Má Ústavný súd prísť o časť právomocí?

Kto má mať posledné slovo pri ochrane ústavnosti? Vládny návrh novely ústavy, ktorý je v parlamente, ráta s výrazným prehodnotením vzťahu medzi parlamentom a Ústavným súdom.

08.12.2020 09:00
debata (8)

Búrlivú diskusiu vyvolala najmä zmena článku 125 ods. 4, podľa ktorej má mať Ústavný súd explicitne vylúčené preskúmavanie súladu ústavných zákonov navzájom a s ústavou. Ústavní právnici sa zhodujú, že takáto zmena je legitímna, pretože Ústavný súd skúmal súlad ústavného zákona s ústavou napriek tomu, že takouto právomocou doteraz nedisponoval.

Ústava nehovorí, že Ústavný súd má možnosť vysloviť protiústavnosť ústavných zákonov. Najmä preto, že ide o právne predpisy rovnakej právnej sily. Ako pripomína ústavný právnik Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského, plénum Ústavného súdu v roku 2000 povedalo, že Ústavný súd nie je príslušný na konanie o súlade právnych predpisov rovnakej právnej sily.

„K zmene došlo v januári 2019. Nezmenil sa však text ústavy, zmenila sa len jeho interpretácia, pričom štyria sudcovia odklon pomerne tvrdo kritizovali. Princíp legality, podľa ktorého môžu konať štátne orgány iba na základe ústavy a v jej medziach, je pritom záväzný aj pre Ústavný súd. Význam ústavnej normy sa nemôže zo dňa na deň zásadne zmeniť bez toho, že by text ústavnej normy zmenil orgán, ktorý je na to ústavou oprávnený. A tým je parlament, volený ľuďmi," vysvetľuje Bujňák.

Kontroverzné rozhodnutie z roku 2019 sa týkalo bezpečnostných previerok sudcov. Potvrdenie Národného bezpečnostného úradu o tom, že kandidát na sudcu spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, považoval Ústavný súd za neprimeraný zásah do nezávislosti súdnej moci. Vo svojej argumentácii sa pritom opieral o tzv. materiálne jadro ústavy. Zjednodušene povedané ide o akúsi „superústavu", ktorej by nemali odporovať ústavné zákony a ani ústava samotná. Za implicitné materiálne jadro ústavy vtedy Ústavný súd označil „princípy demokratického a právneho štátu a medzi nimi aj princíp deľby moci a s ním súvisiaca nezávislosť súdnej moci".

Čo je to „superústava"?

Ústavná právnička Lucia Berdisová zo Slovenskej akadémie vied však upozorňuje, že diskusia o materiálnom jadre ústavy je u nás zmätočná. Ústavný súd jej pritom svojím rozhodnutím vôbec nepomohol, keďže ho vymedzil veľmi široko.

„V podstate tam zaradil princípy demokratického a právneho štátu. Keď si ich však rozoberieme na drobné, tak s výnimkou nejakých technických úprav ich vlastne tvorí veľká časť ústavy, ktorá by podľa toho mala byť súčasťou materiálneho jadra. Takže problém je v diskusii. V súčasnosti nemáme rozumné vymedzenie podstatných nezmeniteľných náležitostí ústavy. Zároveň sa dá tvrdiť, že keď je niečoho príliš veľa, tak potom tam nie je takmer nič," vysvetľuje Berdisová.

Dodáva, že problematický je aj fakt, že Ústavný súd jednoducho preskúmal súlad ústavy s ústavou. Teda ústavný zákon, ktorý priamo menil ústavu. „Keď však ideme diskutovať o materiálnom jadre ústavy, tak by sme sa mohli baviť o tom, že sú to nejaké jadrové, ,superdôležité' ustanovenia a nie tie, ktoré prišli do ústavy neskôr," objasňuje ústavná právnička.

Podľa Bujňáka si musíme uvedomiť možné dôsledky toho, keď Ústavný súd začne vyhlasovať časti ústavy za protiústavné.

„Na Ukrajine Ústavný súd nedávno rozhodol o nesúlade protikorupčných predpisov. Jedným z nich bol predpis upravujúci prístup verejnosti k majetkovým priznaniam viacerých činiteľov. Vyvolalo to chaos. U nás máme ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, vďaka ktorému sa vie verejnosť oboznámiť aspoň s niektorými údajmi z majetkových priznaní verejných funkcionárov. Pýtam sa, či je žiaduce, aby nad verejnou kontrolou visel Damoklov meč protiústavnosti, napríklad ak by Ústavný súd povedal, že informácia o príjmoch verejných funkcionárov je neprimeraným zásahom do ich súkromia. V tejto súvislosti ma preto neprekvapuje, že vládny návrh obsahuje spomínané doplnenie ústavného textu," uvádza Bujňák.

Zlyhať môže i súd

Ústrednou témou dnešnej diskusie je teda to, či by mal mať posledné slovo pri ochrane ústavnosti ústavodarca – parlament, alebo Ústavný súd.

