktivite vo vládnej koalícii ako skôr pre pokračujúce bizarné politické škandály Borisa Kollára, bez ktorého by Sme rodina nemusela prejsť ani päťpercentnú hranicu, aby sa dostali do parlamentu. Napriek škandálom, ktoré by v každej inej civilizovanej krajine znamenali koniec takého politika, je Sme rodina vlastne v komfortnej situácii. Najslabším článkom tejto koalície je Za ľudí, ktorú ešte viac oslabila výmena exprezidenta Andreja Kisku za Veroniku Remišovú. Môžu teda kričať len do sily, ktorú vo vládnej koalícii predstavujú. Slabo ich teda počuť jednak kvôli slabosti ich percent, ako aj kvôli slabosti ich politických osobností. Za ľudí a Sme rodina sú ticho z vlastných politických dôvodov. Na tomto sa v najbližšom čase veľa meniť nebude. Uvidíme, čo bude, keď sa skončí PN Borisa Kollára.