Burda: Kajúcnik môže obísť aj úplne bez trestu

, 18.12.2020 06:30

V súvislosti so zadržaním takmer celého bývalého vedenia polície, ktoré podľa obvinenia zosnovalo zločineckú skupinu, sa v súčasnosti najmä kvôli spolupráci obvineného Ľudovíta Makóa s políciou na usvedčovaní často skloňuje slovo kajúcnik.

Koho možno považovať za kajúcnika, aké sú výhody a riziká takého postavenia v trestnom konaní a prečo môže takýto človek obísť aj úplne bez trestu, vysvetľuje expert na trestné právo a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda.

Kto je kajúcnik?

Kajúcnik nie je právny pojem. V podstate je to osoba spravidla zo zločineckého prostredia, ktorá sa rozhodne vypovedať zväčša voči spolupáchateľom vlastných trestných činov, prípadne poskytnúť informácie zo zločineckého prostredia o trestných činoch, ktorých sa ona nezúčastnila, ale má o nich do istej miery podrobné informácie. Vo väčšine prípadov má kajúcnik problém, že sa ho chce zbaviť zločinecké prostredie a musí začať spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, aby si zachránil život. Alebo, naopak, existujú proti nemu dôkazy o nejakej trestnej činnosti a kajúcnik, motivovaný snahou o nižší trest alebo úplnú beztrestnosť, sa rozhodne odhaliť trestnú činnosť buď spolupáchateľov a účastníkov na vlastnom trestnom čine, alebo inú trestnú činnosť, o ktorej má vedomosť. Problémom je neistota, do akej miery možno kajúcnikovi veriť.

V prípade zavraždeného novinára Jána Kuciaka sa dvaja páchatelia k trestnej činnosti priznali. Kým Zoltán Andruskó, ktorý s políciou spolupracoval takmer od svojho zadržania, dostal 15 rokov, Miroslav Marček trestnú činnosť začal objasňovať až tesne pred začatím súdneho procesu a dostal 25 rokov. Môžeme o oboch hovoriť ako o kajúcnikoch, alebo kedy musí človek začať spolupracovať s políciou na objasňovaní trestnej činnosti, aby sa dal nazvať kajúcnikom?

V podstate v ktorejkoľvek fáze trestného konania alebo dokonca ešte aj pred jeho začiatkom. Do istej miery je v mnohých veciach kajúcnikom aj Mikuláš Černák. On je pritom za mnohé trestné činy už dávno odsúdený. Z tohto pohľadu je to v zásade jedno. Ak je už človek odsúdený, môže mu ísť napríklad o podmienečné prepustenie z výkonu trestu a v rámci toho sa dosť dbá na správanie odsúdeného. To znamená, že takáto spolupráca mu dokáže pomôcť. Pre každého jedného kajúcnika platí, že čím skôr začne spolupracovať, tým lepšie pre neho. Nahliada sa na to spôsobom, že sa chce nejako polepšiť. To, samozrejme, vždy závisí od individuálnych okolností. Väčšina tých ľudí je k spolupráci dotlačená nejakými vonkajšími okolnosťami. V praxi to nebýva tak, že zrazu niekto dostane výčitky svedomia, príde sa priznať a usvedčuje ľudí naokolo. Na 99 percent sa buď bojí vlastnej skupiny, alebo prísneho trestu.

Aký nízky trest môže kajúcnik dostať?

Pri ukladaní trestu je priznanie poľahčujúca okolnosť. Ak ide o spolupracujúceho obvineného, možno mu znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Môže byť ale aplikovaný aj inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného. To znamená, že ten spolupracujúci obvinený by napokon mohol obísť aj úplne bez trestu a na súde s páchateľmi by vystupoval iba ako svedok.

Môže bez trestu obísť kajúcnik, bez ohľadu na to, či sa podieľal napríklad na vražde, alebo len krádeži?

