Praktických lekárov je kriticky málo

Na Slovensku je dlhodobým rizikom zníženie dostupnosti všeobecnej ambulantnej starostlivosti prameniace z nízkeho počtu a vysokého priemerného veku všeobecných lekárov, konštatuje správa Najvyššieho kontrolného úradu. Podľa nej na 100-tisíc obyvateľov pripadá v našej krajine o 40 lekárov menej, ako je priemer krajín Európskej únie.

Vlani na Slovensku bolo 2 339 lekárov všeobecného lekárstva pre dospelých, takže na 100-tisíc obyvateľov nevychádza ani 43 lekárov. V Českej republike ich však bolo o 23 viac a v ostatných krajinách únie až dvojnásobne viac ako na Slovensku.

Priemerný vek praktického lekára pre dospelých je 54,1 roka, no až 63 percent z celkového počtu tvoria práve lekári starší ako päťdesiat rokov.

Ešte horšia je situácia medzi lekármi pre deti a dorast. Minulý rok ich bolo 1 162, ich priemerný vek dosiahol 61,7 roka. Dvadsať percent zo všeobecných lekárov pre deti a dorast má vyše sedemdesiat, ani nie pätnásť percent je mladších ako päťdesiat rokov.

„Približne polovica zo všeobecných lekárov sa blíži k dôchodkovému veku,“ konštatuje aj prezident Slovenskej spoločnosti praktického lekárstva Peter Makara. "Ak počas nasledujúcich desiatich rokov polovica lekárov odíde a nikto ich nenahradí, je to obrovský problém,“ varuje Makara.

Rezort zdravotníctva pripomína, že nedostatok lekárov je dlhodobým problémom nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. „Znižovanie ich priemerného veku a posilnenie primárnej ambulantnej sféry je jedným z ťažiskových zámerov, ktoré sme zadefinovali aj v programovom vyhlásení vlády,“ reagovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Situáciu by mala zlepšiť reforma ambulantnej starostlivosti. Jedným z cieľov je zjednodušenie otvárania ordinácií v regiónoch.

„Predovšetkým v tých, kde je situácia kritická. Problematiku riešime tiež v spolupráci so samosprávnymi krajmi,“ uviedla Eliášová s tým, že ďalším krokom je rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov, čo odľahčí ambulancie špecialistov. Pokračuje tiež rozvoj Centier integrovanej zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo vraj pracuje aj na zlepšení pracovných podmienok pre lekárov. „Obdobie pandémie ukázalo silu telemedicíny, ktorú vo veľkej miere využívajú práve všeobecní lekári. Aj v tejto oblasti sa tak otvárajú nové možnosti pre tento spôsob manažmentu pacienta,“ poznamenala hovorkyňa.

Pomôže rezidenčný program?

V rezidentskom štúdiu je v špecializovanom odbore všeobecné lekárstvo aktuálne zaradených 181 a v odbore pediatria 132 lekárov. V regiónoch po celom Slovensku pracuje celkovo takmer dvesto skončených rezidentov. Eliášová tvrdí, že rezort pracuje aj na ďalších krokoch, ktoré by mali riešiť nedostatok lekárov. Objasnila, že v odbore všeobecné lekárstvo zaviedli doplnkovú prípravu pre lekárov so špecializáciou vo vybraných odboroch, ktorých obsah je príbuzný so štúdiom všeobecného lekárstva a jeho dĺžka je najmenej päť rokov. Lekárom špecializovaným na anestéziológiu a intenzívnu medicínu stačí doplnková odborná príprava v dĺžke deväť mesiacov.

„Mladých prichádza veľmi málo. Ročne by sme potrebovali sto nových všeobecných lekárov, no rezidentov vyšlo tento rok len desať,“ tvrdí Makara. Objasnil, že ministerstvo podporuje rezidentský program, ktorý každoročne otvorí sto miest, no hlási sa naň veľmi málo ľudí.

„Profesia všeobecného lekára nie je finančne lukratívna. Platy v tomto odbore sú dlhodobo najslabšie,“ zdôvodnil Makara nezáujem o túto špecializáciu.

Okrem toho na vysokých školách odbor všeobecné lekárstvo chýba. Poriadne sa vraj nevyučuje a keď, tak len vo veľmi krátkych pasážach. „Táto špecializácia si v ambulanciách vyžaduje veľa úkonov. Každý študuje internú medicínu, chirurgiu, gynekológiu a podobne. Praktickí doktori tieto vedomosti využívajú, ale musia mať tiež poznatky napríklad ohľadom infekčných chorôb,“ vysvetlil Makara.

Študenti majú podľa neho málo informácií o tom, ako všeobecný lekár funguje, kým pri iných odboroch tento problém nie je. „Preto si túto sféru nevyberajú. Keď k tomu nedôjde hneď po škole, je veľmi malá pravdepodobnosť, že sa to stane neskôr,“ podotkol.

Nelukratívny odbor

Makara je však aj optimista a vraví, že situácia sa pomaličky zlepšuje. Napríklad aj tým, že všeobecným lekárom pridali nejaké kompetencie. „Môžeme robiť predoperačné vyšetrenia, niekoľko rokov už aj EKG či najnovšie CRP. Moderné prístrojové techniky poskytujú lepšiu službu pre pacienta a sú tak trochu tiež honorom pre doktora, ktorý pri jednom sedení dokáže človeka kompletne vyšetriť,“ priblížil, v čom pokročili. Problémom ale zostávajú periférne oblasti, kde sa vraj praktický lekár uživí len ťažko.

Svoje pritom zohráva slabá kapitačná platba na pacienta od zdravotných poisťovní. „Keď má niekto vo svojej pôsobnosti 2 500 pacientov, je to fajn. Horšie je, keď ich je menej ako 1 300. Do lokalít s menším počtom obyvateľov sa teda nikto nehrnie,“ povedal Makara. Je presvedčený, že lekárom v menej atraktívnych regiónoch by sa malo v platbách pridať. Okrem toho by všetky poisťovne mali mať rovnaké podmienky. „Potrebujeme robiť rýchlo a nie triediť ľudí podľa toho, do ktorej poisťovne patria. Bez ohľadu nato si všetci zaslúžia rovnakú starostlivosť,“ doplnil.