Lipšic novým špeciálnym prokurátorom?

16.12.2020 14:58
Daniel Lipšic
Daniel Lipšic Autor:

Dlhé mesiace sa sa o ňom hovorilo ako o horúcom kandidátovi vlády na nového generálneho prokurátora. Keď sa však ukázalo, že pre politickú minulosť môže byť pre prezidentku jeho vymenovanie nepriechodné, do výberového konania sa ani neprihlásil. Teraz sa však advokát a bývalý politik Daniel Lipšic uchádza o funkciu špeciálneho prokurátora, na vymenovanie ktorého už prezidentka nemá žiadny vplyv.

„V pondelok sme sa s pánom Lipšicom stretli z jeho podnetu. Rozprávali sme sa o možnosti, že by sme ho nominovali na post špeciálneho prokurátora. Ja som formuloval isté výhrady, na ktoré mi pán Lipšic odpovedal. Vyhodnotil som to tak, že by za týchto konkrétnych okolností mohol byť dobrým špeciálnym prokurátorom. V utorok sme k tomu mali zasadnutie vedenia a v stredu aj Akademického senátu. Vedenie tento návrh drvivou väčšinou podporilo a ani senát nebol napriek búrlivej diskusii proti,“ popísal dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda proces nominácie pre Pravdu.

Svoju nomináciu chcela fakulta zverejniť v piatok aj s podrobnejším odôvodnením. Dvoma najväčšími výhradami bol postoj k obsadzovaniu funkcií na prokuratúre neprokurátormi a zároveň aj Lipšicova politická minulosť. Lipšic na otázku k dôvodom kandidatúry zatiaľ nereagoval. Lipšic sa ako horúci kandidát vládnej koalície na nového generálneho prokurátora spomínal už od jarného otvorenia diskusie o nadchádzajúcej voľbe. Novela zákona o prokuratúre preto od opozície dostala prívlastok Lex Lipšic.

Pred zmenou zákona, ktorý mu ako neprokurátorovi kandidatúru umožnil, Lipšic svoj záujem potvrdiť odmietal. Po jeho definitívnom schválení však priznal, že túto možnosť zvažuje a až na konci septembra definitívne oznámil, že sa o funkciu generálneho prokurátora uchádzať nebude.

Nepriechodnosť Lipšicovej kandidatúry ale opakovane naznačovala prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá kandidáta zvoleného v Národnej rade za generálneho prokurátora vymenúva. „Keďže parlament otvoril prístup k tejto funkcii aj týmto profesiám, budem veľmi citlivo vyhodnocovať životný a profesijný život každého kandidáta a najmä politické záťaže, ktoré by mohol mať. Nevymenujem hocikoho,“ zdôrazňovala v podobnom duchu opakovane.

Napokon sa po dlhých rokovania väčšina koalície dohodla a 3. decembra za generálneho prokurátora zvolili prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku. V Národnej rade ho podporilo až 132 poslancov zo 147 prítomných, pričom len poslanecký klub Za ľudí a dvaja zákonodarci z SaS Žilinku nepodporili. Žilinka za prvej vlády Ivety Radičovej pôsobil ako štátny tajomník ministerstve vnútra práve pod Lipšicovým vedením.

Potom, čo špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika poslal súd do väzby kvôli obvineniu zo spolupráce so zločineckou skupinou, prijímania úplatku a zneužitia právomoci verejného činiteľa, rozhodol sa k 12. novembru svojej funkcie vzdať. Predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) následne 11. decembra vyhlásil voľbu na túto funkciu. Návrhy kandidátov bude možné podávať do 8. januára 2021 do 16.00.

Nasledovať bude verejné vypočutie, podobne ako aj pri voľbe generálneho prokurátora, ktoré by sa malo podľa predsedu ústavnoprávneho parlamentného výboru Milana Vetráka (OĽaNO) uskutočniť zrejme 1. a 2. februára 2021.

Šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry má parlament voliť na schôdzi, ktorá je naplánovaná od 26. januára do 12. februára budúceho roka.„Predpokladám, že voľba špeciálneho prokurátora v pléne parlamentu bude v priebehu prvého alebo najneskôr druhého februárového týždňa budúceho roka,“ napísal 14. decembra Vetrák na sociálnej sieti.

Špeciálneho prokurátora volí a odvoláva parlament. Jeho funkčné obdobie je sedem rokov. O funkciu sa môže uchádzať občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady a dosiahol vek aspoň 40 rokov. Musí mať aspoň 15-ročnú prax v právnickom povolaní a odbornú justičnú skúšku. Posledné dva roky pred vymenovaním nesmie byť vo funkcii prezidenta, člena vlády, poslanca Národnej rady, europoslanca či primátora.

Daniel Lipšic

Lipšic v politike pôsobí už od začiatku 90. rokov. Začínal v KDH, kde bol od roku 2000 podpredsedom. Medzi rokmi 2002 a 2006 pôsobil ako minister spravodlivosti v druhej Dzurindovej vláde a v roku 2010 ako minister vnútra. V roku 2012 KDH opustil a spolu s Janou Žitňanskou (dnes Za ľudí) a Gáborom Grendelom (dnes OĽaNO) založili hnutie NOVA. Po autonehode zo septembra 2016, pri ktorej zabil chodca, sa vzdal poslaneckého mandátu a politiku opustil. Odvtedy pôsobil ako advokát pri viacerých známych kauzách. Zastupoval obžalovaného v prípade vraždy Ernesta Valka, televíziu Markíza v kauze falšovanie zmeniek, rodinu zavraždeného novinára Jána Kuciaka, ale aj finančnú spoločnosť Penta. Spolu s prokurátormi Marošom Žilinkom a Petrom Šufliarskym mali byť obeťami plánovej vraždy, z ktorej bola obvinená partia obžalovaná aj z vraždy novinára Jána Kuciaka – Tomáš Szabó, Miroslav Marček, Zoltán Andruskó, Alena Zsuzsová a o mesiace neskôr aj Dušan Kracina. Sám Lipšic aj Žilinka za objednávateľa považuju podnikateľa Mariana Kočnera.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#špeciálny prokurátor #Daniel Lipšic
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku