Pirošíková o núdzovom stave: Zmena ústavného zákona by bola chybou

Núdzový stav vyhlásený kvôli koronavírusovej pandémii sa má na Slovensku skončiť o tri týždne. Keďže najdlhšie môže trvať 90 dní, ktoré uplynú koncom roka, vláda chce dosiahnuť zmenu ústavného zákona, aby parlament mohol tento stav opakovane predlžovať.

, 08.12.2020 10:37, aktualizované: 10:57
15

Hlavnou témou pondelkového mimoriadneho rokovania vlády bola novela ústavného zákona, na základe ktorého máme teraz, od začiatku októbra, vyhlásený núdzový stav. Ten má trvať do 29. decembra. Koalícia však chce dosiahnuť, aby o jeho opakovanom predlžovaní, vždy o ďalších 40 dní, mohol rozhodovať parlament. Tiež sa má zaviesť nutnosť schválenia parlamentom najneskôr 20 dní odo dňa účinnosti predĺženého núdzového stavu. Zrejme preto sa vláda poponáhľala a do parlamentu už poslala návrh zákona, kde je vložená táto veta:

„Núdzový stav vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť najviac o ďalších 40 dní, a to aj opakovane.“ Poslanci by o tom mali rokovať už v utorok v zrýchlenom legislatívnom konaní.

Spätné rozhodovanie

Bývalá zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková vníma pozitívne, že predkladaná zmena ústavného zákona sa pokúša odstrániť rozpor s odporúčaniami Benátskej komisie, na ktoré poukázala už v minulosti, a podľa ktorých má núdzový stav odsúhlasiť parlament.

„V prípade predlžovania núdzového stavu by však mal rozhodovať vopred a nie spätne do 20 dní,“ hovorí. Za veľké negatívum považuje navrhovanú zmenu ústavného zákona, ktorá umožňuje so súhlasom parlamentu predlžovanie núdzového stavu opakovane, bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Zároveň pripomína, že vzhľadom na závažnosť situácie vyžadujú niektoré ústavy na vyhlásenie núdzového stavu kvalifikovanú parlamentnú väčšinu.

„Všetky núdzové opatrenia, odstúpenia a obmedzenia podliehajú podľa Benátskej komisie trom všeobecným podmienkam – nevyhnutnosti, proporcionalite a dočasnosti,“ uviedla.

Spresnila, že tieto podmienky sa pravidelne uplatňujú a interpretujú v judikatúre ESĽP, Súdneho dvora Európskej únie a rôznych ústavných súdov členských štátov Európskej únie. V tejto súvislosti podľa nej zásada nevyhnutnosti naznačuje, že počas núdzového stavu môžu nastať iba také obmedzenia ľudských práv a zmeny v rozdelení právomocí, ktoré sú nevyhnutne potrebné na prekonanie výnimočnej situácie. „Účel týchto obmedzení a zmien v rozdelení právomocí musí zároveň spočívať v prekonaní núdze a v návrate k normalite. Z týchto dôvodov nemožno ospravedlniť obmedzenia ľudských práv a zmeny v rozdelení právomocí, ktoré by nijako nesúviseli s núdzovou situáciou,“ upozorňuje Pirošíková.

Len jeden režim

Zásada proporcionality znamená, že zmeny v rozdelení právomocí musia byť vo svojom rozsahu primerané. V tomto ohľade je významná povaha a závažnosť hrozby, ktorú je potrebné prekonať. „Podľa zásady proporcionality preto nie sú prijateľné ani také zmeny, ktoré by mohli byť potrebné na prekonanie núdzovej situácie, ale ktoré by zjavne zašli príliš ďaleko, napríklad pri dlhodobých zmenách v štruktúre štátnych právomocí,“ pokračovala Pirošíková.

„Zásada dočasnosti naznačuje, že akékoľvek zmeny v rozdelení právomocí musia byť časovo obmedzené na obdobie núdzovej situácie,“ poznamenala. Ukončenie tohto stavu by malo mať za následok návrat k normálnemu stavu. „Akékoľvek núdzové opatrenie by sa zároveň malo pozastaviť hneď, ako to už nebude potrebné a primerané,“ pripomína s tým, že tri uvedené podmienky – nevyhnutnosť, proporcionalitu a dočasnosť – je potrebné posudzovať v súvislosti s vývojom situácie. „Vláda aj parlament sa nimi musia, v rámci predlžovania núdzového stavu, dôsledne zaoberať,“ hovorí.

Expertka na ľudské práva zdôrazňuje, že podľa Benátskej komisie je dôležité, aby sa krajina pri všetkých núdzových situáciách vždy rozhodla pre najmenej reštriktívny režim. Upozorňuje tiež, že u nás stále platí mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila 11. marca a zároveň platí núdzový stav.

„V súvislosti s jeho preskúmavaním generálny prokurátor v konaní pred slovenským Ústavným súdom uviedol, že v prípade, ak je vyhlásený núdzový stav, prestávajú sa uplatňovať zákonné ustanovenia týkajúce sa mimoriadnej situácie. Znamená to, že z tých istých dôvodov a na tom istom postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území by mal platiť v danom čase len jeden právny stav, nie súčasne mimoriadna situácia aj núdzový stav,“ povedala.

Negatívne vníma, že Ústavný súd sa k tejto otázke nevyjadril s tým, že priamo nesúvisí s predmetom jeho rozhodovania. „Sudca Peter Straka v odlišnom stanovisku však kritizoval fakt, že napadnutými opatreniami Úradu verejného zdravotníctva sa Ústavný súd nezaoberal. To, že sú podľa väčšiny pléna preskúmateľné správnym súdom vďaka individuálnej zložke, neimplikuje, čiže nezahŕňa, podľa jeho názoru ich nepreskúmateľnosť plénom v osobitnom konaní,“ priblížila. S pravdepodobnosťou hraničiacou istote je vraj podľa Straku potrebné počítať s tým, že rozhodnutie správneho súdu len v prvom stupni nenastane skôr, ako dôjde k vyčerpaniu maximálnej 90-dňovej lehoty ustanovenej pre núdzový stav. „To samo osebe otvára otázku efektivity súdnej ochrany,“ doplnila.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
15 debata chyba
Viac na túto tému: #Ústavný súd SR #ústava