To nie je explicitne povedané. Prokurátor môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie obvineného, ktorý sa významnou mierou podieľal na objasnení len týchto trestných činov: korupcie, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, alebo akéhokoľvek zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou, ako aj trestných činov terorizmu. Okrem toho môže byť obvinenému trestné stíhanie podmienečne zastavené, ak sa významne podieľal na zistení či usvedčení páchateľa týchto trestných činov. Zároveň je tam aj podmienka, že záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní obvineného. Je tam tiež podmienka skúšobnej doby od 2 do 10 rokov. To znamená, že ak by spolupracujúci obvinený počas tejto doby nesvedčil v konaní, na ktoré sa zaviazal, v jeho trestnom stíhaní sa bude pokračovať.

Takže by mohlo byť kajúcnikovi zastavené trestné stíhanie aj v prípade vraždy?

Čisto teoreticky áno, ak je taký spoločenský záujem. To treba posúdiť v každom konkrétnom prípade. Nie som si vedomý, že by sa to riešilo takýmto spôsobom v prípade vraždy. Vtedy sa ide asi skôr cestou dohody o vine a treste a mimoriadnym znížením trestu. Treba ešte dodať, že podmienečne zastaviť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa spolupracujúci obvinený podieľal. Ak však niekto organizoval iný trestný čin (prípadne naň navádzal alebo ho objednával), než ten, ktorý objasňuje, aj v takom prípade by mu teoreticky mohlo byť podmienečne zastavené trestné stíhanie.

Ak hovoríte, že kajúcnik nie je právny pojem, medzi akými inštitútmi sa pohybujeme, ak hovoríme o kajúcnikoch?

Ide o spolupracujúceho obvineného, ktorému môže byť podmienečne zastavené trestné stíhanie, môže mu byť dočasne odložené vznesenie obvinenia alebo mu môže byť mimoriadne znížený trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Ako prichádza k dohode o výhodách pre kajúcnika?

V konečnom dôsledku nie je možné hovoriť o nejakých úľavách bez dohody s prokurátorom. Policajti zväčša začínajú rozhovory s podozrivými osobami alebo s obvinenými, ale v prípravnom konaní je prokurátor tým, ktorý v konečnom dôsledku rozhoduje o použití procesných prostriedkov vo vzťahu k obvineným.

Keď prokurátor kajúcnikovi podmienečne zastaví trestné stíhanie, je takéto rozhodnutie ešte preskúmateľné sú­dom?

Nie. To na súd nejde. V prípade uzatvorenia dohody o vine a treste je táto dohoda schvaľovaná súdom, ale podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného sa pred súd nedostane. Obvinený, poškodený a oznamovateľ tiež môžu proti uzneseniu o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok, tú posudzuje nadriadený prokurátor.

Ako z pohľadu spravodlivosti hodnotíte výhody a riziká?

Boj proti organizovanému zločinu je veľmi komplikovaný a ťažký. Naozaj o tom hovoria aj bohaté skúsenosti zo sveta. Nie je možné očakávať, že štandardnou policajnou prácou sa dá nájsť dobrý spôsob boja proti organizovanému zločinu. Naozaj sa ukazuje, že na mnohé veci sa dá prísť, len keď sú informácie zvnútra. Tie možno dostať zväčša len dvojakým spôsobom. Buď použitím agenta, čo prináša značné komplikácie, alebo práve výpoveďou kajúcnikov. Aj v demokratických právnych štátoch je to bežný spôsob boja s organizovaným zločinom a častokrát jeden z mála účinných prostriedkov. Aj skúsenosti zo zahraničia, kde sa to používa, ukazujú, že takýto spôsob boja so zločinom sa väčšinou uplatňuje v rámci komplexného mafiánskeho prostredia. Ako príklad uvediem mafiu z 80. rokov minulého storočia v Taliansku, kde úspechy sudcu Giovanniho Falconeho boli vlastne založené na výpovediach takýchto kajúcnikov.