Ako vysvetľuje ústavný právnik, kritici novely sa obávajú situácie, keď zlyhá parlament. „Málo sa však pripomína poznatok z komparatívneho ústavného práva, že zásadne a opakovane vie zlyhať aj najvyššia súdna autorita. Učebnicovým, a nie jediným, príkladom je neslávne rozhodnutie amerického najvyššieho súdu Dred Scott v. Sandford, kde sa podľa Neila Gorsucha prvýkrát výraznejšie objavila interpretácia textu cez tzv. metódu žijúceho stromu, teda interpretácia ignorujúca pôvodný význam ústavy. Súd vtedy povedal, že Afroameričania sa nemôžu stať americkými občanmi, a zákaz otroctva označil za zásah do vlastníckeho práva otrokárov. Rozhodnutie sa muselo neskôr prelomiť ústavným dodatkom," pripomína Bujňák.

Príklady podobného charakteru podľa neho vyúsťujú v otázku: Čo urobíme, ak zlyhá súdna autorita? „Členov parlamentu vie ľud najneskôr po štyroch rokoch vymeniť, sudcovia najvyššieho súdu v USA sú vo funkcii doživotne a sudcovia ústavného súdu dvanásť rokov. Nemám problém s tým, keď sa zástupcovia ľudu v parlamente rozhodnú uskutočniť pokus a zmenia text ústavy tak, že Ústavný súd bude mať explicitnú právomoc vyhlásiť ústavu alebo ústavný zákon za protiústavné. Rovnakým postupom ako pri vyhlasovaní protiústavnosti bežných zákonov, prípadne s predpísaním vyššieho počtu sudcov, ktorí sa s protiústavnosťou musia stotožniť. Ale nevyhovujúcim je stav, keď sa tak parlament nerozhodol, a napriek tomu Ústavný súd tvrdí, že túto právomoc má," mieni ústavný právnik.

Atómová poistka

Lucia Berdisová je toho názoru, že v situácii, keď by mala byť použitá atómová poistka – zrušenie ústavného zákona, je zväčša už dávno nefunkčná.

„Predstavme si, že by sa ústavným zákonom zaviedlo nejaké diskriminačné ustanovenie proti nepopulárnej menšine. Napríklad, že Rómovia by nemohli cestovať v MHD. V situácii, keď by už také niečo prešlo parlamentom, tak sme už dávno v situácii, v ktorej by bol Ústavný súd nefunkčný. Boli by sme približne niekde tam, kde je napríklad teraz Poľsko. Drastické zmeny ústavodarca neurobí z ničoho nič. V čase, keď by to spravil, tak Ústavný súd má buď obsadený svojimi ľuďmi, alebo vláda jeho rozhodnutie jednoducho rešpektovať nebude. Takže to nie je reálna poistka. Predstava, že nás ochráni Ústavný súd, nie je úplne správna," upozorňuje ústavná právnička.

Práve preto by hlavnou poistkou proti excesívnym zásahom do ľudských práv a demokratického zriadenia štátu mali byť ľudia a občianska spoločnosť. Ak by ňou mal byť Ústavný súd, v spoločnosti môže existovať mylná predstava, že nás ochráni niekto iný, a to paradoxne deaktivizuje občiansku spoločnosť. „Keď si budeme nahovárať, že ,aha, veď keby sa stala nejaká hrozná vec, tak stále nás ochráni Ústavný súd', tak by nám to len dávalo pocit falošnej istoty," vysvetľuje Berdisová.

Stále existuje kompromis

Podľa Vincenta Bujňáka je pri diskusii o poslednom slove optimálny dialóg a vzájomný rešpekt medzi Ústavným súdom a parlamentom. „Vo veci bezpečnostných previerok sudcov sa to mohlo prejaviť tým, že by Ústavný súd využil právomoc, ktorú explicitne má, a to je použitie výkladu konformného s ústavou," myslí si Bujňák.

Novela ústavy zároveň nevylučuje kompetenciu Ústavného súdu posudzovať formálnu stránku ústavných zákonov.

„Ústavný súd môže stále preskúmavať proces prijímania ústavného zákona, či boli zachované pravidlá demokratického procesu. Tiež sa dá uvažovať nad tým, že sú ústavné zákony, ktoré sú ústavnými zákonmi len formálne, keďže sa nevzťahujú na všeobecný okruh adresátov a situácií. Ako napríklad skrátenie volebného obdobia. Takže Ústavný súd by teoreticky vedel spraviť prieskum a povedať, že toto je ústavný zákon len formálne," pripomína ústavná právnička.

Druhým dychom tiež dodáva, že stále existujú spôsoby, akými možno chrániť ústavnosť bez toho, aby Ústavný súd skúmal súlad ústavného zákona s ústavou.

„V krízovej situácii ešte môže teoreticky vyvodiť právomoc z článku 124, podľa ktorého je Ústavný súd súdnym orgánom ochrany ústavnosti. A tiež asi nie je úplne scestné si predstaviť, že sudcovia Ústavného súdu s autoritou by verejne vystúpili v prípade nejakého veľkého ohrozenia ústavnosti," uzatvára Berdisová.

8 debata chyba
Viac na túto tému: #ústava #Ústavný súd SR