Spolumajiteľ finančnej skupiny Penta, ktorý je obvinený v jednej z najväčších korupčných káuz v histórii Slovenska, by mohol systematicky a sofistikovane usmerňovať vydavateľskú činnosť svojich médií na ovplyvňovanie svedkov. Skonštatoval to súd, keď posudzoval návrh na väzobné stíhanie. Do úvahy bral aj úlohu bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Haščákovo veľké bohatstvo a vlastníctvo banky ale súd nevyhodnotil ako dostatočný predpoklad úteku. Vyplýva to z uznesenia Špecializovaného trestného súdu o väzbe, ktoré má denník Pravda k dispozícii.
Haščáka zadržali 1. decembra, keď prišiel na plánovaný výsluch na policajné prezídium. V sprievode asi 30 kukláčov ho previezli do Petržalky, kde polícia prehľadala sídlo spoločnosti Penta v Digital Parku. Zadržaná bola s ním aj bývalá príslušníčka SIS Dana Arpášová. Jej manžel Ľubomír je vo väzbe od 26. novembra po tom, čo bol spolu s ďalšími štyrmi ľuďmi zadržaný pri akcii Babylon. Všetci traja sú obvinení z predaja materiálov Slovenskej informačnej služby týkajúcich sa kauzy Gorila a z následnej legalizácie tohto úplatku.
„V tomto štádiu konania existuje dostatočne dôvodný záver, že obaja obvinení mali vyvíjať aktivity, ktorých hlavným cieľom bolo získavanie spravodajských informácií, pričom uvedené informácie mali ,zbierať‘, s cieľom následne ich využiť vo vlastný prospech,“ skonštatovala sudkyňa Pamela Záleská v uznesení, ktorým 4. decembra vzala Jaroslava Haščáka a Danu Arpášovú do väzby. Obaja obvinení svoju vinu popierali.
Vyšetrovateľka vzniesla 1. decembra Haščákovi a manželom Arpášovcom obvinenie pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti spolupáchateľstvom a Haščákovi aj pre zločin podplácania. Keďže touto legalizáciou im mal vzniknúť prospech veľkého rozsahu, obvineným podľa Trestného zákona hrozí trest odňatia slobody na dvanásť až dvadsať rokov.
5,9 milióna v 15 platbách
Niekedy v roku 2006 mal Arpáš ako riaditeľ sekcie vnútornej bezpečnosti SIS získať dôverné informácie zo spravodajskej činnosti SIS, označené ako tzv. spis Gorila, týkajúce sa rôznej ekonomickej a korupčnej trestnej činnosti členov finančných skupín, podnikateľov, štátnych úradníkov, politikov a iných osôb. Tieto Arpáš najneskôr v septembri 2006 za úplatok vo výške 194 765 eur poskytol Haščákovi, ktorého údajnej trestnej činnosti sa tieto informácie týkali, čím sťažil jej objasnenie a vyšetrenie.
Následne medzi septembrom 2006 a marcom 2008 mali po predchádzajúcej dohode používať obchodno-legalizačnú štruktúru, ktorá Haščákovi prostredníctvom fiktívneho obchodného vzťahu umožnila za predstierané analýzy a poradenstvo v oblasti zdravotníctva manželom Arpášovcom vyplatiť postupne v 15 platbách úplatok takmer 200-tisíc eur (5,9 milióna slovenských korún).
Vlastní médiá
Prokurátor pôvodne žiadal pre Arpášovú a Haščáka kolúznu väzbu, ktorá má zabrániť ovplyvňovaniu svedkov a mareniu dôkazov a útekovú väzbu. Dôvod podľa neho zakladá už samotné získavanie a kupčenie so spravodajskými informáciami, dlhoročná známosť všetkých troch obvinených, spravodajské pozadie manželov Arpášovcov, ako aj už minulé snahy viacerých z nich o usmerňovanie svedkov.
Sudkyňa zobrala do úvahy aj zvláštnosti vyšetrovania – opakované zmeny vyšetrovateľa. „Majú spoločného menovateľa – Dušana Kováčika, ktorý ako v tom čase Špeciálny prokurátor vykonával vo veci dozor,“ uviedla sudkyňa. Kováčik je od 22. novembra obvinený zo zneužitia právomocí verejného činiteľa a z podpory zločineckých skupín a o tri dni neskôr tiež putoval do väzby.
Okrem toho prokurátor poukázal aj na to, že Haščák sa roky intenzívne venuje kauze Gorila a snaží sa ovplyvňovať mienku verejnosti, pričom jeho finančná spoločnosť vlastní viacero denníkov, ako aj vydavateľstvo. „Vzhľadom na to, že do portfólia spoločností finančnej skupiny patrí aj spoločnosť vydávajúca periodickú tlač, existuje dôvodná obava, že by obvinený mohol systematicky a sofistikovane usmerňovať vydavateľskú činnosť tak, aby výsledkom bolo zosúladenie výpovedí svedkov a obvinených v jeho prospech,“ uviedla sudkyňa.
Útek doteraz neplánoval
Samotnému Haščákovi prokurátor navrhol väzbu aj z dôvodu obavy z úteku, keďže patrí k najbohatším ľuďom na Slovensku a vlastní aj banky. „Má vytvorené podmienky na to, aby sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí, a to aj v krajinách mimo Európskej únie,“ argumentoval prokurátor.
Návrhu prokurátora na uloženie väzby aj kvôli obave z úteku súd nevyhovel. „Taká obava nevyplýva ani z konania obvineného, ktorý má na Slovensku pevné rodinné väzby a zázemie – manželku, dve maloleté deti, rodičov a priateľov – a tiež rozsiahle pracovné a podnikateľské aktivity, pričom dosiaľ bol opakovane a preukázateľne pre orgány činné v trestnom konaní vždy dosiahnuteľný. Cielený odchod z územia SR v snahe vyhnúť sa prípadným, hoc už aj tušeným, následkom protiprávneho konania nijako neplánoval a nepostačuje zistenie, že by na taký odchod mal dostatok peňazí,“ dodala sudkyňa.