Kvôli zníženiu trestu ale nemusia vždy hovoriť len pravdu…

Áno. Na druhej strane je potrebné do detailov vyhodnocovať vierohodnosť týchto svedkov a tomu treba venovať zvýšenú pozornosť. Týmto svedkom zväčša hrozí vysoký trest, a tak sa, samozrejme, snažia poskytnúť čo najviac informácií, aby boli pre orgány činné v trestnom konaní čo najzaujímavejší. Preto vzniká riziko, že kajúcnik, ktorý toho nevie až tak veľa, aby to stačilo na výraznejšie zníženie trestu, že si začne vymýšľať a dofabulovávať veci. Obzvlášť, ak je nejaká spoločenská objednávka alebo sú nejaké informácie či indície o prípadnej trestnej činnosti niekoho iného, môžu sa vyskytnúť prípady, že si kajúcnik domýšľa. V praxi vtedy býva často dosť ťažké určiť, čo si vymýšľa a čo nie. Ideálny prípad je, ak existujú okrem výpovedí aj nejaké ďalšie dôkazy, ktoré by buď vyvracali jeho výpoveď, alebo ju, naopak, podporovali.

Zo zosnovania zločineckej skupiny boli obvinení mnohí bývalí funkcionári polície. My sme pri zločineckých skupinách zvyknutí skôr na násilných kriminálnikov, ktorí svoju skupinu zorganizujú okolo obchodu so zbraňami, s drogami, či iným nelegálnym tovarom. Tá organizácia a hierarchia ale u našich policajtov vychádzala už z povahy ich práce. Je v podobných prípadoch obvinenie zo založenia zločineckej skupiny namieste? Nie je potom z toho možné odvodzovať, že celý Policajný zbor vedený týmito ľuďmi bola zločinecká skupina?

Koho si predstavujeme pod pojmom organizovaná či zločinecká skupina? Al Caponeho alebo Dona Corleoneho? Mafiánom môže byť ktokoľvek, kto robí trestnú činnosť a kto ju robí dlhšie a organizovane. Ak je pravda, čo sa píše v médiách alebo v uznesení o vznesení obvinenia voči bývalým policajným funkcionárom, jednoznačne to napĺňa definíciu zločineckej skupiny. Ešte raz opakujem, pokiaľ je to pravda. Zločineckú skupinu by v takom prípade tvorili všetci tí, ktorí sa vedome zúčastňovali jej činnosti, určite nie podriadení policajti len preto, že boli podriadení niekomu, kto eventuálne mohol páchať trestnú činnosť.

Ak ľudia, ktorí mali na týchto policajtov z povahy svojho postavenia priamy vplyv, ako má určite minister vnútra, a o takejto zločineckej aktivite mali vedomosť, môžu byť aj oni stíhaní aspoň za podporovanie zločineckej skupiny?

Špekulácie nestačia. Ak by sa ale akýkoľvek politik podieľal na činnosti zločineckej skupiny, bol by, samozrejme, jej súčasťou. Ak by mal relevantnú vedomosť o činnosti takejto skupiny, ale nepodieľal sa na jej činnosti, mohol by sa dopustiť jedného z dvoch trestných činov, buď neprekazenie trestného činu, alebo neoznámenie trestného činu.

Prečo tieto trestné veci policajtov nevyšetruje policajná inšpekcia ale Národná kriminálna agentúra?

Národná kriminálna agentúra vyšetruje väčšinou trestné činy, ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Spadajú sem trestné činy zneužívania právomocí verejného činiteľa v súbehu s ďalšími trestnými činmi ako korupcia, úkladná vražda, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a ďalšie. Spadajú sem tiež hospodárske či majetkové trestné činy s prospechom 25-tisícnásobku malej škody, ktorá je 266,01 eura. To je vyše 6 650-tisíc eur. Vo všeobecnosti platí, že väčšinu vecí, ktoré má súdiť Špecializovaný trestný súd, rieši NAKA.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#kajúcnik
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku